10.a

Rozdeľovanie dôchodkov, príčiny a merania ich nerovností. Bohatstvo a kvalita života.

 

Rozdeľovanie dôchodkov

Dôchodkom rozumieme sumu peňazí, ktorú jednotlivec (domácnosť) získa za určité časové obdobie, spravidla za rok. Je to teda toková veličina . Základným zdrojom dôchodku  je práca.

Z hľadiska spôsobu nadobudnutia rozlišujeme: dôchodky z vlastníctva a poskytovania najdôležitejšieho výr. faktora – práca  ( mzda, prémie, podiely) okrem toho plynú z vlastníctva a využitia, prenájmu alebo predaja ďalších výrobných faktorov  – renta alebo úrok. Okrem toho môže ísť o platby získané od štátu alebo iných inštitúcií, ktoré nazývame transferové platby – sociálne dávky.

Okrem toho rozdeľujeme dôchodky z hľadiska rozdeľovacích procesov na prvotné (plynú z vlastníctva výrobných faktorov) a druhotné (dividendy, podiely na zisku ...). Z hľadiska použiteľnosti ide o osobnédisponibilné dôchodky (znížené o dane, povinné platby do ŠR).

Z hľadiska vplyvu zmeny cien ide o nominálne a reálne dôchodky.

                reálny dôchodok = nominálny dôchodok – miera inflácie

Z hľadiska legislatívy ide o legálnenelegálne dôchodky. Z hľadiska času ide o absolútny (dosahovaný v danom čase – t.j. bežný dôchodok), relatívny (dôchodok, na ktorý si jednotlivci zvykli) a permanentný (priemerný očakávaný dôchodok do budúcnosti na základe súčasného dôchodku a hodnoty celkovej držby bohatstva domácnosti).

 

Nerovnosť v dôchodkoch

Nerovnosť v dôchodkoch spôsobujú dve skupiny činiteľov

1.        trhové – ide o faktory, ktoré vyplývajú z pôsobenia ponuky a dopytu výrobných faktorov, konkurenčných podmienok na trhu VF, ceny VF, spôsobu použitia VF, vlastníctva VF ...
Trhové činitele vyvolávajú ekonomické (opodstatnené) rozdiely. Korigovať ich môže len štát.

2.        mimotrhové – súvisia s rozdelením majetku, mobilitou výrobných faktorov, výkonnosťou pracovnej sily, s vekom, pohlavím, rasou, šťastím, konexiami ...
Kombinujú sa s trhovými a často majú netrhové činitele rozhodujúcu váhu.

 

Z dôvodu existencie rozdielov treba sledovať závislosť medzi dôchodkom a spotrebou podľa veku domácnosti – t.j. teória životného cyklu, a medzi dôchodkom a kvalifikáciou  (nízkokvalifikovaní dosahujú vyšší dôchodok skôr ako vysokokvalifikovaní, avšak ich dôchodok sa od veku 25 rokov skoro vôbec nemení, pričom pri vysokokvalifikovaných má dôchodok tendenciu rásť).

 

Príčiny nerovnosti sú v pracovných a vlastníckych dôchodkoch.

V oblasti pracovných dôchodkov – menšie nerovnosti, závisia od množstva práce a ceny práce – mzdy. Ide hlavne o rozdiely vo vzdelaní, v skúsenostiach, v predpokladoch a pod. Tento druh rozdielov sa považuje za spoločensky pozitívne a spravodlivé.

V oblasti nerovností vo vlastníckych dôchodkoch ide o dôchodky plynúce z vlastníctva kapitálu a prírodných zdrojov. Ide tu o to, že nie všetci vlastnia kapitál, zároveň VF majú rôznu produktivitu práce, existuje tu monopol vlastníctva určitého VF a niektoré investície sú dostupné len domácnostiam s vysokými úsporami. Zároveň je dôležité že domácnosti tieto zdroje nadobúdajú :

a)   úsporami, ochotou podstupovať riziko, akumuláciou

 b)  dedičstvom.  Tento spôsob býva považovaný za sociálne nespravodlivý.

 

Meranie nerovností v dôchodkoch

Nerovnosť má svoj ekonomický, ale i sociálny a etický rozmer. Je predmetom pozornosti vlády.

Lorenzova krivka

Na meranie nerovnomernosti dôchodkov (ich diferenciácie) a ich rozdelenia medzi jednotlivé domácnosti nám slúži Lorenzova krivka.

Lorenzova dôchodková krivka a z nej odvodený Giniho koeficient sú jednoduchými nástrojmi merania nerovností, teda rozdielov v dôchodkoch.

Lorenzova krivka sa opiera o hypotetický predpoklad existencie absolútnej rovnosti a absolútnej nerovnosti dôchodkov. Absolútna nerovnosť – všetok dôchodok 100% by pripadol na jednu skupinu domácností

 

 

ideálna, absolútna nerovnosť a skutočná Lorenzova krivka

Priamka, zvierajúca s osou X uhol 45° je tzv. ideálna dôchodková Lorenzova krivka. Vyjadruje absolútne rovnostárske rozdelenie dôchodkov medzi domácnosti.

Skutočná Lorenzova krivka sa nachádza niekde uprostred extrémov – čím je viac vzdialená od ideálnej, tým je nerovnosť v rozdeľovaní dôchodkov väčšia a naopak.

 

Giniho koeficient porovnáva skutočnú a ideálnu Lorenzovu krivku. Ide o pomer obsahu plochy pod skutočnou LK (A) a obsahom plochy pod ideálnou LK (B), potom G = A/B.

Pri takom postupe výpočtu môže byť G z intervalu od (0,1). Ak sa G = 0 ide o absolútne nerovnomerné rozdelenie dôchodkov, hodnota G = 1 je absolútne rovnomerné rozdelenie dôchodkov. Podľa výpočtov Svetovej banky sa G pohybuje v rozpätí od 0,3 do 0,4.

(dá sa použiť aj iný výpočet G = B – A / B ale tu G=0 absolútna rovnosť, G=1 absolútne nerovnosť)

 

Ekonomická teória  tiež hovorí o hraniciach biedy – existenčné životné minimum, ktoré predstavuje najnižšiu prípustnú hranicu životnej úrovne. Ide len o uspokojenie základných fyziologických potrieb človeka.

Na vyjadrenie hranice chudoby sa používa pojem sociálne životné minimum, ktoré predstavuje najnižšiu možnú úroveň uspokojenia spoločnosťou uznaných potrieb.

Okrem týchto dvoch kategórií sa stretávame s pojmom minimálny komfort, ktorý je vyjadrením minimálnej úrovne uspokojenia potrieb v rámci tzv. sociálneho pohodlia.

 

Prerozdeľovacie procesy

 

Rozdelenie dôchodkov medzi domácnosti, ktoré je výsledkom fungovania trhového mechanizmu nazývame prvotným rozdelením. Spravidla nezodpovedajú hraničnej produktivite výrobných faktorov, čo je spôsobené nerovnovážnosťou na trhu výrobných faktorov (nie sú dokonale konkurenčné). Avšak prvotné dôchodky, ako výsledok trhu nie sú konečnými dôchodkami ekonomických subjektov. Podliehajú procesom prerozdeľovania cez štátny a miestne rozpočty (dane, poplatky, sociálne dávky, dotácie, subvencie, platby do fondov).

Konečné dôchodky ako výsledok prerozdeľovacích procesov sú prvotné dôchodky zvýšené o transferové platby a zníženie o dane, príspevky na poistenie...

Je tu snaha o znižovanie prerozdeľovacích procesov a zasahovanie štátu (liberálny prístup ku dôchodkom). Naďalej však zostáva ich hlavnou úlohou zmiernenie nerovnosti v dôchodkoch. Majú však aj pozitívne aj negatívne vplyvy, napr. negatívne vplývajú na:

1.        ekonomickú aktivitu – vznikajú dodatočné náklady na zaplatenie administratívnych pracovníkov

2.        na prácu a podnikateľov – utlmujú podnety k práci a podnikaniu (spoľahnutie sa na transfer štátu)

3.        na úspory a investície – efekt vytláčania súkromných investícií štátnymi, vedie to k znižovaniu sporivosti a investovania, realokujú sa zdroje do zahraničia

- vedú tiež k znižovaniu morálky a vzťahu ku práci

 

Bohatstvo a kvalita života

Bohatstvo – čistá hodnota majetku domácností = hmotné statky a  finančné aktíva v peňažnom vyjadrení v určitom období. Je to stavová veličina. Rozdiely v bohatstve sú podmienené napr. dedičstvom, šťastím, sporivosťou, riskovaním, atď. Medzi bohatstvom a dôchodkom existuje vzájomná väzba : väčší dôchodok – väčšie bohatstvo.

Stratifikácia spoločnosti

Nerovnosti v dôchodkoch a v majetku, teda v bohatstve, vyúsťujú do chápania ekonomickej stratifikácie spoločnosti.

Možno ho znázorniť pomocou pyramídy, kde v dolnej časti sa nachádza podstatná časť obyvateľstva danej krajiny, ktorá je príjemcami najnižších dôchodkov, zatiaľ čo vo „vrchole“ je malá časť obyvateľstva, disponujúca nadmerne vysokými dôchodkami a bohatstvom. V celosvetovom meradle je takéto rozvrstvenie dlhodobo nemenné.

V súčasnosti dochádza k čoraz väčšej vnútornej nerovnomernosti rozdeľovania dôchodkov – medzi regiónmi ale aj medzi ekonomikami navzájom.

Pod kvalitou života rozumieme súhrn ekonomických, ekologických, etických a humánnych podmienok, v ktorých si jednotlivec uspokojuje svoje potreby, napĺňa túžby, želania, formuje postoje k životu. Napriek snahe uspokojiť materiálne potreby, do popredia sa dostávajú medziľudské vzťahy, spolupatričnosť, úcta k druhým. Najčastejšie sa pre meranie kvality života  používa ukazovateľ – čistý ekonomický blahobyt (NEW). Očisťuje hrubý národný produkt o položky, ktoré nie sú v ňom zachytené – využívanie voľného času, ochrana životného prostredia, ...