Človek vo svetle encykliky Jána Pavla II.- Sollicitudo  rei socialis

 

Do popredia tiež dáva v tejto súvislosti z témou aj to, že pápeži dbali na to, aby svojimi zásluhami objasnili nové charakteristické črty sociálnej náuky cirkvi. A  tak od spomínaného veľmi dôležitého príspevku Leva XII. obohacovaného potom aj ďalšími príspevkami vytvoril akýsi stále dopĺňajúci sa kódex, ktorý je vždy obsažnejší podľa toho ako cirkev napĺňa slová zjavené Ježišom Kristom a pôsobením Ducha Svätého (porov. Jn14, 16.26,16, 13-15), v ktorej vysvetľuje udalosti postupne sa odvíjajúce v priebehu dejín. Svoju encykliku Ján Pavol II. rozdelil na niekoľko častí, v ktorých sa zameriava na rôzne smery tém, ktoré sú hlavne prepojené z témou človek.

 

Prvá časť encykliky má názov  Novosť encykliky - Populorum progressio. V tejto časti encykliky sa pápež Ján Pavol II odvoláva na dokument Pavla VI. ktorý po vydaní vyvolal pozornosť verejnej mienky svojou úvahou a umožnil veľmi konkrétne, jasne overiť spomenuté charakteristické črty. Encyklika Populorum progressio je určitým spôsobom dokument o uplatnení koncilového učenia.

 

Druhá časť encykliky Jána Pavla II. ma názov Panoráma súčasného sveta. Snaží s v nej vyjadriť opravdivú skutočnosť pri rozvoji človeka, rozdiely v kultúrach ľudí a rozdelenie sveta. Encyklika  Populorum progressio vyvolala vo svojej dobe veľkú ozvenu práve pre svoju charakteristickú črtu. Nemožno povedať, že sociálna súvislosť, v ktorej žijeme dnes je celkom taká ako pred desiatimi rokmi. V tomto ohľade si encyklika nerobí nijaké ilúzie. Jej vážna, niekedy priam výstražná reč zdôrazňuje závažnosti situácie a vyzýva k jej riešeniu.

 

Tretia časť encykliky ma názov Opravdivý ľudský rozvoj. V nej sa Pápež zameriava na rozvoj ľudí, ktorý nie je priamočiary a za určitých  podmienok smeruje k neurčenej dokonalosti. Vyjadruje tu zaujímavú myšlienku:„Namiesto mechanického optimizmu nastúpili  odôvodnené obavy o osud ľudstva“. To znamená, že sa do krízy dostáva aj samo hospodárske alebo ekonomické chápanie pojmu rozvoj. Štvrtá časť encykliky z názvom Teologický  výklad moderných otázok sa zameriava na duchovný rozvoj človeka. Pápež v úvode encykliky spomína, že  rozvoj nielen hospodárskeho rázu závisí hlavne  na potrebnej účinnej politickej vôle, ktorá po analýze poukazuje na jej nedostatočnosť.

 

Piata časť encykliky hovorí o smerniciach a alternatívach pre rozvoj človeka a spoločnosti a má názov  Niektoré zvláštne smernice. Táto časť encykliky chce poukázať na cirkev, ktorá nemôže ponúknuť technické riešenie problému nedostatočného rozvoja ako takého, v už spomínanej encyklike Pavla VI..

 

V závere encykliky chce pápež poukázať na národy či jednotlivca túžiacich po vlastnom oslobodení a dostupnosti „ľudskejšieho života“. Taktiež na nebezpečenstvo  omylov a veci s nimi spojené, oslobodenie a rozvoj a ich úzke prepojenie medzi nimi.