Autorka knihu  rozdelila do štyroch základných bodov : Vymedzenie kriminality, Etiológia kriminality, Fenomenológia, Interpretácia a syntéza. 

Sociálne vymedzenie kriminality ktoré sa opiera o systém noriem a názorov a odvodzuje sa od toho čo sa prieči dobrým mravom. Ďalej na Normatívne (trestnoprávne ) vymedzenie kriminality historicky neskoršie vymedzenie spájané s etablovaním vedeckej kriminológia a rozvoj trestného práva. V tejto časti sa zameriava tiež na to ako sa podľa vzrastajúcej a klesajúcej minimálnej mzdy zvyšovala a znižovala sankcia za poškodenie a krádež cudzieho majetku v trestnom zákone.

Druhy bod knihy má názov Etiológia kriminality. Jej podstatou je to, že je jednou zo základných úloh kriminologického skúmania. Pri základoch  kriminológie ako vedy stáli dve  teoretické perspektívy a to klasická právna škola a pozitivistická škola. Neskôr ku klasifikácií sociologických teórií prispeli sociologické príspevky a analýzy kriminality.

            Tretím bodom je Fenomenológia a meranie kriminality. Táto kapitola sa zameria na spôsoby zisťovania a merania kriminality, zisťuje rozsah kriminality ako spoločensky nežiaduceho a sankcionalizováného správania. Sú tu spomenuté aj druhy kriminality ako sú: násilná kriminalita, majetková kriminalita, ekonomická kriminalita, mravnostná kriminalita. Tiež medzinárodne porovnávanie ktorým sa zameriava OSN hlavne jej inštitút UNICRI zo sídlom v Turíne.

            Posledná kapitola knihy ma názov Interpretácia a syntéza. Táto kapitola sa zamerala na naznačené základné trendy a riziká vývoja kriminality otvárajúce otázky jej sociologickej interpretácie a vysvetľovania. Zdalo by sa, že na Slovenku je situácia diametrálne odlišná, ale tiež možno konštatovať rast individualizmu, rozpad spoločenských väzieb a zvýšenie anómie.