Poruchy správania v detskom veku

   

               Hartl a Hartlová charakterizujú poruchy správania Psychologickom slovníku ( 2000, s.426)  ako „skupinu porúch, ktoré sa prejavujú opakujúcim sa a trvalým obrazom disociálneho, agresívneho a vzdorovitého správania; dôvodom pre túto diagnózu nie je detské „rošťáctví“ alebo adolescentná vzdorovitosť, ani ojedinelé výbuchy detskej zlosti či iné ojedinelé činy v neskoršom veku; častejšia u chlapcov; býva spojená s nepriaznivým rodinným prostredím a sociálnym okolím, s neuspokojivými vzťahmi v rodine; typickými prejavmi sú bitky, tyranizovanie slabších, krutosť k iným ľuďom alebo zvieratám, závažné ničenie majetku, krádeže, opakované klamstvá, záškoláctvo, úteky z domova, veľmi časté a silné výbuchy zlosti “.

Ide o neprispôsobivé formy správania, ktoré majú nepriaznivý vplyv na sociálne vzťahy jednotlivca a na jeho sociálnu adaptáciu. Podľa Levčíkovej (2004)  sú jednotlivé typy týchto porúch podmienené vnútornými (osobitosti nervovej sústavy, vrodené vlastnosti, špecifiká procesu dozrievania nervovej sústavy, choroby, úrazy) a vonkajšími činiteľmi (nevhodné sociálne vplyvy zo strany rodinného prostredia, školy, rovesníkov).

 

Výchovným problémom žiakov a mládeže sa z odborného hľadiska venujú mnohé vedné disciplíny: vývinová psychológia, školská a edukačná psychológia, špeciálna pedagogika...

1.    Train uvádza niekoľko príčin, ktoré môžu ovplyvniť správanie dieťaťa:

·         Vážna nehoda, trestný čin, alebo nešťastie- ak bolo dieťa svedkom nejakej vážnej nehody, zločinu alebo nejakého nešťastia, bude na to určite nejakým spôsobom reagovať. Na stresové situácie deti reagujú rôzne – niektoré sú prirodzene odolné, iné sú zraniteľnejšie. Reakcia dieťaťa môže pretrvávať aj niekoľko rokov a môže ho tak veľmi oslabiť.

·         Choroba- pokiaľ bolo dieťa v mladom veku vážne choré alebo ležalo po nejakej nehode v nemocnici, mohli sa u neho vyvinúť poruchy emócií a chovania.

V prípade, že sa chovanie dieťaťa nedá tolerovať, nemusí to vždy znamenať poruchu správania, je dôležité uvedomiť si, že jeho stav mohol byť podmienený určitými udalosťami.

               Deti s poruchami správania majú negatívnu skúsenosti s okolím a ich reakciami na ich správanie. Táto negatívna skúsenosť môže nastať už v  materskej škole kde ani rodičia iných detí nepristupujú práve pozitívne a perspektívne k deťom s postihnutím.

 

2.      Ďalšie poruchy podľa Traina- súvisiace s hyperaktivitou a neschopnosťou sa sústrediť

„Najčastejšie vyskytujúca sa porucha správania, ktorá ovplyvňuje učebné výsledky,

správanie a sociálne vzťahy žiaka a vyžaduje si špecifický prístup vo vzdelávaní. Je to skupina porúch so začiatočnými prejavmi pred siedmym rokom života, pretrváva najmenej 6 mesiacov a je relatívne trvalá. Neprejavuje sa len situačne, ale ovplyvňuje všetky činnosti a oblasti správania dieťaťa – učenie, hry, sociálne vzťahy.

-       začatej činnosti, zabúdanie plnenia povinností, vypracovania úloh, strácanie vecí.

 

3.      Poruchy súvisiace so sociálnymi vzťahmi, komunikáciou, učením a koordináciou

3.1    Problémy v spoločenských vzťahoch, v komunikácii, neobvyklé chovanie a záľuby

·         Detský autizmus

– dieťa s touto poruchou má ťažkosti so sociálnymi vzťahmi, komunikáciou a má obmedzené množstvo záľub

·         Expresívna porucha reči- dieťa môže mať problémy s vyjadrovaním smerom k ostatným, má ťažkosti so zapamätaním nových slov, štruktúra jeho slov je veľmi jednoduchá

                                          -používa krátke vety, robí chyby pri používaní slov

 

3.2    Problémy s učením a koordináciou

 

·         Dyslexia- špecifická porucha čítania

Dieťa s touto poruchou spracováva určitý druh informácii inakšie než ostatné deti, výsledkom môže byť hlavne to, že bude mať problémy naučiť sa čítať.