Definícia medzinárodného obchodu

 

Medzinárodný obchod je výsledkom medzinárodnej deľby práce. Dnes už prakticky každá krajina sveta závisí od medzinárodnej deľby práce, čo sa prejavuje v špecializácii a kooperácii výroby. Tieto ekonomické vzťahy vyúsťujú do ekonomickej interdependencie, ktorej podstatou je vzájomná závislosť štátov od ekonomickej spolupráce. Ďalším dôsledkom medzinárodnej deľby práce je integrácia – spájanie častí do jedného vyššieho celku. Medzinárodná ekonomická integrácia je proces postupného vzájomného prepájania, prispôsobovania a zbližovania jednotlivých národných ekonomík do regionálneho hospodárskeho komplexu. Medzinárodný obchod zahŕňa medzinárodnú výmenu tovarov a služieb medzi skupinou krajín v rámci medzinárodného ekonomického zoskupenia(EU, CEFTA)


Prvé teoretické názory na medzinárodný obchod pozorujeme už u merkantilistov v 15. až 18. storočí v západnej Európe – vtedajšej najvyspelejšej časti hospodárstva sveta.

 Medzi najvýznamnejších predstaviteľov merkantilizmu patril Thomas Mun s dielom Bohatstvo Anglicka prostredníctvom zahraničného obchodu, alebo bilancia nášho zahraničného obchodu je pravidlom nášho pokladu.

 

Mechanizmus presadzovania merkantilizmu:

- zákaz odlevu drahých kovov do zahraničia
- platiť vývozom domácich výrobkov
- zaviesť povinnosť prevádzať výnosy z predaja v zahraničí do vlastnej krajiny
- obmedziť dovoz hotových výrobkov zo zahraničia prostredníctvom dovozných ciel
- podporiť dovoz surovín pre domácu výrobu atď.


Predstaviteľ klasickej ekonómie, Adam Smith s dielom Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov z roku 1776 položil základy teórie medzinárodného obchodu. A. Smith argumentoval, že “neviditeľná ruka trhu”, určuje lepšie ako vládna politika, čo by krajina mala dovážať a vyvážať. Za týchto okolností je voľný trh prospešný pre krajinu. Je tvorcom princípu slobodného obchodu a základu medzinárodnej trhovej ekonomiky. Sformuloval aj teóriu absolútnych nákladov (výhod) – vychádzal z toho, že najväčšie a prirodzené výhody prináša národom taká medzinárodná deľba práce, pri ktorej sa krajiny špecializujú na výrobu tých produktov, pri výrobe ktorých dosahujú absolútne najnižšie náklady. Ekonomická veda sa tak od samého začiatku zakladala na princípoch trhovej otvorenej ekonomiky.


David Ricardo sa vo svojom diele Zásady politickej ekonómie a zdaňovania zaoberal aj otázkami zahraničného obchodu, zahraničnoobchodnej politiky a podporoval otvorenú trhovú ekonomiku a slobodu obchodu. 

Vychádzal z toho, že pre rozširovanie medzinárodného obchodu existuje veľa dôvodov, v ekonomickej teórii nazývané princípy komparatívnych výhod, podľa ktorých platí, že každá krajina sa bude špecializovať na výrobu a vývoz toho tovaru, ktorý môže vyrábať s relatívne nižšími nákladmi a naopak každá krajina bude dovážať také tovary, ktoré vyrába s relatívne vyššími nákladmi. Princíp komparatívnych výhod možno spochybňovať argumentami :
- veľmi úzka špecializácia výroby a exportu môže za určitých podmienok viesť k závislosti od importujúcej krajiny
- princ. komp. výh. vychádza z nemennosti výroby, technického rozvoja atď.


Medzinárodný obchod v súčasnosti
Na rast objemu medzinárodného obchodu po sedemdesiatych rokoch pôsobilo :
- zvýšenie cien surovín a energetických zdrojov
- integrácia v západnej Európe
- zmena kvality zapojenia krajín do medzinárodnej deľby práce
- zmeny v teritoriálnej štruktúre medzinárodného obchodu – rozpad východného bloku
V medzinárodnom obchode čoraz významnejšie postavenie získavajú služby. Medzinárodný obchod služieb znamená, že hospodárske subjekty, ktoré majú sídlo v rozdielnych krajinách, si vymieňajú rovnaké ekonomické hodnoty prostredníctvom vlastníckeho prevodu, a to nezávisle od miesta transakcie.


Služby z hľadiska medzinárodného obchodu :
- služby, ktoré na domácom trhu poskytujú tuzemské a zahraničné subjekty (cest. ruch, činnosť zastupiteľstiev)
- služby priamo vyvážané resp. dovážané cez hranice krajiny (letecká a námorná preprava, požičiavanie filmov)
- služby poskytované zahraničnými pobočkami a filiálkami (bankové služby, služby tlač. agentúr)

Tendencie v rozvoji medzinárodného obchodu
V súčasnosti sa v medzinárodnom obchode uplatňujú dve protichodné tendencie :
- liberalizmus – postupné odstránenie prekážok pohybu tovaru, služieb a kapitálu.. 

Štát uľahčuje rozvoj medzinárodného obchodu na základe dvojstranných alebo mnohostranných dohôd v rámci medzinárodných inštitúcií.
- protekcionizmus – opatrenia zo strany štátu na ochranu vnútorného trhu resp. domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou. Ak má štát snahu podporovať export určitých komodít a presadzovať ho na zahraničných trhoch, hovoríme o agresívnom protekcionizme (vývozné subvencie, štátne úvery a granty)