ÚVOD

 

         Plechovky zo železa , potiahnuté cínom , boli známe v Bavorsku už od 14. storočia.  Proces pokovovania cínom bol však prísne strážený až do roku 1600 . Ako náhle William Underwood zaviedol výrobu do Spojených štátov, nahradil oceľ železom , čo zvýšilo vyrábané množstvo a zlepšilo kvalitu .

         Ako prvé bezpečné uchovanie potravín v kovových plechovkách bolo nakoniec realizované vo Francúzsku roku 1800 . Generál Napoleon Bonaparte navrhol odmenu 12 000 frankov tomu , kto vyrieši problém uchovávania potravín pre jeho armádu . Nicholas Appert zistil , že potraviny zatavené v cínových plechovkách a sterilizované varom môžu uchovať potraviny po dlhú dobu .

         Prvé plechovky boli letované ručne a  bol vždy ponechaný otvor na hornej časti o veľkosti asi 4 cm pre naplnenie plechovky . Na tento otvor bol naletovaný plochý uzáver , ale malý otvor pre únik vzduchu zastal behom varu pre sterilizáciu . Tento otvor pre vzduch bol potom zaletovaný .

         V roku 1868 boli vyvinuté pre vnútorné povrchy plechoviek smalty ale zváraný šev bol dostupný až v roku 1888 . Do roku 1866 bolo možné plechovku otvoriť len kladivom a dlátom , až v roku 1875 bol vynájdený otvárač plechoviek .

 

MATERIÁL  NA  VÝROBU  KONZERV

 

         Vzhľadom k  tomu, že oceľ podlieha ľahko korózií, je potrebné ho chrániť. V potravinárstve sa  používa plech chránený vrstvou cínu , ktorí na rozdiel od zinku nereaguje s potravinami. Okrem pocínovaného plechu sa v súčasnej dobe vyrábajú konzervy mechanickým procesom z hliníka ( sú veľmi vhodné k recyklácií ) .

         Konzervy sa vyrábajú buď ako dvojdielne , t.j. dno a steny sa zhotovia tzv. ťahaním z jedného kusu a druhú časť tvorí viečko,  alebo trojdielne, t.j. stena, dno a viečko sa vyrábajú zvlášť .

        Tenké pocínované obalové plechy sú v súčasnosti chránené z vnútornej strany plastovou vrstvou , ktorá zabraňuje korózii v kritických miestach konzervy. Tenké oceľové plechy patria v súčasnosti medzi najvýznamnejší výrobný a vývozný artikel hutníckého kombinátu U.S. Steel Košice . Za ostatné roky sa vývoj týchto plechov uberá k značnému zmenšovaniu hrúbky ( z hrúbky 0,26 mm na 0,16 – 0,18 mm ) a značné zmenšovanie hrúbky cínového povlaku z niekdajších 11 a viac gramov/m2  ( žiarové pocínovanie ) na súčasných 1 – 2 gramy/m2 ( elektrostatické pocínovanie ) .

 

TECHNOLÓGIA  VÝROBY  KONZERV

 

         V súčasnosti sú kovové konzervy  vyrobené ťahaním kalíška a viečka konzervy , ktoré sú navzájom spojené lemovaním . Technológia ťahania  pri výrobe kalíškov kladie značné nároky na plastické vlastnosti tenkých obalových plechov. Pri ťahaní dochádza k značným plastickým deformáciám základného oceľového materiálu , ale aj povrchovej pocínovanej vrstvy . Znižujú sa hrúbky obalových plechov  pri dodržiavaní požadovanej ťažnosti. Rastú požiadavky na vnútornú a povrchovú čistotu pásov , na ich úzke rozmerové tolerancie a ideálnu rovnosť .

 

 

 

 

2

         Ťahanie, je veľmi rozšíreným spôsobom spracovania plechu , a  je jednou z najnáročnejších technológií , lebo ako sám názov prezrádza , ide o pretvorenie . Pri tomto pretvorení má hlavnú úlohu napätie v ťahu a týmto sú aj kovy schopné odolávať , len po určitú hranicu . Ťahanie má tieto operácie : jednoduché ťahanie , ťahanie so stenšenej steny , spätné ťahanie , žliabkovanie , preťahovanie , rozširovanie , zužovanie , objemové ťahanie , preťahovanie .

 

                         

 

       Obr. 1  Upínanie materiálu pri preťahovaní                 Obr..2   Zdvojená zvislá vonkajšia preťahovačka

     1-výkyvná platňa  2-pevná platňa  3-obrobok

 

 

         Každá súčiastka , ktorá má byť vyrábaná ťahaním , by mala vyhovovať z  hľadiska technologickosti  konštrukcie , t.j. aby jej výška bola čo najmenšia , polomery valcových častí čo najväčšie vzhľadom k výške , kolmé valcové časti bez výstupkov a vyhnúť sa guľovým dnám prípadne kužeľovým plášťom výťažkov . Pracovným nástrojom pri ťahaní je ťahadlo. Hlavnými jeho časťami sú ťažník a ťažnica . Ďalšie časti tvoria vkladacie zariadenia a dorazy, pridržovač , stierač a vyhadzovač .   

 

Fig

 

 

                   Obr. 3  Zvislá preťahovačka                                   obr. 4  Vodorovná preťahovačka

 

 

 

 

 

3

         Ťahanie je technologický proces, pri ktorom sa z rovinného plechu v jednom alebo niekoľkých ťahoch vyrobí duté teleso. Pri ťahaní sa materiál jednak ťahá, jednak pridržiava. Preto musia mať nástroje na ťahanie dve od seba nezávislé časti nástroja, ktoré pri ťahaní umožnia tieto úkony vykonávať. Ťahaním sa vyrábajú vo všeobecnosti súčiastky s funkciou obalu. Výhodou ťahania za studena je súčasné deformačné spevnenie materiálu. Súčiastky majú presný tvar a kvalitný povrch.