HISTÓRIA  OBRÁBANIA

 

         Začiatky vzniku  obrábania siahajú do doby kamennej , keď človek začal na výrobu úžitkových predmetov dennej potreby používať pracovné prostriedky , v dnešnom slova zmysle slova nástroje .Človek sa usiloval zmeniť tvar predmetov , ktoré našiel v prírode , aby mu lepšie slúžili . Činnosť zameraná na zmenu tvaru predmetov oddeľovaním čiastočiek materiálu nástrojov voláme dnes obrábanie .    

         Od začiatočných pokusov človeka obrábať rôzne predmety prešla táto technológia rozsiahlym vývojom . Človek sa postupne naučil používať na obrábanie rôzne pomôcky , a tak vznikli prvé primitívne obrábacie stroje , ktoré boli poháňané ľudskou silou .Ľudia obrábali nielen materiály, ktoré našli v prírode , ale aj tie ktoré sami vyrobili. Prudké zdokonalenie obrábania sa zameralo najmä v súvislosti s nahradením fyzickej sily ľudí a zvierat silou mechanickou , ktorú človek získaval z vodných tokov a vetra . Na začiatku 17. storočia v stredoveku strojárska technika používala obrábanie v širšom meradle . Už vtedy poznali  „obrábací stroj“ s neprerušovaným otáčaním vretena v jednom smere . Ako jeho konštruktér sa uvádzal Leonardo da Vinci .

         Začiatkom 18. storočia sa objavil prvý obrábací stroj , na ktorom sa nástroj pripevňoval k posuvnej podpere – mechanickému suportu . Skonštruoval ho A. K. Nartov . Bol to významný pokrok v technike ( to tých čias sa nástroj pri práci pridržiaval rukami ) .Veľký úžitok prinieslo použitie parného stroja na pohon obrábacieho stroja . Na tento pohon sa prešlo v období manufaktúry , v tomto období vznikli nové druhy špeciálnych strojov ako hobľovacie a frézovacie stroje , neskôr aj brúsiace stroje . Vznikajú nové druhy nástrojov , ako špeciálne sústružnícke nože , skrutkové vrtáky , vŕtacie tyče , závitníky , závitové čeľuste , pilníky , brúsne kotúče , frézy , zuborezné nástroje a preťahovacie tŕne .

         V 19. storočí sa zjavili prvé teoretické práce o rezaní kovov. Všeobecne platné zákony javov prebiehajúcich pri obrábaní kovov prvýkrát sformuloval profesor petrohradského baníckeho inštitútu I. A. Time .

         Vývoj obrábania , obrábacích strojov a nástrojov pokračuje zákonite aj dnes . Neustále sa vyvíjajú nové konštrukčné materiály . Potreba vyrábať z nich produktívne , presné súčiastky spolu s rozvojom vedy a techniky vedie k výskumu , vývoju a použitiu nových , produktívnych metód obrábania , vzniku nových typov obrábacích strojov . Je len veľmi málo strojárenských súčiastok , na ktorých by sa nevyskytli plochy zhotovené obrábaním . niektoré plochy totiž nemožno odlievať , kovať alebo tvárniť . Navyše ich vyhotovenie s požadovanou presnosťou by vyžadovalo nákladné prípravky a stroje a bolo by spojené so vznikom mnohých nepodarkov , alebo sa z iných príčin ukázalo nehospodárne .  

 

OBRÁBANIE

 

         Obrábanie definujeme ako technologický proces , pri ktorom dostávame požadovaný tvar a rozmer obrobku postupným odoberaním materiálu obrobkom . Materiál sa odoberá väčšinou rezným  nástrojom vo  forme triesky , niekedy odtavovaním alebo rozpúšťaním materiálu .Technológia obrábania je len jednou z výrobných metód strojárenskej technológie , používanej v strojárenstve .  

 

 

 

 

 

 

2

ZÁKLADNE  POJMY  OBRÁBANIA

 

        Obrábanie je technologický proces pri ktorom sa nadbytočná časť materiálu oddeľuje z obrobku reznou hranou rezného nástroja a to v podobe triesky .Obrábanie sa uskutočňuje v sústave stroj – nástroj – obrobok .

        Obrobok je obrábaný alebo už obrobený predmet. Predmet , ktorý sa len bude obrábať, sa nazýva polovýrobok .

        Obrábaná plocha je tá časť povrchu obrobku , z ktorej sa bude materiál odoberať . Obrobená plocha , vznikajúca bezprostredne za reznou hranou nástroja . Obrábanie je časť výrobného procesu , ktorý je založený na využití energie a  pri ktorom činnosťou stroja , strojového vybavenia t.j. odoberaním určitého množstva objemu materiálu rezným nástrojom vzniká obrobok žiadaného tvaru , rozmerov a akosti povrchu .

        Obrábací stroj je výrobný prostriedok , možno ho považovať za energetický systém , ktorý má zabezpečené vedenie nástroja alebo nástrojov pomocou mechanizmov .

Každý obrábací stroj pozostáva :

-          z funkčných prvkov systému prenosu a využitia energie

-          z nosných a vodiacích prvkov ( na ktoré sa pripevnia alebo sa po nich pohybujú ostatné prvky )

-          z pracovných prvkov ( vykonávajú pohyby potrebné na obrábanie )

-          z ovládacích a riadiacich prvkov .                                         

                                                         

HOBĽOVANIA  A OBRÁŽANIE  KOVOV

 

        Napriek tomu , že význam hobľovania a obrážania v modernej strojárenskej výrobe poklesol , zostáva predovšetkým v kusovej a v malosériovej výrobe i dnes aj ekonomicky a aj kvalitatívne vhodnou metódou obrábania , napríklad pri zhotovovaní drážok v dierach .

        Pri hobľovaní a  obrážaní je hlavný pohyb priamočiary vratný. Rozdiel medzi hobľovaním a obrážaním je v tom , že pri hobľovaní vykonáva rezný pohyb obrobok a pri obrážaní nástroj . Posuv pri hobľovaní vykonáva nástroj a pri obrážaní obrobok . Posuv je v kolmom smere na smer hlavného pohybu , je prerušovaný , a to vždy na konci spätného pohybu .      

        Obrážanie a hobľovanie kovov je podobné ručnému hobľovaniu dreva . Pohyb do rezu je priamočiary vratný . Triesku odrezáva nôž podobný sústružníckemu nožu , takže na obrážanie i hobľovanie možno použiť sústružnícke nože . Stroj na obrážanie sa nazýva obrážačka , stroj na hobľovanie je hobľovačka. Hobľovačka je vhodná na hobľovanie dlhých obrobkov a naopak obrážačka na obrážanie krátkych obrobkov .