Európska menová únia    

 

     Podpisom zmluvy o pristúpení sa Slovenská republika od 1. mája 2004 stála členom Európskej únie.

     Myšlienka vzniku menovej únie hrala dôležitú úlohu v priebehu celej histórie integračného procesu v Európe. Rôzne formy menovej spolupráce medzi členskými štátmi EHS existovali už od začiatku 60-tych rokov 20. storočia. Až začiatkom 90-tych rokov sa však podarilo projekt budovania menovej únie implementovať do praxe.

     Po druhej svetovej vojne prijali krajiny s trhovou ekonomikou Bretton-woodsky menový systém, ktorý mal pripraviť pôdu pre medzinárodnú menovú stabilitu a nadvládu dolára. Už v tomto období bol vytvorený výbor zaoberajúci sa menovými otázkami, ako aj výbor guvernérov centrálnych bánk, i keď oba len s podradnými funkciami.  

     Brettonwoodsky menový systém začal vykazovať známky slabosti na konci 50. rokov. Nerovnovážny hospodársky vývoj hlavne priemyselne vyspelých štátov spojený s rastom miery inflácie a nerovnováhou platobnej bilancie USA v rokoch 1960 až 1971, viedol k zrušeniu voľnej zameniteľnosti USD za zlato v rámci tzv. novej hospodárskej politiky USA. Toto jednostranné rozhodnutie v konečnom dôsledku spôsobilo rozpad brettonwoodskeho menového systému.

     Odpoveďou na krízu, ktorú vyvolal rozpad systému pevných menových kurzov bola Barreho správa z februára 1969, kde Barre navrhol väčšiu ekonomickú koordináciu politík a užšiu menovú spoluprácu. Na sumite v Haagu v decembri 1969, vlády a hlavy štátov sa rozhodli zahrnúť vytvorenie menovej únie medzi oficiálne ciele európskej integrácie.

Odborná skupina pod vedením vtedajšieho luxemburského ministerského predsedu Pierra Wernera vypracovala z poverenia minsterskej rady Spoločenstva trojstupňový plán na vytvorenie hospodárskej a menovej únie v priebehu 10 rokov. Prvý stupeň Wernerovho plánu, ako sa táto iniciatíva začala nazývať, spočíval v povinnej koordinácii rozpočtových, monetárnych a úverových politik členských štátov. V druhej fáze malo dôjsť k založeniu spoločného systému centrálnych bánk. V nadväznosti na jednotnú menovú politiku navrhoval Wernerov plán i jednotnú fiškálnu politiku Spoločenstva, čím zašiel podstatne ďalej i oproti v súčasnosti realizovanej hospodárskej a menovej únii.

V dôsledku hospodárskej nerovnováhy, ktorá bola spôsobená rozpadom brettonwoodskeho menového systému, ako aj v dôsledku rozdielnosti hospodárskych politík jednotlivých štátov sprevádzanej prvým ropným šokom 1973 a 1974, keď Dánsko, Írsko a Anglicko opustili Európske združenie voľného obchodu EZVO a pristúpili v roku 1973 do EHS, Wernerov plán nebol uvedený do praxe. Aj napriek tomu vznikla spolupráca v oblasti devízových kurzov nazvaná menový had, ktorú prijali niektoré priemyselne vyspelé štáty v Európe.

 

Európsky menový systém (1978 –1998)

     Rozhodnutie o vytvorení Európskeho menového systému niesli hlavne Nemecká spolková republika a Francúzsko. Vtedajší najvyšší predstavitelia, kancelár Helmut Schmidt a prezident Giscard d¢Estaing hľadali spoločne odpoveď na základnú otázku – ako spoločne organizovať systém pohyblivých devízových kurzov členských štátov EHS voči kurzu amerického dolára.

Nový menový systém však nebol novou spoločnou politikou Spoločenstva. Predstavoval kombináciu komunitárnych a národných prvkov riadenia.

Európsky menový systém bol schválený na decembrovom stretnutí Rady Európskej Únie v Bruseli 1978. Do platnosti vstúpil 13. marca 1979. Aj keď v súčasnosti už Európsky menový systém neexistuje, je považovaný za priameho predchodcu Európskej menovej únie. Zároveň je typickým príkladom pohyblivého menového kurzu s fluktuačným pásmom. Je veľmi podobný systému založenému v roku 1944 v Bretton-Woode, ale na rozdiel od neho zahŕňa aj prvky, ktoré neskôr umožnili jeho prerod na menovú úniu.

Európsky menový systém sledoval cieľ stabilizovať výmenné kurzy medzi členskými krajinami Európskej Únie. Tým napomohol rozvoju obchodných a finančných vzťahov medzi nimi.

Základnými prvkami Európskeho menového systému boli:

 

a)          európska menová jednotka

b)          kurzový a intervenčný mechanizmus

c)          Európsky fond pre menovú spoluprácu