Konjunktúra Globálnej ekonomiky v 90. rokoch

Dekádou 90. rokov svet vstúpil do obdobia ekonomickej prosperity.

Hospodárska konjunktúra nie je dielom ojedinelého činiteľa, ale výnimočným súhrnom množstva činiteľov. Žili sme v nevídanom období urýchlených zmien, pričom azda najväčšmi nám vyrážal dych tempo, ktorým sa svet uberal k jednotnej ekonomike. V dnešných dňoch už nemôžeme hovoriť napr. len o čisto európskej ekonomike alebo len o čisto ekonomike USA.

Americké spoločnosti vytvárali v Japonsku tovar a služby v hodnote 81 miliárd dolárov. Je to súčasť ekonomiky USA alebo Japonska? Taktiež sa môžeme spýtať či sú Kórejské výrobky, ktoré si Turek kúpi v Londýne súčasťou kórejskej, britskej alebo tureckej ekonomiky. Pochopiteľne, sú súčasťou jedinej, globálnej ekonomiky.

Ako už predchádzajúce riadky naznačujú, v tejto kapitole sa budeme zaoberať globalizáciu trhu a príčinami, ktoré k tomu prispeli.

Globálna konjunktúra

V tejto časti si povieme niečo o globálnom hospodárskom rozmachu, ktorý bol zapríčinený napr. voľným obchodom medzi všetkými národmi, zlepšenie v oblasti telekomunikácie, miniaturizácia. Toto bol len zlomok s toho, čo nám dopomohlo ku globálnej ekonomike.

Voľný obchod medzi všetkými národmi

Ak ma fungovať globálna ekonomika – jeden trh -, musí sa dosiahnuť medzi národmi uplne voľný obchod, tak ako je to vnútri národných štátov.  Nikto nevie aká je obchodná nerovnováha medzi Tokiom a Osakou, medzi Denverom a Dallasom, a čoskoro – ani medzi USA a Japonskom.

Mnohé sa už stáva skutočnosťou.

Ø  Obrovským krokom bola dohoda medzi USA a Kanadou roku 1988, ktorou sa odstránili všetky obchodné bariéry.

Ø  V decembri 1988 vstúpila do platnosti dohoda o voľnom obchode medzi Austráliou a Novým Zélandom.

Ø  Od jesene roku 1988 sa neočakávane uskutočnilo množstvo rokovaní o voľnom obchode medzi USA a Japonskom, čo ešte niekoľko mesiacov dozadu bolo nemysliteľné.

Niektorý dezinterpretujú tento vývin a vidia v ňom iba regionálne obchody, ktoré vylučujú obchod mimo svojho rámca. V skutočnosti však ide o vážny krok k svetovému voľnému obchodu. Veľký, silný významný megatrend cieli k svetovému voľnému obchodu, proti nemu pôsobia iba oveľa slabšie protekcionistické tendencie.


Telekomunikácie a ekonomika

Prechod ku globálnemu voľnému obchodu uľahčuje aj spojenectvo telekomunikácií a ekonomiky. Toto spojenectvo umožňuje rokovať s obchodným partnerom v tokijskej kancelárii z horskej chaty v Colorade. Môžete sa sním zhovárať ako by ste sedeli pri jednom stole, môžete si vymieňať dokumenty, rady atď. Prvý optický kábel prechádzal cez atlantický oceán 14. decembra 1988. Tento kábel je schopný preniesť 40 000 hovorov, čím strojnásobuje výkonnosť medených káblov a satelitov, ktoré boli schopné prenášať iba 20 000 hovorov.

Kábel cez tichý oceán začal slúžiť v apríli 1989 a spája USA a Japonsko. Káble s optickými vláknami postupne poprepájalo Severnú Ameriku, Áziu, a Austráliu. Predpokladalo sa, že okolo roku 1992 bude osadených vyše 25 miliónov kilometrov káblov s optickým vláknom.

Tak ako v industriálnom období továrenská výroba, teraz telekomunikácie a počítače sa stali motorom zmien.

Položenie hlavného medzinárodného informačného systému smeruje tak isto ako v ekonomike k jedinému globálnemu trhu, aj v oblasti telekomunikácií je cieľom jednotná svetová informačná sieť. Tým pádom môžeme komunikovať o všetko, s každým, všade, hocijakou formou – hlasom, údajmi, textom alebo aj obrazom a rýchlosťou svetla.

Rast bez hraníc

Globálnu konjunktúru 90. rokov nebudú obmedzovať hranice rastu, tak ako sme ich poznali v minulosti. V priebehu 90. rokov bude nadbytok zdrojov. Či už ide o poľnohospodárske alebo tie nerastné. Od polovice osemdesiatych rokov sa vyprodukovalo také množstvo potravín, ktoré by nasýtilo celý svet. Hlad v niektorých oblastiach pretrváva kvôli politickým problémom.

Vývin technológie nám napomohol k tomu aby sme spotrebúvali menšie množstvo materiálu ako napríklad oceľ nahrádzame plastom, ktorý je menej náročný na výrobu a klesá spotreba surovín. Ďalším činiteľom pri znižovaní spotreby je miniaturizácia. Znamená to, že náklady na výrobu sa znižujú, ale stále sa produkujú kvalitnejšie produkty a služby, ktoré sú ponúkané. Ako príklad môžem spomenúť zimné bundy. Materiál na výrobu je menší a tenší, ale bundy sú tak isto ak nie teplejšie.

Výstižným príkladom ústupu od materiálovo náročných výrobkov je kábel s optickým vláknom. Tridsať kilogramov toho kábla prenesie také isté množstvo informácií ako jedna tona medeného drôtu.

Miniaturizácia

Ako som spomenul v predchádzajúcej časti miniaturizácia je jednou veľmi dôležitou časťou k urýchleniu vlastne každej činnosti. Pred päťdesiatymi rokmi boli rozhlasové prijímače nemotorné. Dneska si ho môžeme strčiť do vrecka a to vďaka tomu, že sa naša technológia nám umožňuje znižovať veľkosť, náklady, ale zvyšovať množstvo a kvalitu tovarov a služieb.


Ázijská spotrebiteľská konjunktúra

Rozvoj tichomorskej oblasti sme vďačný za prudký rast ekonomiky ázijských krajín. Stávajú sa pre Európu a Severnú Ameriku nielen väčšími konkurentmi, ale aj väčšími zákazníkmi. Japonsko prechádza od ekonomiky, ktorú pohýnal vývoz, k ekonomike, ktorú pohýna spotrebiteľa keďže vždy slúžil ako príklad, v 90. rokoch ho nasledovali aj ďalšie ázijské krajiny.

Z toho dôvodu sa hrubý národný dôchodok na jedného obyvateľa vzrástla z 3098 dolárov roku 1987 na 4040 dolárov roku 1988. Mzdy sa zvyšovali zhruba o 15% ročne. Hrubý národný dôchodok Tchaj-wanu na jedného obyvateľa už prevyšuje 6000 dolárov.

Podobné výsledky sa objavili postupom času aj v Thajsku, Malajzii, Indonézii, a Singapure. Práve Ázijčania sa stali spotrebiteľmi 90. rokov.

Ďalšie udalosti, ktoré pôsobili na rozvoj globálnej ekonomike sú napr. nástup demokracie a rozšírenie voľného podnikania. Pádom komunizmu sa otvorila brána pre voľné podnikanie. Ďalšia vec, ktorá ovplyvnila je mier a nie je vojna. USA a ZSSR si už uvedomili, že povojnové riešenia problémov, ktoré nastali vojnou sú až moc drahé.

Výnimočnosť dekády 90. rokov

V dekáde pôsobili tieto sily:

Ø  Uprednostnenie ekonomických hľadísk pred politickými hľadiskami

Ø  Úsilie o voľných obchodoch na celom svete

Ø  Mohutný nástup telekomunikácií

Ø  relatívny nadbytok prírodných zdrojov

Ø  súťaženie pri znižovaní daní

Ø  miniaturizácia ekonomických výkonov

Ø  skrotenie inflácie a úrokovej miery

Ø  ázijská spotrebiteľská konjunktúra

Ø  nástup demokracie a rozšírenie slobodného podnikania

Ø  zastaranosť vojny

Ø spoločná starostlivosť o životné prostredie

Ekonomika vysokých miezd

V 90. rokoch mali najvyššie platy v dejinách dobre pripravení, kvalifikovaní informatici, ktorí ešte väčšmi rozmnožili bohatstvo desaťročia. Mnohý ľudia si mysleli že tá ekonomika spomínaného desaťročia vytvárala len nízko platené miesta. Industriálna ekonomika ako je napr. automobilový priemysel sa menila na ekonomiku služieb. Odborári mali za úmysel podporovať a dávať do popredia zákony, ktoré chránili industriálny priemysel pred dovozom konkurencie schopných tovarov a preferovali, tvrdili, že dobre platené miesta sú len v industriálnej ekonomike.


Tézy o nízkych platoch: zdroje legendy

Koncom roku 1986 dvaja ekonómovia Barry Bluestone [1] a Bennett Harrison, tvrdili, že šesť z desiatich pracovných miest, ktoré sa vytvorili v rokoch 1979 až 1984 zabezpečujú len mzdu do výšky 7000 dolárov. Toto tvrdenie bolo v rozpore s nestrannou štatistikou Úradu práce, ktorý opakovane poukazoval na nárast pracovných miest s vysokým platom. Spomínaný dvaja ekonómovia neskôr upravili svoje tvrdenie a vraj až 40% prac. miest ponúka mzdu najmenej 11 000 dolárov.

Iné ukazovatele vysokých miezd

O ekonomike vysokých miezd poskytujú aj iné ukazovatele. Napríklad maloobchodný obrat. Roku 1987 osemnásť najväčších obchodných sietí v USA zaznamenalo zvýšenie obratu o 13.8%. Do tohto odseku môžeme zapojiť aj prosperitu miezd ako belochov tak aj černochov. Od roku 1982 do roku 1987 príjem černošských rodín sa zvýšil o 13 %, kým u belošských rodín iba  11,4 %. Počet zamestnaných černochov vzrástol o 23.1 % a u belochov to bolo len o 11.2 %

Rok 1992 ako strategická vízia

Aj keby sa východná Európa tak rýchlo nestala demokratickou, rok 1992 je výnimočný jav. Ešte nikdy sa v dejinách niečo podobné nevyskúšalo. Tento ambiciózny pokus o odstránenie obchodných bariér bol zároveň veľkolepým projektom sveta bez akýchkoľvek obmedzení.

V západoeurópskych vládnych a podnikateľských kruhoch zavládlo takmer euforické vzrušenie. Proces sa už sa stal nezvratným. Nič ho nezastavilo. Chápeme ho aj generačne. Niektorí starší Európania vidia v ekonomickej integrite ohrozenie svojej bezpečnosti, najmladší ho prijímajú ako príležitosť.

‘’Do konca roku 1992 jednotný európsky trh“. To bola strategická vízia, ktorá pripomínala strategickú víziu J.F. Kennedyho: „Koncom desaťročia vyšleme človeka na mesiac“.

Tak ako všetky strategické vízie, aj táto bola špecifická a časovo ohraničená. Na jej uskutočnenie sa však pripravovalo viac krajín než pôvodných dvanásť.


 



[1] Barry Bluestone je Stearns správca profesor politickej ekonómie, zakladajúcim riaditeľom Kitty a Michael Dukakis Centrum pre mestské a regionálnu politiku, a zakladajúcim dekanom School of Social Science, mestské záležitosti a verejné politiky na Northeastern University v Bostone, Massachusetts .