ÚVOD

 

Pôda je pre človeka jednou zo základných súčastí životného prostredia a vzhľadom na jej úrodnosť je nevyhnutnou podmienkou pre jeho existenciu. Je produktom dlhodobého biofyzikálneho pretvárania hornín v podmienkach, ktoré možno v súčasnosti ťažko reprodukovať. Pôda je taktiež chápaná predovšetkým ako majetok, ako jeden z výrobných prostriedkov poľnohospodára a lesného hospodára, pritom stále absentuje pohľad, že pôda, a to bez ohľadu na to ako je využívaná, je predovšetkým nezameniteľným, pritom vyčerpateľným, resp. zničiteľným prírodným zdrojom, ktorý má okrem produkčných aj iné hodnoty, pre ktoré musí byť človekom a orgánmi štátnej správy chránená.

Pôda je zložitý systém, v ktorom prebieha množstvo biologických, chemických a fyzikálno-chemických procesov s vysokým stupňom vnútornej regulácie a s veľkou citlivosťou na okolité prostredie. Len bezchybným fungovaním tohto systému je pôda schopná zabezpečovať svoje produkčné i mimoprodukčné funkcie.

Avšak v súčasnosti často dochádza k znižovaniu jej prirodzených funkcií vplyvom rôznych vonkajších podmienok. Hlavne človek so svojimi aktivitami častokrát znižuje jej funkčnosť a prispieva k znečisťovaniu a znižovaniu úrodnosti a využiteľnosti pôd. Nielen človek, ale aj samotné orgány štátnej správy sa potom častokrát spoliehajú na samočistiace schopnosti pôdy. Treba však povedať, že aj pôda má hranice svojej vlastnej obnovy a ak sa človek sám nebude snažiť jej v obnove aktívne pomáhať a podporovať jej samočistiace mechanizmy, len ťažko sa dá predpokladať, že pôdny fond dokáže neustále negatívneho zásahy do jeho zloženia a fungovania efektívne zvládnuť s pomocou vlastných síl a možností.

 


1. VÝZNAM PÔDY, jej Úlohy a FUNKCIE v prírode

Pôda je prírodný útvar, ktorý sa vyvíja v dôsledku zložitého, komplexného pôsobenia vonkajších (exogénnych) činiteľov na materskú horninu (endogénny činiteľ) a vyznačuje sa úrodnosťou. Na zemskom povrchu má stále miesto a špecifické postavenie. Tvorí jeden z obalov, ktorými je zemeguľa obklopená, alebo pokrytá. Na pôdu – pedosféru veľmi výrazne vplývajú ostatné geosféry – atmosféra, litosféra a hydrosféra . V najnovšom ponímaní je pôda integrálnou súčasťou ekosystémov Zeme.

Pôda sa stala spojovacím článkom medzi minerálnou (neživou) a organickou (živou) prírodou. V dôsledku toho existuje veľmi úzka vzájomná závislosť medzi vznikom pôdy a živými organizmami, ktoré sa zúčastňujú rôznych premien povrchových zvetralín zemskej kôry a zároveň ich obohacujú o organické a minerálne látky.

pedosférou úzko súvisí i vodný obal Zeme – hydrosféra. Poróznosť a priepustnosť pôdy pre vodu umožňuje pôde prijímať atmosferické zrážky a usmerňovať ich ďalší pohyb, spotrebu a chemické pôsobenie. Časť zrážok sa cez vodný výpar a transpiráciu rastlín vracia späť do atmosféry. Pri dostatočnom množstve môže časť atmosferických zrážok prejsť (infiltrovať) pôdotvornou vrstvou až do podzemných vôd. Povrchový a podzemný odtok zrážkových vôd je výdatným zdrojom vody pre vodné toky, ktoré odtekajú z pevniny do morí a oceánov. Chemizmus hydrosféry je odrazom chemizmu pôdy a jej pôdotvorného procesu. Vo vode rozpustné látky sa dostávajú do hydrosféry prevažne vylúhovaním a eluviovaním a pevné častice povrchovým transportom – eróziou.

Zloženie atmosféry, najmä v prízemnej vrstve, je značne ovplyvnené pedosférou. Z pôdy sa dostáva do atmosféry oxid uhličitý, amoniak, oxidy dusíka, elementárny dusík, sulfán, metán, vodné pary. Naopak z atmosféry do pôdy sa dostáva predovšetkým kyslík, ktorý sa uvoľňuje pri fotosyntéze zelených rastlín.

Oxid uhličitý sa uvoľňuje pri dýchaní organizmov a pri rozklade organickej hmoty v pôde. Za vegetáciu sa uvoľní v pôde asi 12 000 kg (6 000 m3) CO2 na 1 ha pôdy, z čoho pripadajú asi dve tretiny na rozkladnú činnosť mikroorganizmov a jedna tretina na dýchanie koreňov rastlín.

Ďalšou geosférou, ktorá bezprostredne ovplyvňuje pedosféru je litosféra (zemská kôra). Predstavuje vonkajší zemský obal vytvorený pevnými horninovými útvarmi. Povrchové horniny podliehajú zvetrávaniu, pri ktorom nastávajú zmeny v zložení hornín v dôsledku pôsobenia vody, ľadu, vzduchu, kolísania teplôt a činnosti organizmov. Pôdotvorný proces bezprostredne nadväzuje na proces zvetrávania pokryvných hornín. To znamená, že kvalita horniny veľmi výrazne ovplyvňuje i kvalitu pôdy.

Pôda má v životnom prostredí významnú úlohu z dvoch hľadísk. Jednak ako nenahraditeľná zložka krajiny plní produkčnú funkciu a ako zložka s kapacitne obrovským regulačným, detoxikačným a hygienickým, čistiacim významom plní funkciu environmentálnu – ochraňuje iné zložky životného prostredia a prírodné zdroje.

Pôda je dôležitým stanovišťom pre vyššie rastliny, ktoré sú základným zdrojom obživy živočíchov a ľudstva, a preto právom možno povedať, že vývoj života na Zemi podmieňuje pôda. Tým, že poskytuje zeleným rastlinám minerálne látky, vodu, vzduch, oxid uhličitý a teplo, umožňuje im v procese fotosyntézy akumulovať vo forme organickej hmoty značné množstvo slnečnej energie. Odumreté tela rastlín a živočíchov sa dostávajú do pôdy a stávajú sa hlavným zdrojom humusu a tým i energie v pôde. Fotosyntézou rastlín sa vytvára na Zemi ročne 100 mld. ton fotomasy. Je to desaťkrát viac ako je dnešná spotreba energie vyrobená z fosílnych palív. Slnečná energia je hybnou silou všetkých pôdnych procesov. Pôda je veľký biochemický akumulátor, premenenej energie Slnka, celoplanetárneho významu.

V súčasnosti sú na svete asi 4 miliardy hektárov poľnohospodárskej pôdy, z čoho je asi 1,4 miliardy hektárov ornej pôdy. Na jedného obyvateľa zemegule pripadá asi 1,4 ha poľnohospodárskej pôdy a len 0,4 ha ornej pôdy. S rastom počtu obyvateľstva, s rozvojom industrializácie sa úsilie udržať potrebnú kvalitu a rozlohu pôdneho fondu stáva stále dôležitejšou a náročnejšou úlohou. Z toho vyplýva dôležitá povinnosť, zachovať prírodné prostredie a naše pôdne bohatstvo nie len pre nás, ale aj pre budúce generácie.

Slovensko sa zaraďuje medzi krajiny s nízkou výmerou poľnohospodárskej pôdy (50,1 % rozlohy SR), z ktorej orná pôda zaberá 30,23 % územia SR, pričom jej rozloha sa stále zmenšuje. Priemerná výmera poľnohospodárskej pôdy v SR na 1 obyvateľa je 0,46 ha, priemerná výmera lesnej pôdy predstavuje 0,37 ha,  spolu na jedného obyvateľa pripadá 0,83 ha pôdy. Výmerou 0,467 ha poľnohospodárskej pôdy a z toho výmerou 0,287 ha ornej pôdy na jedného obyvateľa sa SR zaraďuje medzi krajiny s nižším potenciálom poľnohospodárskych pôd. Vysokoprodukčné pôdy najlepšej kvality pritom nezaberajú z poľnohospodárskej pôdy ani jednu desatinu.