POLICAJNÁ SPRÁVA

 

 

 

1. Základné právne predpisy

 

 

- Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpi­sov,

- zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použi­tím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení nie­ktorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním),

- zákon č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov.

 

 

 

2. Pojem a organizačná štruktúra výkonu policajnej správy

 

 

Najpertraktovanejší názor v staršej odbornej literatúre na pojem polí­cia je, že ide zväčša o štátnu činnosť, ktorej úlohou bola ochrana verejnej bezpečnosti a verejného poriadku a ktorá tak mohla zasahovať do sféry osobných práv.

Súčasná právna náuka rozlišuje materiálny a formálny pojem policaj­nej správy.

 

Materiálny pojem:

 je obsahové a funkčné vymedzenie. Tento samotný pojem sa zaoberá otázkou, za akých podmienok môžu príslušné orgány štátnej správy zasahovať do sféry osobných práv a slobôd na za­bezpečenie ochrany verejnej bezpečnosti a verejného poriadku. Pri reš­pektovaní základnej zásady - zákonnosti samotnej správy, je možné ta­kýto zásah uskutočniť len na základe zákonného zmocnenia.

Formálny pojem:

je vymedzený organizačne. Tento pojem odpovedá na otázku organizácie a kompetencie orgánov, ktoré sú na základe deľby práce špeciálne poverené, aby zabezpečovali ochranu verejnej bezpečnosti a verejného poriadku. Formálny pojem je teda vymedzenie vecnej kompe­tencie profesionálnych policajných orgánov.

 

Policajný zbor SR sa člení na službu justičnej polície, službu kriminálnej polície, službu finančnej polície, službu poriadkovej polície, službu dopravnej polície, službu ochrany objektov, služ­bu cudzineckej polície, službu hraničnej polície, službu osobit­ného určenia, službu ochrany určených osôb a inšpekčnú službu. Organizačnou súčasťou Policajného zboru je aj útvar kriminalisticko-­expertíznych činností, ktorý vykonáva odbornú a znaleckú činnosť.

 

Tieto služby Policajného zboru pôsobia v rámci útvarov Policajného zboru, ktoré zriaďuje minister vnútra zároveň určuje náplň ich činnosti a vnútornú organizáciu.

Policajný zbor SR je podriadený ministrovi.

 Na čele Policajného zboru SR je prezident Policajného zboru, ktorý je za výkon svojej činnosti zod­povedný ministrovi. Prezidenta Policajného zboru SR vymenúva a odvo­láva minister.

 

Policajný zbor pri plnení svojich úloh spolupracuje s orgánmi verejnej moci, ozbrojenými silami, ozbrojenými bezpečnostnými zbormi, Sloven­skou informačnou službou, s právnickými a fyzickými osobami a orgánmi územnej samosprávy. Spolupráca sa uskutočňuje najmä pri určovaní pri­orít prevencie kriminality, ochrany verejného poriadku a zamerania boja s kriminalitou.

Treba však zdôrazniť osobitné a špecifické postavenie samotných vy­šetrovateľov, ktorí vo veciach, ktoré vyšetrujú, sú procesne samostatní a sú viazaní iba ústavou, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne zá­väznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v rozsahu ustanovenom Trestným po­riadkom aj pokynmi a príkazmi prokurátora a súdu.

Je potrebné zdôrazniť, že okrem klasických organizačných útvarov pô­sobiacich v rámci Policajného zboru SR pri výkone tohto druhu správy je činný celý rad ďalších orgánov, predovšetkým orgánov prokuratúry a or­gánov štátnej správy, ktoré pôsobia na úsekoch pôdohospodárstva, justí­cie, dopravy apod. Činnosť policajných orgánov je z tohto hľadiska subsi­diárna, pretože tieto orgány zabezpečujú "vnútorný poriadok" v týchto oblastiach spoločenských vzťahov, ak ochrana nepatrí do pôsobnosti iných štátnych orgánov. Pôsobnosť jednotlivých štátnych orgánov na úse­ku "vnútorného poriadku" stanovujú príslušné právne normy.

 

 

3. Úlohy policajnej správy

 

Hlavnými úlohami policajnej správy je zabezpečovať ochranu spoloč­nosti a jednotlivých osôb pred nebezpečenstvom, ktoré narúša verejnú bezpečnosť a verejný poriadok.

Z týchto základných úloh polície vyplývajú základné pojmy, na ktoré treba v stručnosti poukázať; sú to: nebezpečenstvo, rušiteľ, verejná bezpečnosť a verejný poriadok.

 

Právna náuka chápe nebezpečenstvo ako stav, ktorý objektívne ob­sahuje možnosť vzniku škody. Škoda v tomto zmysle však predstavuje objektívne zníženie skutočne existujúceho normálneho stavu. Ochrana pred nebezpečenstvom zahŕňa predovšetkým ochranu pred škodou, nie však ochranu pred nepríjemnosťami, respektíve nevýhodami.

 

Nebezpečenstvo je teda taký stav, ktorý objektívne obsahuje možnosť vzniku škody. To znamená, že škoda ešte nevznikla, ale ak by sa naprí­klad vodičovi, ktorý jazdí pod vplyvom alkoholu, nezabránilo v jeho ďalšej jazde, mohla by vzniknúť a pod. Preto pre posudzovanie nebezpečenstva je rozhodujúci stav, ktorý vyvoláva obavu zo vzniku možnej škody. Pre­ventívny zásah je preto potrebný a neodkladný.