1.     Úvod

      Celosvetovo jednou z najväčších výziev výchovno-vzdelávacích systémov je zabezpečiť trvalú vysokú kvalitu výchovy a vzdelávania. I jednotlivé úrovne vzdelávania v Slovenskej republike prechádzali určitým vývojom, s tendenciou priblížiť sa štandardizácii, ktorá zbližuje ciele a zámery vzdelávania v jednotlivých krajinách Európskej únie.

 

     2. Riešená problematika

      2.1 Vymedzenie pojmov a charakteristika vzdelávacích štandardov

      Pod pojmom štandard sa rozumie stupeň dokonalosti požadovaný pre určitý účel, či odsúhlasený model s ktorým možno reálne objekty a procesy rovnakého druhu porovnávať alebo merať. Ide teda o požadovanú a záväznú charakteristiku kvantitatívnych alebo kvalitatívnych vlastností určitého objektu alebo javu. Je to súbor požiadaviek na žiakov, úspešné zvládnutie ktorých im umožní postúpiť na ďalší stupeň vzdelávania, t.j. špecifikovanie toho, čo by mal žiak dosiahnuť aby získal osvedčenie o nadobudnutí určitého vzdelania - výstupný štandard, ktorý sa nemusí vzťahovať iba na učivo všetkých ročníkov a všetkých vyučovacích predmetov školy, ale aj na učivo iba jedného predmetu, alebo aj jedného tematického celku, i témy učiva. Obrazne povedané, štandard je v určitej výške postavená latka, ktorú je potrebné preskočiť, aby výkon mohol byť považovaný za vyhovujúci.

      Všeobecne možno štandard charakterizovať ako požadovanú a záväznú charakteristiku kvantitatívnych alebo kvalitatívnych vzdelávacích kritérií, ktorých splnenie má zabezpečiť všetkým žiakom rovnakú príležitosť dosiahnuť cieľový štandard.

      V školstve sa v rámci vzdelávania hovorí o viacerých druhoch štandardov:

-vstupný štandard – vo forme Základného vzdelávacieho programu, národné kurikulum, alebo jemu podobný dokument, procesuálny štandard – smernica pre realizáciu národného kurikula,

-výstupný štandard – smernica na hodnotenie výsledkov vzdelávania,

-výkonový (cieľový) štandard – rozpracovaný v podobe konkrétnych, vyšpecifikovaných cieľov vyučovacieho procesu, ktoré obsahujú aj úroveň dosiahnutia (základná, stredná, a pokročilá), je to už meranie ovládania konkrétnej učebnej látky žiakmi,

-obsahový štandard – vymedzuje požiadavky na vedomosti a zručnosti žiaka. Mal by obsahovať kmeňové učivo (s dôrazom na základné učivo, ktoré si vymedzuje 50-60 % celkového vyučovacieho času), ktoré by malo byť oddelené od doplňujúceho a rozširujúceho učiva,

-prírastkový (aditívny) štandard – porovnáva výkony tých istých žiakov pomocou výkonových štandardov (napr. začiatok a koniec šk. roka). Je najťažší, ale zároveň najobjektívnejší.

Ďalšie štandardy súvisiace so vzdelávaním:

-štandardy pre učiteľov obsahujú podrobné kvalifikačné požiadavky na učiteľa, s predpokladom dosiahnutia výkonových štandardov žiakov,

-štandardy pre školy obsahujú kritériá, ktorých splnenie má zabezpečiť všetkým žiakom rovnakú príležitosť dosiahnuť obsahové a výkonové štandardy,

-štandardy pre štát a miestne školské orgány obsahujú kritériá, podľa ktorých sa posudzuje úspešnosť štátu a miestnych školských orgánov v plnení ich poslania vo vzdelaní,

-štandard povolaní - v oblasti odborného vzdelávania - príprava na povolanie, ide o systém vedomostí, zručností, schopností, ktoré sú nevyhnutné pre výkon určitej profesie.

     Výsledkom dosiahnutia štandardu by mala slúžiť objektívna, validná a reliabilná skúška. Ak sa rozhodneme pre vzdelávacie štandardy orientované na výstup, je nevyhnutné, aby boli k dispozícii:         

a) merateľné výsledky vzdelávania,

b) ciele a kritéria požadovanej kvality cieľov,

c) spoľahlivé a presné meracie prostriedky na overenie dosiahnutých cieľov.

      Jednou z požiadaviek Národného programu výchovy a vzdelávania v SR na najbližších 15-20 rokov (Projekt MILÉNIUM – schválený vládou SR 19.12.2001 a následne aj NR SR začiatkom r. 2002), ktoré sa podarilo uskutočniť, je aj zavedenie štátnej maturity, ktorá sa zaraďuje k štandardom zavádzaným na našich školách. Výsledok monitoringu ukázal, že neexistuje takmer žiaden pozitívny vzťah medzi známkami maturantov a ich objektívnejšie a nezávislejšie od učiteľov testovanými vedomosťami. Toto silno ovplyvnilo zavádzanie štandardov, ktoré by sa mali postupne vypracovávať pre výstupné ročníky základných škôl (1. a 2. stupeň) a pre maturitné ročníky, ktoré by ukázali úroveň kvality vzdelávania.

     Vychádzajúc zo psychologického pohľadu, zvýšenie výkonnosti možno dosiahnuť:

-donucovacím systémom - diktatúra (disciplína, tresty, dozor, ostávanie „po škole“ a pod.),

-dôraz na uvedomelosť ľudí, žiakov, učiteľov – tzv. superliberalizmus,

-konkurencia – vedie k zvyšovaniu kvality vzdelávania

     2.2. Hlavné činnosti pre zostavovanie vzdelávacích štandardov:

-výber jednotky učiva (vyučovací predmet, modul),

-špecifikácia učiva (výber základného a rozširujúceho učiva),

-určenie obsahových a výkonových štandardov,

-tvorba meracích prostriedkov na overenie výkonových štandardov (didaktické testy, postojové škály, testy schopností, testy osobnosti a pod.)

-empirická verifikácia štandardov a meracích prostriedkov, zistenie ich validity a reliability a následná korekcia.