Sú dva druhy filozofie-

jeden čerpá zo  životných skúseností mysliacich ľudí,

druhý z myšlienok ľudí bez životných skúseností.
Gabriel Laub

 

      1. ÚVOD

     Hoci sa nám môže zdať, že ako obyčajní ľudia nemáme s filozofiou nič spoločné, že nemáme dôvod zaujímať sa o ňu, opak je pravdou. Azda sa ešte niekto nezamýšľal nad tým, kto vlastne je, odkiaľ sa vzal a čo tu má na tomto svete robiť? A vôbec, odkiaľ je svet, ako a prečo funguje? Skrýva sa za všetkým nejaká vôľa alebo zmysel? Ako by sme mali žiť? A je niečo po smrti? Takéto a im podobné otázky si ľudia kládli počas celej histórie, a kultúru, ktorá by sa nimi nezaujímala, nepoznáme. Imanuel Kant, veľký nemecký filozof, formuloval 4 základné otázky: Čo môžem vedieť? Čo mám robiť? V čo smiem dúfať? Čo je človek? Filozofických otázok teda ani nie je tak veľa, no jestvuje na ne mnoho rôznych odpovedí. Nefunguje to ako s encyklopédiou, kde si prečítame správnu odpoveď. Filozofia nikomu nenariaďuje, čo si má myslieť, namiesto toho nás myslieť učí. A hoci sa nám môže zdať, že filozofia je akýmsi bádaním suchopárnych vedcov, zďaleka tomu tak nie je. Skúsme sa pozrieť na filozofiu ako na dialóg, ktorý vedie ľudstvo  od nepamäti so svetom, so sebou samým, s tým čo ho presahuje. Názory niektorých dávnych filozofov sa nám budú možno zdať smiešne, či naivné, ale napriek tomu boli prínosom a stali sa odrazovým mostíkom pre tých, čo prišli po nich. Aj nám môže pomôcť pri vytváraní si názoru na veci života, keď si prečítame, čo si o tom mysleli iní. Goethe raz povedal: „...kto nevie zúročiť múdrosť vekov, zostáva v temnote, dokáže žiť len zo dňa na deň...“    

 

     2. POJMY A DEFINÍCIA        

      Filozofia

     To je zrejme prvá otázka, ktorú si položí každý, kto sa po prvý raz dostane s pojmom filozofia do styku a chce sa s jeho obsahom bližšie oboznámiť. Už napr. človek so stredoškolským vzdelaním má relatívne jasnú predstavu o tom čo skúma fyzika, matematika, chémia, biológia, alebo história a načo tieto vedy potrebujeme. Táto jasná predstava sa však stráca, keď ide o filozofiu. Dokonca ani sami filozofi, ktorí vytvorili vlastné smery a školy a významne ovplyvnili dnešnú kultúru, sa jednomyseľne nezhodujú v odpovedi na otázku – čo je filozofia?

     Slovo filozofia je gréckeho pôvodu. Etymologický význam slova filozofia znamená

(z gréckeho fileo – láska, sofia – múdrosť) láska k múdrosti. V tomto význame ho prvý raz použil grécky filozof  Pytagoras. Vraj kedysi nasledujúcim spôsobom zdôvodňoval vhodnosť takého názvu pre filozofiu: vlastniť múdrosť – to je vec bohov, kým ľudia sú schopní iba usilovať sa o múdrosť, milovať ju, nemajú nijakú šancu dosiahnuť úplnú, uzavretú múdrosť.

Filozofické vysvetľovanie skutočnosti závisí od množstva a hĺbky nahromadených poznatkov.

S rozvojom ľudského poznávania prírody a celej vonkajšej skutočnosti sa rozvíjalo, prehlbovalo a rozširovalo. Spolu s týmto procesom ale zároveň prebiehal aj proces opačný, ktorý vymedzil filozofickému vysvetľovaniu určité hranice a určité miesto v  tomto ľudskom poznaní. V tomto zmysle sa postupne menil pojem filozofie v jej dejinách.

  

     3. VÝVOJ  FILOZOFIE

     3.1. Filozofia v otrokárskej spoločnosti

     Základom pre jej vznik sa považuje mytológia. Mytologický obraz sveta vyrastal už v prvotnopospolnej spoločnosti, v období nízkej produktivity práce, keď človek len sumarizuje zmyslové – empirické poznatky v súlade s prírodou. Mytológia predstavuje taký obraz sveta, kde svet je ovládaný nadprirodzenými silami a Bohmi.

     3.2. Ranná Grécka filozofia

     Až rozpadom otrokárskeho zriadenia v Rímskej ríši sa vytvorili podmienky pre vznik novej filozofie. Zaniká rodová spoločnosť, vzniká prvý grécky štát – polis. Utvára sa nové postavenie jednotlivca, nový typ vzťahov medzi slobodnými ľuďmi, tiež aj nové chápanie prírody. Život človeka je riadený zákonmi, ktoré sú však dielom ľudí. Takto dospieva k poznaniu, že zákony spoločnosti, v ktorej žije, majú osobitnú povahu a líšia sa od prírodnej nevyhnutnosti. Starí Gréci vyvíjali čulú obchodnú aktivitu a tak sa dostávali do kontaktov aj s inými vyspelými kultúrami. Osvojovali si poznatky aj z iných vied /matematika, lekárstvo, astronómia, výrobné technológie, remeselné postupy/ a popri tomto všetkom sa veľmi rozširoval ich duchovný horizont. Myslitelia hľadali nejakú „pralátku“, z ktorej všetko vzniklo. Vychádzali z toho, čo človek ku svojmu životu potrebuje, bez čoho sa nezaobíde /voda, oheň, vzduch/.