1 Právne formy podnikov

 

1.1 Podnik

 

1.1.1 Charakteristika podniku

Podnik predstavuje základný hospodársky článok národného hospodárstva, ktorý plní určité ciele a vykonáva rôzne funkcie. Podnik predstavuje

· samostatne hospodáriaci podnikateľský subjekt (samostatné získavanie a používanie

zdrojov)

· využívajúci výrobné vstupy (výrobné faktory)

· na uskutočňovanie výkonov (výroba výrobkov alebo poskytovanie služieb)

· určených na predaj (na uspokojovanie potrieb iných ľudí, nie na vlastnú spotrebu).

Môže mať rôznu právnu formu (napr. spoločnosť s ručením obmedzeným), rôznu veľkosť a rôzne ciele.

Predpokladom existencie podnikateľského subjektu je:

a) ekonomická samostatnosť,

b) právna subjektivita.

Ekonomická samostatnosť

Ekonomická samostatnosť znamená, že o všetkých skutočnostiach rozhoduje podnikateľský

subjekt sám (aký bude predmet jeho podnikateľskej činnosti – čo vyrábať, kedy, koľko, kde bude mať sídlo, akú bude mať právnu formu, ako si zabezpečí potrebný kapitál, ako rozdelí výsledok hospodárenia). Na trhu vystupuje ako samostatný subjekt. Vstupuje na trh, kde predáva svoje výkony, aby dosiahol zisk. Štát do činností podnikateľského subjektu nezasahuje priamo. Štát vytvára iba právny rámec, to znamená, že vytvára zákony, pravidlá, v rámci ktorých sa môže uskutočniť podnikanie.

Právna subjektivita

Aby mohol podnikateľský subjekt samostatne ekonomicky rozhodovať, musí mať aj právnu

samostatnosť – právnu subjektivitu. To znamená, že podnikateľský subjekt je subjektom

právnych vzťahov (obchodných, pracovných). Voči svojmu okoliu vystupuje ako subjekt, ktorý má meno, práva (právo vo vlastnom mene uzatvárať zmluvy s inými podnikateľskými subjektmi, zamestnancami), plní povinnosti (zodpovedá za záväzky, ktoré vyplývajú z uzatvorených zmlúv).

Podnikateľské subjekty nadobúdajú právnu subjektivitu:

· dňom zápisu do obchodného registra – obchodné spoločnosti, družstvá,

· dňom získania živnostenského oprávnenia – živnostníci.

Podnik podľa Obchodného zákonníka

Podľa Obchodného zákonníka sa podnikom rozumie určitý celok podnikateľskej činnosti, ktorý tvoria tieto zložky (§ 5):

· hmotné – budovy, sklady, výrobné zariadenia, materiál, výrobky, zariadenie kancelárií,

· nehmotné – obchodné tajomstvo, ochranné známky, know-how, postavenie na trhu,

· osobné – kvalifikačná štruktúra pracovníkov, ich odborné zručnosti, skúsenosti.

Podnik ako celok má určitú hodnotu, ktorá sa tvorí ocenením všetkých uvedených zložiek

podniku. Podnikom nemusí byť len továreň s veľkým hmotným majetkom a početnými

zamestnancami, ale aj podnik, v ktorom pôsobí len samotný podnikateľ s minimálnym hmotným majetkom a s minimálnymi ďalšími zložkami podnikania.

 

1.1.2 Podnikanie

Každý podnikateľský subjekt zameriava svoju činnosť na dosiahnutie určitých cieľov výrobného, obchodného alebo iného charakteru. Táto činnosť sa nazýva podnikanie. Podnikanie sa síce zakladá na ekonomickej samostatnosti, štát však určuje všeobecné podmienky podnikania prostredníctvom zákonov alebo iných právnych noriem (nariadení, vyhlášok).

Právne normy

Obchodný zákonník (zákon č. 513 /1991 Zb.) je základnou právnou normou pre oblasť

podnikania. Upravuje tri relatívne samostatné okruhy hospodárskych vzťahov:

1. postavenie podnikateľa (znaky podnikateľa, obchodné spoločnosti),

2. obchodno-záväzkové vzťahy (kúpa a predaj),

3. niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním (napr. hospodársku súťaž, účtovníctvo).

Živnostenský zákon (zákon č. 455/1991 Zb.) upravuje podmienky živnostenského podnikania a kontrolu ich dodržiavania.

Podnikanie

Podnikanie je v Obchodnom zákonníku (§ 2) vymedzené nasledovnými znakmi:

· sústavná činnosť – vyžaduje súvislé alebo pravidelne opakované uskutočňovanie

podnikania, príležitostná zárobková činnosť podnikaním nie je (predaj nadbytku

poľnohospodárskych produktov),

· vykonávaná podnikateľom samostatne – za podnikanie sa nepovažuje činnosť, o ktorej

rozhoduje niekto iný, pričom moment samostatnosti je potrebné chápať:

– v zmysle ekonomickom (komerčnom) – podnikateľ sa samostatne rozhoduje napr. o tom

čo?, ako?, kedy?, kde?, v akom množstve bude vyrábať, to znamená o predmete podnikania, o

spôsobe a rozsahu podnikania, o dobe a mieste výkonu podnikania,

– v zmysle právnom, ktorý spočíva v tom, že podnikateľ uskutočňuje činnosť na obchodnozmluvnom

základe, a nie v rámci zamestnaneckého pracovného pomeru,

· vo vlastnom mene – znamená, že podnikateľ uskutočňuje podnikanie pod svojím obchodným menom,

· na vlastnú zodpovednosť – podnikateľ nesie riziko za výsledky svojho podnikania,

zodpovedá za prevzaté záväzky aj prípadné straty z podnikania alebo aj úpadok,

· za účelom dosiahnutia zisku – hlavný cieľ podnikania, pričom zisk sa posudzuje ako motív,

zákon pritom nevyžaduje, aby bol zisk skutočne dosiahnutý, stačí, ak podnikateľ vykonáva

činnosť s úmyslom zisk dosiahnuť.

 

1.1.3 Subjekty podnikania

Z definície podnikateľskej činnosti vyplýva, že ide o činnosť vykonávanú podnikateľom.

Obchodný zákonník vymenúva v § 2 osoby, ktoré sú podnikateľmi. Podnikateľmi môžu byť

fyzické aj právnické osoby.

Fyzická osoba

Fyzická osoba (§ 7 Občianskeho zákonníka) je každý človek ako prirodzený nositeľ práv a

povinností. Má spôsobilosť:

· na práva a povinnosti – spôsobilosť (schopnosť) fyzickej osoby mať práva a povinnosti

vzniká narodením a zaniká smrťou, už od narodenia môže človek napr. dediť,

· na právne úkony spôsobilosť svojím konaním a vlastnými úkonmi nadobúdať práva

a brať na seba povinnosti – spôsobilosť zaväzovať sa (Občiansky zákonník § 8).

Právnická osoba

Právnická osoba (§ 18-19 Občianskeho zákonníka) je subjekt, ktorý má právnu subjektivitu

a svoju činnosť vykonáva na základe príslušných právnych predpisov (napr. spoločnosť s ručením obmedzeným). Zvyčajne ide o kolektív ľudí. Právnická osoba má spôsobilosť:

· na práva a povinnosti,

· na právne úkony.

Obe zložky právnej subjektivity získava právnická osoba dňom zápisu do obchodného alebo

iného zákonom stanoveného registra.

Vznik právnickej osoby

Proces vzniku právnickej osoby prechádza dvoma fázami. Prvou fázou je zriadenie, resp.

založenie právnickej osoby. Na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo

zakladateľská listina. Právnická osoba musí mať názov a pri vzniku musí byť určené jej sídlo

(adresa). Druhou fázou je zápis do obchodného registra alebo iného zákonom stanoveného registra. Práva a povinnosti môže právnická osoba nadobúdať odo dňa zápisu do príslušného registra.

Právnickými osobami sú (§ 18):

a) združenia fyzických aj právnických osôb – obchodné spoločnosti, družstvá, občianske

združenia, politické strany, cirkevné a náboženské združenia,

b) účelové združenia majetku – nadácie a fondy,

c) jednotky územnej samosprávy – samosprávne územné celky, združujúce občanov na tomto

území – obce,

d) iné subjekty, o ktorých to stanovuje zákon – rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne

podniky.

Podnikateľ

Podnikateľ je osoba, ktorá zakladá podnik a prevádzkuje jeho činnosť. Využíva výrobné faktory na uskutočňovanie výkonov za účelom dosiahnutia zisku. Tieto výkony sú určené na uspokojovanie potrieb iných osôb.

Obchodný zákonník (§ 2) rozoznáva štyri kategórie osôb, ktoré sú podnikateľmi.

a) osoby zapísané v obchodnom registri – obchodné spoločnosti a družstvá, štátne podniky,

b) osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia – nemusia sa zapísať do

obchodného registra,

c) osoby podnikajúce na základe iného ako živnostenského zákona podľa osobitných predpisov  súkromní lekári, veterinári, advokáti, notári, audítori,

d) fyzické osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu a sú zapísané do evidencie podľa osobitného predpisu (zapisujú sa do evidencie obecného úradu).

Nie každá právnická osoba je súčasne podnikateľom, napr. rozpočtová organizácia. Nie každý

podnikateľ je právnickou osobou, napr. živnostník – maloobchodný predaj.

Podnikateľ má právo nadobúdať majetok, zamestnávať neobmedzený počet pracovníkov. Súčasne má právo aj povinnosť používať svoje obchodné meno, povinnosť viesť účtovníctvo, platiť štátu daň, chrániť životné prostredie.