1    Trhový mechanizmus a jeho pôsobenie

1.1   Trh a trhový mechanizmus

 

Priestor pre pôsobenie trhového mechanizmu existuje všade, kde existuje tovarová výroba, ktorej základnými podmienkami sú deľba práce a existencia samostatných hospodárskych subjektov. V trhovom mechanizme sa žiadny jednotlivec ani firma vedome nezaoberá riešením základného ekonomického problému spoločnosti, t.j. čo, ako a pre koho vyrábať. Milióny ľudí z vlastnej vôle, bez prinútenia a bez akéhokoľvek centrálneho riadenia vyrábajú tisíce tovarov. Trhový mechanizmus však nie je chaotický systém. Je to určitý poriadok, ktorý funguje. Trhový mechanizmus je založený na neúmyselnej koordinácii spotrebiteľov a výrobcov prostredníctvom cien a trhov. Je to informačné zariadenie, ktoré na základe ponuky, dopytu a cien zabezpečuje odovzdávanie informácií o činnosti miliónov rôznych jednotlivcov. Tento systém nikto nenavrhol, ale vyvinul sa sám. Ako vlastne tento systém funguje? Veľmi jednoducho. V trhovom mechanizme má totiž každý tovar a každá služba svoju cenu. Hlavné rozhodnutia o cenách a množstve tovarov sa uskutočňujú na trhu. Ak je na trhu väčší záujem o nejaký tovar, výrobcovia zvýšia jeho cenu a tým ju prispôsobia obmedzenej ponuke. Vyššia cena podnieti výrobcov k výrobe väčšieho množstva tovarov. A čo sa stane, ak sa na trhu objaví nejaký tovar vo väčšom množstve, ako sú spotrebitelia ochotní za existujúcu cenu kúpiť? Výrobcovia v snahe zbaviť sa takéhoto tovaru musia znížiť jeho cenu. Nižšia cena zasa spôsobí zníženie výroby. Cena teda plní rozhodujúcu signalizačnú funkciu pre výrobcov. Takto sa na trhu prostredníctvom ponuky, dopytu a cien obnovuje rovnováha medzi spotrebiteľmi a výrobcami. Ustavičným prispôsobovaním sa kupujúcich a predávajúcich prostredníctvom trhu, ponuky, dopytu a cien sa v trhovom mechanizme rieši základný ekonomický problém, t.j., čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať. Trhový mechanizmus v podstate tvoria tri typy procesov:

a)      proces tvorby ponuky

b)      proces tvorby ponuky

c)   proces tvorby cien

 

1.2    Trh, formy trhu

 

   Trh môžeme charakterizovať ako proces, pri ktorom predávajúci a kupujúci na základe ponuky a dopytu vzájomne reagujú pri určovaní ceny tovaru a jeho množstva. Trh sa navonok javí ako miesto, kde sa tovary predávajú a kupujú. Podľa počtu na trhu predávaných tovarov rozlišujeme:

a)      čiastkové trhy

b)      agregátne trhy

   Pod čiastkovým trhom rozumieme trh, na ktorom sa predáva a kupuje jeden druh tovaru.

   Agregátny trh je taký, na ktorom sa predávajú a kupujú rozličné druhy tovarov. V súčasnom reálnom svete má trh vždy podobu agregátneho trhu.

   Podľa predmetu predaja a kúpy rozlišujeme:

a)      trh výrobných faktorov, na ktorom sa predávajú a kupujú výrobné faktory

b)      trh tovarov a služieb, na ktorom sa predávajú a kupujú tovary a služby osobnej spotreby

c)      finančný trh, na ktorom sa na základe dopytu a ponuky sústreďujú, rozmiestňujú a prerozdeľujú peňažné prostriedky medzi ekonomickými subjektmi.

   Z hľadiska ekonomickej teórie rozlišujeme dva základné subjekty trhu. Predstavujú ich:

a)firmy

b)      domácnosti

   Firmy kupujú od domácnosti výrobné faktory (pôdu, prácu a kapitál) a domácnostiam predávajú spotrebné predmety a služby.

   Domácnosti kupujú od firiem tovary a služby osobnej spotreby a firmám predávajú výrobné faktory.

 

1.3       Proces utvárania dopytu

 

     Domácnosti sa nezávisle a samostatne rozhodujú o tom, čo a v akom množstve budú      na trhu kupovať pre svoju osobnú spotrebu. Toto rozhodovanie nie je ľubovoľné. Závisí do značnej miery od dvoch rozhodujúcich činiteľov, ktorými sú:

a)ceny tovarov,

b)      množstvo požadovaného tovaru.

   Súhrn záujmov spotrebiteľov nakúpiť na trhu spotrebných tovarov za určitú cenu určité množstvo tovarov predstavuje dopyt. Dopyt teda predstavuje množstvo spotrebného tovaru, ktorý sú spotrebitelia ochotní za určitú cenu na trhu kúpiť.

   Vzťah medzi cenou tovaru a požadovaným množstvom tovaru vyjadruje krivka dopytu. Na ilustráciu utvárania procesu dopytu uvádzame príklad s piatimi možnosťami vzájomných vzťahov medzi cenou a požadovaným množstvom tovaru.

 

 

 Nakreslíme si graf, kde na os x nanesieme požadované množstvo tovaru a na os y cenu tovaru.

 

 

   Z grafu vidieť, že krivka dopytu má klesajúcu tendenciu. Platí tu zákon nadol smerujúceho dopytu, čo znamená, že keď ceny tovarov rastú, dopyt klesá a opačne, ak ceny tovarov klesajú, dopyt stúpa. Klesajúce ceny tovaru vyvolávajú teda jeho zvýšený nákup a stúpajúce ceny zasa vyvolávajú zníženie jeho nákupu. Krivka dopytu vyjadruje ochotu spotrebiteľov kúpiť za určitú cenu určité množstvo tovaru.

 

1.4     Proces utvárania ponuky

 

   Ponuka predstavuje súhrn všetkých tovarov, s ktorými firmy prichádzajú na trh s úmyslom predať ich za určitú cenu. To, či sa im podarí všetko, čo vyrobili, aj predať za zamýšľané ceny, ukáže až trh. Ponuka tovarov závisí od viacerých činiteľov. K rozhodujúcim patria predovšetkým:

a)      ceny ponúkaných tovarov,

b)      množstvo ponúkaného tovaru.

   Vzťah medzi cenou a množstvom ponúkaného tovaru vyjadruje krivka ponuky. Predpokladajme situáciu s piatimi možnými variantmi ceny za jednotku a celkovým množstvom ponúkaného tovaru.

 

 

   Nakreslíme graf, kde na os x nanesieme množstvo ponúkaného tovaru a na os y ceny, za ktoré sú výrobcovia ochotní tovary vyrábať.

 

 

   Z uvedeného grafu vyplýva, že pri vyšších cenách je ponuka zo strany výrobcov vyššia a opačne, pri nižších cenách je ponuka zo strany výrobcov nižšia. Krivka ponuky vyjadruje ochotu výrobcov vyrábať a predávať za určitú cenu určité množstvo tovarov.

 

1.5    Rovnováha ponuky a dopytu

 

     Rovnováha na trhu nastáva vtedy, ak ponuka sa rovná dopytu. Môžeme povedať, že rovnováha na trhu je vtedy, ak množstvo tovarov, ktoré sú kupujúci ochotní za určitú cenu kúpiť, sa zhoduje s množstvom tovarov, ktoré sú výrobcovia ochotní vyrobiť a za určitú cenu predať. Stav rovnováhy na trhu je veľmi vzácny a výnimočný, a preto, že na trhu sa ustavične stretávajú ponuka a dopyt a predstavy kupujúcich a predávajúcich o objeme realizovaných tovarov, ale predovšetkým o cenách, sa podstatne líšia.

  Cena, za ktorú sa pri rovnováhe na trhu predáva a kupuje, nazýva sa rovnovážna cena.

  Cena, ktorá vzniká na trhu pri aktuálnom vzťahu ponuky a dopytu, nazýva sa trhová cena.

  Na ilustráciu rovnovážneho stavu ponuky a dopytu na trhu použijeme príklady procesu utvárania krivky ponuky a krivky dopytu.

 

 

  Na os x nanesieme množstvo tovarov a na os y ceny tovarov. Do grafu zakreslíme krivku dopytu aj krivku ponuky.

 

 

  Z grafu vidieť, že krivky ponuky a dopytu sa pretínajú v bode E(Ekvilibrum – bod rovnováhy). Tento bod hovorí o tom, že dopyt a ponuka na trhu sú v rovnováhe pri cene 3 za jednotku. To znamená, že ide o rovnovážnu cenu, pri ktorej sú výrobcovia ochotní vyrábať a predávať 12 meracích jednotiek tovaru a spotrebitelia sú zasa ochotní toto množstvo za cenu 3 kupovať.

  V prípade, že nastane situácia, že ponuka tovaru na trhu prevyšuje dopyt, znamená to, že cena je veľmi vysoká. Pri vysokej cene výrobcovia veľa vyrábajú a spotrebitelia málo kupujú. Preto na trhu vzniká prebytok tovaru. Ak sa výrobcovia chcú tohto prebytku zbaviť. Musia cenu tovaru znížiť. Zníženie cien vyvolá rast dopytu a zároveň vyvolá aj pokles výroby, a tým aj zníženie ponuky.

  V prípade, že vznikne situácia, že dopyt na trhu prevyšuje ponuku, znamená to, že cena je veľmi nízka. Výrobcovia začnú zvyšovať ceny. Rast cien znižuje dopyt a zároveň zvyšuje ponuku. Z toho vyplýva záver, že pri vysokej cene tovaru vzniká na trhu situácia, pri ktorej prebytok tovaru zapríčiní pokles ceny a, naopak, nedostatok tovaru spôsobí rast cien.