1.  POHĽAD NA AUGUSTÍNA

 

 

        Aurelius Augustinus sa narodil 13. novembra 354 v Tagaste (Africká Numíbia) ako syn pohanského otca a kresťanskej matky, svätej Moniky, ktorá sa celý život modlila za obrátenie svojho syna i jeho otca. V roku 371 ako sedemnásťročný po ukončení vyššej školy v Madaure, nastúpil na kartáginskú univerzitu, kde sa venoval štúdiu rétoriky. V tom istom roku umiera i jeho otec Patricius. Patril k strednému stavu, ktorý by sme mohli prirovnať k malomeštiactvu. Otec nemal na rozvoj syna taký veľký vplyv ako jeho matka Monika. V Kartágu sa oboznámil s Cicerovým dielom Hortensius, ktoré ho pobádalo k poznaniu pravdy. Pridal sa k sekte manichejcov, ktorí sľubovali sprostredkovanie vyššieho poznania. Aureliovi to umožňovalo i mnoho výhodných spoločenských vzťahov. Ako slobodný učiteľ pôsobil vo svojom rodisku, neskôr v Kartágu, kam odišiel kvôli obmedzeným možnostiam doma. V roku 384 dostal pozvanie do Milána za učiteľa rétoriky. Aurelius žil hýrivým životom. Bol to pohan ako jeho otec, ale jeho matka Monika bola horlivou kresťankou. Modlila sa deň čo deň za jeho obrátenie. A Boh? Boh sa díval; nevyslyšal modlitbu matky hneď... V roku 387 má Aurelius ako 33 ročný zjavenie a na Veľkú sobotu prijíma krst. Spolu s ním i jeho syn Adeodatus a priateľ Alipius. Krstom, ktorý Aurelius prijal od Ambróza, sa zaviazal k aktívnemu a asketickému životu. O niečo neskôr ho biskup v Hippo Regius požiadal o vstup medzi klérus a o kňazské svätenie. O štyri roky neskôr bol vysvätený za pomocného biskupa, čím sa stal jeho následníkom. Jeho duchovná činnosť tak získala novú orientáciu.
Aurelius umiera 28. augusta roku 430 v meste Hippo Regius, keď Vandali vedení Geiserichom obliehali mesto. S jeho smrťou začal zanikať starý svet tak rýchlo, že by sme právom mohli hovoriť o začiatku stredovekých dejín. Augustín predstavuje vrchol duchovných  dejín nielen dávnej cirkvi, ale aj západnej antiky vôbec...