Environmentálna výchova v podmienkach školských klubov – esej

 

 

        Životné prostredie – priestor okolo nás. V súčasnej dobe sa termíny z ekológie a environmentalistiky dostávajú čoraz častejšie do slovníka aj v bežnej hovorovej reči. Je to všeobecná tendencia, pretože problémy životného prostredia sa stávajú existenčnými – globálne zmeny kvality životného prostredia v mnohých ukazovateľoch naberajú katastrofálne rozmery a je nutné o nich hovoriť. Je to aj špecifická tendencia v krajinách Strednej a Východnej Európy, kde nový spoločenský systém umožňuje pracovať aj tzv. tretiemu sektoru – a práve v tomto sektore sa profilujú aj organizácie so zameraním na životné prostredie (ekologické a environmentálne nadácie a hnutia). Tieto organizácie pomáhajú vytváraj podmienky pre dialóg o zodpovednom vzťahu k životnému prostrediu.

        Pri mnohých termínoch v oblasti životného prostredia došlo k javu, že laická verejnosť, odborníci a politici používajú zdanlivo jednotný jazyk – každý však do významu slov vkladá svoje subjektívne chápanie obsahu pojmu, formované vzdelaním, profesiou, praxou či len túžbou vyniknúť. Začnem zdanlivo zoširoka. Život na Zemi vznikol cca pred tromi miliardami rokov – vtedy faktory vonkajšieho prostredia utvorili priaznivé podmienky pre vznik a evolúciu živých systémov (biosystémov) cez úrovne génu, bunky, orgánu, organizmu,  populácie, spoločenstva, ekosystému, biosféry. Medzi jednotlivými druhmi sa v rámci ucelených súborov organizmov vytvorili základné formy vzťahu a účelné adaptačné zmeny viedli k vývoju stále dokonalejších organizmov, tieto vytvárali populácie, súbory populácii vytvárali spoločenstvá (cenózy), žijúce v určitom čase v určitom prostredí. Vo vzájomnej interakcii organizmov so svojim prostredím vznikali funkčné ekologické systémy (ekosystémy) a postupnou evolúciou vznikol globálny ekosystém – geobiosféra (biogeosféra, biosféra). Tak sa približne pred dvomi miliónmi rokov objavili aj cicavce a neskôr biologický druh Homo. Druh Homo sapiens žije na Zemi približne 50 000 rokov a za rovnocenného partnera ostatným živočíchom ho považujeme do doby, kým nezačal vytvárať umelé spoločenstvá rastlín a živočíchov (tzv. antropocenózy), ktoré sa odlišovali od pomerov v prírode a slúžili výlučne k uspokojovaniu jeho záujmov. Takto vstupom živočíšneho druhu Homo sapiens do evolúcie začala kvalitatívne nová etapa vo vývoji Zeme - človek ako jediný živočíšny druh dokáže podstatne pretvárať svoje prostredie, v ktorom popri biologických zákonoch pôsobia aj zákony sociálne a ekonomické. Živočíšny druh Homo sapiens - človek sa výrazne odlišuje od ostatných živočíšnych druhov svojou činnosťou na zabezpečenie svojej ďalšej existencie, neuspokojuje sa len naplnením bezprostredných POTRIEB, ale má ZAUJMY nad tento nevyhnutný rámec, a tieto záujmy zabezpečuje trvalým pretváraním prírody.  Záujmy človeka hnali a ženú do stále intenzívnejšej činnosti pretvárania prírody pre uspokojenie pocitu blahobytu a spokojnosti. Popri vylepšovaní predovšetkým hmotných podmienok života človeka sa však objavili aj NEGATÍVNE NÁSLEDKY tejto činnosti, ktoré smerujú k OHROZENIU ŽIVOTNÝCH PODMIENOK ČLOVEKA aj všetkých OSTATNÝCH ŽIVÝCH SYSTÉMOV.

        Slovné spojenie ŽIVOTNÉ PROSTREDIE sa začalo objavovať v slovníku odborníkov i politikov v 60-tych rokoch tohto storočia - keď problémy životného prostredia začali mať globálny charakter a človek sa prvýkrát vo svojich dejinách dostal do situácie, keď’ využívaním a pretváraním prírody ohrozil svoju vlastnú existenciu, OHROZIL PODMIENKY SVOJHO ŽIVOTA, OHROZIL PROSTREDIE SVOJHO ŽIVOTA.

        Čo teda vlastne je životné prostredie? Z hľadiska metodologického systémového (geosystémového) prístupu za životné prostredie považujeme komplexný systém priestoru, polohy, reliéfu a všetkých ostatných zložiek geosystému, v ktorom človek a ostatné živé organizmy žijú (Miklós, 1993). Môžem tu použiť aj definíciu UNESCO (1967) - “... tá časť sveta, s ktorou je človek vo vzájomnom pôsobení, ktorú používa, ovplyvňuje a ktorej sa sám prispôsobuje... “. Alebo môžem použiť ďalšiu definíciu (Ružička, 1977) - “... súbor hmotných a nehmotných javov v určitom priestore, s ktorými prichádzajú živé organizmy prechodne alebo trvale do kontaktu ale bo vzájomných vzťahov....“. Nechám už vedecké definície – podstatu obsahu vyjadruje aj jednoduché tvrdenie, že ŽIVOTNÉ PROSTREDIE JE PRIESTOR OKOLO NÁS, PODMIENKY NÁŠHO ŽIVOTA, JE PROSTREDIE NÁŠHO ŽIVOTA.