Slovo diktatúra sa vo všeobecnosti chápe ako protiklad demokracie a pre väčšinu ľudí v súčasnosti vyvoláva tento pojem negatívne postoje, asociácie a reakcie. Pôvodný význam slova označuje samovládu (pochádza z latinčiny) alebo neobmedzenú moc jednotlivca. Základným znakom diktatúry je jediný nositeľ moci, ktorým môže byť konkrétna osoba (diktátor), skupina ľudí, výbor alebo politická strana. V takomto systéme chýba ústavne zakotvená kontrola výkonu politickej moci. Štátna moc diktátorskými spôsobmi ovláda ľudí, existuje veľmi vysoký stupeň centralizácie, voľby sú nie slobodné ani demokratické, nedodržujú sa základné ľudské práva a slobody, neexistuje politický ani názorový pluralizmus, sloboda podnikania je veľmi obmedzovaná, súdna moc ani masové oznamovacie prostriedky nie sú nezávislé a nemôže fungovať tzv. občianska spoločnosť. Politológovia rozlišujú z pravidla dve základné formy diktatúry:

  1. totalitná
  2. autoritatívna

Modelmi na skúmanie totalitných diktatúr sú veľmi často Sovietsky Zväz za vlády J. V. Stalina, fašistické Taliansko a nacistické Nemecko.

Autoritatívny diktátor sa k uchopeniu moci dostáva najčastejšie z titulu vysokej funkcie vo vláde alebo ozbrojených zložkách. Na rozdiel od totalitnej diktatúry nepotrebuje k uchopeniu moci existenciu masovej politickej strany, ani účasť svojich podriadených na verejnopolitickom živote, lebo iba on sám je držiteľom politickej moci, pričom jeho oporou sú armáda, polícia a štátna správa. Tento typ diktatúry nie je taký pevný ako totalitná diktatúra a režim vyžaduje od občanov iba vonkajšiu konformitu, kým v súkromí pripúšťa určitú mieru slobody svedomia, teda istý názorový pluralizmus, čoho príkladom bolo napríklad  Španielsko v období 2. svetovej vojny. Súčasná politológia pozná dva základné modely autoritatívnych diktatúr:  neoprezidentská - napr. Horthyho režim v Maďarsku , Pilsidského v Poľsku..., Pinocheta v Chile, Saddáma Husajna v Iraku, Háfiza Asáda v Sýrii..., bývalé koloniálne regióny Afriky a Ázie.

                                                          • vývojová  -    základná demokracia v Pakistane

-          ohybná demokracia v Indonézii

-          neodemokracia v Haiti

-          organická demokracia v Španielsku a Francúzsku

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

TÉMA:   DIKTÁTORI 20. STOROČIA   (5 vyučovacích jednotiek)

 

                Dôvod výberu témy: Chcem, aby si dnešné deti, mládež obohatili svoje vedomosti o skutočnom krutom živote na Zemi (aby vedeli, že typy nedemokratického politického systému boli skutočne použité v praxi), aby sa pozastavili nad skutočnými hodnotami života (láska, porozumenie, tolerancia...), aby si ten svoj krásny život úmyselne a sami neničili (skorý vstup do dospelosti – sex, alkohol, drogy...)  a aby som témou zaujala ich pozornosť, nadradila som voľné rozprávanie zo skutočného života nad memorovanie učiva a poučiek o demokracii a totalite z učebníc.  Oboznámim študentov s veľkým množstvom informácií, ktoré v učebniciach nenájdu.  

Ročník:  stredná škola

Edukačné ciele: ● afektívne ciele – žiaci dokážu, budú schopní:

                           • kooperovať a pracovať v tíme

                           • motivovať sa k učeniu a sebavzdelávaniu

                           • rozvíjať seba a podnecovať rozvoj iných

                           • vyjadrovať vlastné názory a počúvať názory iných

                            kognitívne ciele – žiaci dokážu, budú schopní:

                           • samostatne myslieť, rozhodovať sa a konať

                           • orientovať sa v problémoch, vedieť problémy tvorivo riešiť

                           • aplikovať informácie z učebníc, odbornej literatúry

                           • používať výpočtovú techniku, aplikovať informácie z internetu

Edukačné prostriedky:  literatúra zaoberajúca sa danou témou, časopisy, média, internet, fotografie

Edukačné metódy: • diskusia, rozhovor, prezentácie

                               autodidaktické metódy (práca s literatúrou, počítačom)

 

 

Metodická stavba vyučovacej jednotky (pre všetkých 5 rovnaká):

 

  1. Preverenie vedomosti z predchádzajúcej hodiny:  otázky – odpovede
  2. Predstavenie novej témy: rozhovor, ak majú žiaci pripravené informácie, pracujeme s nimi, ak nie použijem vlastné poznámky
  3. Prečítanie spracovanej témy
  4. Vysvetlenie neznámych slov
  5. Rozhovor o prečítanom, zhrnutie rozhovoru
  6. Domáca úloha – až po skončení 5. vyučovacej jednotke: úvaha na tému  „V akej spoločnosti žijem“