1. Všeobecná charakteristika financií (ekonomická podstata financií a meny, platobné fin.operácie, peň.obrat, subjektívna stránka peňazí)

 

Financie v otrokárskej spoločnosti – jednozložkové (štátne), boli neproduktívne, mali nízku úroveň

Zdroje príjmov rímskeho štátu – vojny, štátny majetok, clo, dane, pôžičky na vedenie vojen

Výdavky rímskeho štátu – vedenie vojen, budovanie kasární, udržovanie gladiátora, údržba verejných budov, kostolov, ciest, organizovanie slávností, výkup občanov zo zajatia

Financie vo feudálnej spoločnosti – nie je rozdiel medzi financiami štátu a súkromným majetkom (financiami) panovníka

Zdroje príjmov – renta, poplatky obyvateľov miest, daň z hlavy, clá

Výdavky – udržiavanie domov, stavieb, zámkov, vedenie vojen

Financie v kapitalistickej spoločnosti – financie sú viaczložkové – štátne a medzinárodné, vznikajú nové formy kapitalistických podnikov – financie manufaktúry, individuálneho a kapitalistického podnikateľa, akciových spoločností, zmiešaných kapitalistických podnikov

Zdroje príjmov – dane, úroky zo štátnych pôžičiek

Výdavky – 2/3 tvorilo vydržiavanie armády a splácanie štátnych dlhov, ostatné financovanie orgánov štátnej moci

 

Objektívna stránka – primárna finančná činnosť alebo v užšom zmysle peňažné operácie s reálnymi peniazmi, tovarovo-peňažné vzťahy, primárna je východiskom sekundárnej finančnej činnosti

Subjektívna stránka – sekundárna finančná činnosť alebo v širšom zmysle peňažné operácie s ideálnymi peniazmi, hodnotové vzťahy, sekundárna vychádza z primárnej finančnej činnosti

Peňažná zásoba – voľné peň.prostriedky ekonomických subjektov, v hotovostnej alebo bezhotovostnej forme, vystupuje prostredníctvom peňažných operácií, suma v domácej alebo zahraničnej mene

 

Dnešná teória definuje financie ako sústavu ekonomických vzťahov, ktoré nadobúdajú formu peňažných operácií, pomocou ktorých sa tvorí, rozdeľuje a používa peňažná masa v ekonomike tak, aby došlo k rozdeleniu a znovurozdeleniu hrubého domáceho produktu a tým aj k jeho realizácii.

alebo

financie – sústava peňažných operácií s reálnymi peniazmi, prostredníctvom ktorých dochádza k zmene peňažnej zásoby u jednotlivých ekonomických subjektov za účelom rozdeľovania národného dôchodku a nakoniec realizácie HNP.

 

Peňažný obrat – súhrn peňažných platieb na určitom území za rok. Zavisí od veľkosti HNP, foriem realizácie HNP, veľkosti národného dôchodku a foriem rozdeľovania národného dôchodku

 

Podstata peňazí sa prejavuje cez ich funkcie. Sú to predovšetkým peniaze ako meradlo cien a zúčtovacia jednotka, peniaze ako výmenný prostriedok, peniaze ako uchovateľ hodnoty, ako rezerva.

Ako všeobecný výmenný prostriedok umožňujú, príp. Uľahčujú výmenné procesy, ktoré v spoločnosti vznikli v dôsledku deľby práce.

Peniaze sa vsúvajú medzi akty naturálnej výmeny a umožňujú rozdelenie výmenného aktu, pri ktorom sa pôvodne vymieňal tovar za iný tovar (tovar-peniaze, peniaze-tovar). Týmto sa z peňazí stal prostriedok pre uchovanie hodnoty.

 

Platobné finančné operácie – operácie v pokladni, príjmové, výdavkové doklady, platobné karty; umožňujú pohyb peňazí medzi ekonomickými subjektami

 

Mena – konkrétne peniaze určitého štátu

 

 

 

 

2. Členenie financií

 

Financie členíme podľa sektorov, z ktorých vychádzajú:

 

a, verejné financie – v užšom zmysle bez štátnych podnikov, bánk a poisťovní. Zahrňuje rozpočty všetkých orgánov a zložiek štátnej moci a správy, a to menovite armády, polície, súdov, prokuratúry, orgánov štátnej moci a správy, organizácií poskytujúcich služby v školstve, zdravotníctve, kultúre, telovýchove atď. Patria sem tiež všetky financie tvoriace obsah štátných, samosprávnych a komunálnych fondov. Zo štruktúry a charakteru orgánov verejného sektoru potom vyplývajú typy peňažných operácií.

b, podnikateľské financie – patria sem financieetkých foriem ekonomických subjektov (právnických, aj fyzických), ktoré vystupujú predovšetkým  vo forme dodávateľsky-odberateľských peňažných operácií (fiškálne, kreditné, sekuritné, asekuračné, dôchodkové). Zvláštnymi operáciami v tomto druhu financií sú burzové operácie (peňažné alebo komoditné) okrem medzinárodných búrz a operácií na nich.

c, finančné bankovníctvo – do tejto oblasti patria banky (emisné, komerčné atď.), ktoré vlastne operujú s peňažnou masou vo forme úverového fondu a vytvárajú podmienky na to, aby sa peniaze stali aktívnym výrobným faktorom. Financie v oblasti bankovníctva sa realizujú z väčšej miery ako platobné operácie (či už aktívne alebo pasívne). V tejto oblasti financií je skrytý celý rad finančných nástrojov na vytváranie efektívneho dopytu v ekonomike (vrátane politiky úsporných vkladov).

d, financie poisťovníctva – zobrazujú skupinu poisťovacích podnikov, orgánov a inštitúcií pôsobiacich v oblasti sociálneho, nemocenského, životného, majetkového a iného poistenia zahrňujúceho ako súkromný, tak aj verejný sektor. Charakteristickými peňažnými operáciami v oblasti poisťovníctva sú tzv. asekuračné operácie. Stretávame sa samozrejme v prípade sociálnych fondov aj s operáciami fiškálnymi.

e, medzinárodné financie (zahranično-ekonomický sektor) – v tejto oblasti sa realizujú špeciálne peňažné operácie v zahraničnej mene (vo valutách, či devízach). Stretávame sa tu so všetkými formami peňažných operácií a špeciálnymi inštitúciami, realizujúcimi, či určujúcimi pravidlá zahranično-obchodnej výmeny (IMF, Svetová banka) a taktiež komerčnými bankami s povolením devízových operácií. Pre úspešnú realizáciu finančných vzťahov v tejto oblasti je nevyhnutná znalosť teoretických súvislostí devízového trhu.

f, financie obyvateľstva – sú dôležitou formou financií, v rámci ktorej sa pohybujú všetky peňažné príjmypeňažné výdaje obyvateľstva. Ide o širokú paletu finančných vzťahov fyzických osôb so zamestnávateľmi, bankami, poisťovňami, sporiteľňami a ostatnými druhmi finančných inštitúcií, spoločenskými organizáciami ako aj obyčajnými platbami v obchodných organizáciách.

 

Financie tiež delíme podľa spôsobu, metód tvorby, rozdeľovania a používania peňažnej masy: nenávratné, návratné, poisťovacie, realizačné.

 

K členeniu financií je treba dodať, že existujú rôzne členenia vychádzajúce z účelu členenia.

 

širšie

- verejné, podnikové, bankovníctvo, poisťovníctvo, medzinárodné, financie obyvateľstva

stredné

- verejné, podnikové, financie obyvateľstva

užšie

- verejné a súkromné financie