Úvod

 

 

     Výchova je spoločenský jav, ktorý má sociálno- historický charakter. Každá spoločnosť si vytvára vlastný model výchovy, ktorý zodpove  ich záujmom a preto aj požiadavky spoločnosti na výchovu sa v priebehu historického vývoja menili a stále menia.

Analýza vývinových trendov výskytu sociálnej patológie v správaní detí a mládeže (napr. agresivity, záškoláctva, delikvencie, kriminality, drogovej závislosti a pod.) za posledné obdobie jednoznačne ukazuje, že po novembri 1989 nastal dramatický zvrat. Každoročne neúprosne narastá počet detí a mládeže, ktorá sa svojím správaním dostala do rozporu so sociálnymi normami alebo dokonca so zákonom, čo môžeme pri sledovaní denných udalostí v masovokomunikačných prostriedkoch pozorovať ako nárast kriminality. Pocit slobody dospievajúcej mládeži najmä zo sociálne slabších a neusporiadaných rodín vyvolalo veľa výchovných problémov, ako je delikvencia mládeže a čo je alarmujúce i maloletých detí. Počet mladistvých páchateľov výrazne stúpa a ich trestná činnosť, často veľmi brutálna, tvorí značnú časť trestnej činnosti vôbec.

        Tento až alarmujúci údaj poukazuje na to, že dnešný mladý svet sa nevie vyrovnať s mnohými zmenami spoločnosti ale aj zmenami počas dospievania. Preto je dôležité, aby sme sa zaujímali o deti, ich volný čas, ale aj o to ako napraviť následky alebo aspoň zmierniť ich dôsledky.

 

Výchova

 

Výchova je neodmysliteľnou súčasťou sociálneho prostredia, ktorá sa od neho odlišuje tým, že je cieľavedomá a plánovitá, smerujúca k vopred vytýčenému cieľu. Prípadne môže byť výchova braná ako Výchova je súčasťou procesu formovania osobnosti, je to špecifický proces zámerného, cieľavedomého, plánovitého a systematického pôsobenia na iného človeka vytváraním podmienok pre realizáciu jej dispozícií, ktoré rozvíjaním ovplyvňujú kvalitu osobnosti. Pri charakterizovaní osobnosti vychádzame zo vzťahov jedinca k svetu, k prírodnému a spoločenskému prostrediu a k sebe samému.

Ani táto aktivita sa nerealizuje samostatne, pretože okolie vytvára podmienky na výchovu a výchova ho spätne ovplyvňuje. Výchovno – vzdelávací proces môžeme charakterizovať ako celistvý komplex mnohostranných činiteľov, ktoré v syntéze uzatvárajú celkovú výchovnú situáciu. Vplyv výchovy na vývin osobnosti je reality, ktorú dnes nikto nespochybňuje. Organizovaná vzdelávacia aktivita je rozhodujúca pri rozvoj osobnosti dieťaťa. Bez toho by nebol možný rozvoj osobnosti a je napredovanie. Pri cieľavedomom formovaní vlastností je výchova komplikovanejšia, lebo ju v nemalej miere ovplyvňujú aj mimoškolské aktivity. Môžu pôsobiť na dieťa pozitívne ale i negatívne a tak ovplyvniť normálnu školskú výchovu. Treba však vychádzať z toho, že každý žiak aktívne zasahuje do celej činnosti výchovno – vzdelávacieho procesu a aktívne ho aj ovplyvňuje. 

Nejdôležitejšou vecou, ktorou dieťa od začiatku svojho života potrebuje, je zázemie dobre fungujúcej rodiny, ktorá v prvopočiatku života dieťaťa určí základný smer, ktorým sa dieťa bude ďalej uberať. Na tomto majú podiel samozrejme ťiež rodičia a to nejbližšie okolie, ktoré je v priamom kontakte s dieťaťom. „Rodina pôsobí na jedinca prirodzenou formou četných podnetou a skúsenostiach a na každom kroku ich učí ku skutočnostiam a základom sociálneho chovania.“ Každý z rodičov by se mal snažiť (nie vždy tomu tak je) o to, aby svoje deti učil tie nejzákladnejšie návyky, ktoré bude dieťa behom svojho ďalšieho života ďalej rozvíjať. Od narodenia  by sme sa mali snažit chovať tak, aby sme boli vzorom pre naše deti. Ako všetci dobre vieme, deti sú veľmi  enlivé a majú dobrú pameť.