Aby mohlo dôjsť k výbuchu, musí byť , k dispozícii priestor, v ktorom sa vyskytuje v potrebnej koncentrácii jemne rozptýlená horľavá látka v zmesi s oxidačným prostriedkom a musí byť prítomný aj dostatočne silný iniciačný zdroj.

Horľavou látkou môže byť horľavý plyn, para alebo hmla horľavej kvapaliny, rozvíre horľavý prach alebo kombinácia týchto látok nazývaná hybridnou zmesou. (Najbežnejšou kombináciou býva zmes horľavého plynu a horľavého prachu.)

 

 

 

 

 

 

 

Výbuch (explózia)je to fyzikálny jav, pri ktorom dochádza k náhlemu veľmi prudkému

                                   uvoľnenie energie, ktorá je sprevádzaná lokálnym zvýšením teploty

                                   energie.

 

Výbuch môžeme rozdeliť podľa lokálneho uvoľnenia energie na :

 

Mechanický výbuch – dochádza k deštrukcii materiálov pri prekročení tlaku plynu, alebo kvapaliny v uzavretej nádobe. Môže tiež dôjsť k narušeniu pevnosti stien tlakovej nádoby.

 

Elektrický výbuch -  dochádza k preskoku výboja medzi miestom s vysokým rozdielom elektrického potenciálu (napr. búrkový blesk).

 

Jadrový výbuch -  vzniká ako dôsledok nukleárnej a termonukleárnej reakcie. Nukleárna reakcia je výsledok nekontrolovaného štiepenia jadra ťažkých atómových jadier je príčinou výbuchu klasickej atómovej bomby.

                                                                                                                       

                                                                                                                                Chemický výbuch -  vzniká prudkým rozkladom určitých chemických zlúčením, spojený s uvoľnením veľkého množstva plynu a tepla. Vo väčšine prípadov je tento jav spojený s oxidáciou explodujúcich látok. Príkladom chemického výbuchu je napr. použitie chemickej výbušniny (dynamit, čierny prach). Vybuchnúť môžu tiež zmesy horľavých plynov (metán, vodík) s kyslíkom.

 

Vulkanický výbuchspôsobe rychlím uvolnením tlaku magmy v zemském kôri a prejavuje sa ako erupcia sopiek.

 

 

 

 

Priebeh výbuchu ovplyvňuje :

-         veľkosť a tvar nádoby

-         počiatočný tlak v okamihu iniciácie

-         počiatočná teplota

-         iniciačná energia

-         turbulencia zmesy

-         spojené nádoby

-         vplyv kyslíka v oxidačnej atmosfére

-         vplyv veľkostí častíc pri prachu

-         vytváranie hybridných zme

-         potrubie

 

 

Na to , aby nedošlo k výbuchu alebo teda ak už dôjde k výbuchu slúži protivýbuchová prevencia. Protivýbuchovou prevenciou sa zabraňuje vytváraniu výbušných zmesí horľavých plynov, pár, horľavých priemyselných prachov, zmeenie účinku primárneho výbuchu na najmenšiu mieru  a ich zabráneniu šírenia výbuchu výrobnými cestami.

 

Primárna prevencia – zabraňuje možnosti vytvárania výbušnej zmesy. Patrí medzi najúčinnejšiu metódu, pretože vylučuje vznik podmienok výbuchu a s ním spojených škôd.

 

Nebezpečenstvo výbuchu môže dôjsť ak sú splnené tieto predpoklady :

1. Ak je k dispozícii priestor, v ktorom sa môže vytvárať nebezpečná koncentrácia

    drevného prachu

2. Ak je k dispozícii horľavá látka (drevný prach)

3. Ak sa v posudzovanom priestore vyskytuje oxidačný prostriedok

4. Ak množstvo horľavej látky a oxidačného prostriedku také, že sa môžu tvoriť   

    nebezpečné koncentrácie

Ak vylúčime jeden z týchto štyroch predpokladov vytvárania nebezpečnej koncentrácie, potom vylúčime nebezpečenstvo výbuchu.

 

 

Sekundárna prevencia – obmedzuje iniciačné zdroje. Čo  nie je dostatočnou zárukou bezpečnosti, pretože úplne iniciačné zdroje nie je možné vylúčiť.      

Iniciačnými zdrojmi predmety alebo látky, ktoré na základe skúseností alebo vedeckých poznatkov schopné odovzdať také množstvo energie takého druhu, teploty a to po určitú dobu, že sa tým vyvolá vzniete určitá zmes horľavej látky a oxidačného prostriedku.

Iniciačné zdroje napr. :

-         otvorený plameň

-         horiace alebo horúce povrchy

-         iskry vyvinuté trením a nárazom

-         elektrotechnické zariadenia

-         predmety, ktoré spôsobia elektrotechnické výboje

-         kompresory

-         exotermicky reagujúce látky

-         sálanie, blesk

-         samoznietivé látky

Stupne nebezpečia výbuchu :

1. Stupeň nebezpečia výbuchu 3 -  najvyšší stupeň nebezpečia výbuchu, je všade tam kde je 

    nebezpečná koncentrácia takmer trvale.

 

2. Stupeň nebezpečia výbuchu 2 – je tam kde môže vznikať nebezpečná koncentrácia a za obvyklých podmienok prevádzky, sa jej trvalý výskyt nepredpokladá.

 

3. Stupeň nebezpečia výbuchu 1 – je najnižší stupeň, je tam kde môže vzniknúť nebezpečná koncentrácia iba krátkodobo