1. Úvod

 

V tejto mojej práci by som sa chcela venovať Tomášovi Akvinskému, nakoľko patrí medzi veľké postavy v dejinách filozofie. V prvom rade by som vyzdvihla jeho veľdielo – Teologická Summa. Tiež by som sa chcela venovať otázke cnosti i neresti.

 

2. Životopis

 

Tomáš Akvinský sa narodil  približne v prvých dňoch januára r. 1225 v bohatej rodine  nemeckého rytiera Landulfa Akvinského a Teodory Chieti ako ich dvanáste dieťa.  Bol veľmi stabilný a výnimočný, myslel si, že nič sa neodohrá náhodne. Toto bolo príznačné už od detstva. Spájajú sa s ním dva príbehy.  Prvý hovorí o neštastí počas búrky,  keď jednu z z jeho sestier zabil blesk. Mal vtedy dva roky a neplakal. Hoci všetci v rodine boli zronení a smutní, on sa naďalej hral s hračkami, akoby sa ho to netýkalo. Druhý príbeh vypovedá o charaktere Tomáša.  Keď bol raz s matkou pri mori  a pestúnka ho chcela okúpať, mal pevne zovreté ruky a nechcel sa dať vyzliecť. No keď uvidel matku, otvoril ich a ukázal kúsok pergamenu, na ktorom bolo napísané Ave Maria.

Tomáš už od útleho detstva inklinoval k duchovnému životu. Ako päťročné dieťa odchádza študovať do Roccasecci pri Neapole. V roku 1230 pokračuje v štúdiu na benediktínskej škole Montecassino, kde nielee obdivoval mníchov, ale veľmi dôsledne si plnil aj všetky povinnosti. Na tejto škole zostal až do svojich 14 rokov. Vynikajúco ovládal latinčinu, klasickú literatúru, gréčtinu i arabčinu. Jeho charakteristickým znakom bola i jeho láska k modlitbe, liturgiu a miloval tiež meditáciu, ticho a samotu. „Už ako mladík si bol istý, že chce kráčať po Božích cestách, preto sa nenechával vyrušovať vonkajšími vecami, ale tešil sa naplno z pokoja, ktorý mu poskytovala benediktínska spiritualita.“[1] V roku 1239 sa vrátil domov a na radu opáta ho rodina poslala dokončiť si vyššie štúdium na Univerzitu do Neapola. Tomáš tu študoval dejiny umenia, filozofiu a právo, avšak i naďalej cítil povolanie pre duchovný život.  Ako 15-ročný sa zoznámil s bratmi žobravého rádu. Spriatelil s a najmä s bratom Giovannim di San Giuliano. „Videl ho v sne, ako mu žiari tvár a ako jej jas preráža dážď a osvetľujeetko dookola.“[2] Vtedy Tomáš pochopil, že bude výnimočný a rozhodol sa vstúpiť do radu žobrávých mníchov.  Keďže pre rodinu Akvinských bol status tohto rádu niečím nepochopiteľným, tento Tomášov vstup vyvolal nesúhlas najmä zo strany jeho otca a súrodencov. Rodičia ho chceli presvedčiť a poslali za ním jeho sestru Marottu, ktorú mal Tomáš veľmi rád. Avšak výsledok bol ten, že on presvedčil Marottu a nakoniec aj ona vstúpila do benediktínskeho kláštora.

V roku 1244 Tomáš išiel študovať do Paríža na univerzitu Sorbona, kde ho najviac upútal slávny dominikánsky filozof a teológ Albert Švábsky (Veľký). „Albert Veľký mal enormný vplyv na filozofické smerovanie Tomáša Akvinského.[3]  Bránil ho, keď sa mu spolužiaci vysmievali kvôli jeho tichej povahe. Albert však o Tomášovi vyhlásil, že  raz prehovorí, oslní celý svet. V roku 1253 začal Tomáš pôsobiť na Univerzite v Paríži a začínal úvodom do filozofie Aristotela. Neskôr pôsobil ako pápežský teológ v Ríme až do roku 1269. „Posledné dva roky života strávil v dominikánskom kláštore v Neaopole, kde dopísal Teologickú Summu a Komentáre k Aristotelovi, no cítil obrovskú únavu.“[4] Významnou udalosťou v jeho živote bolo i oficiálne pozvanie na všeobecný koncil do Lyonu od pápeža Gregora X. v roku 1273. Aj napriek vyčerpanosti 6. decembra 1273 celebroval Tomáš sv. omšu, počas ktorej však upadol do extázy. Bol akoby premenený a odvtedy už nenapísal ani stránku textu. Začiatkom roka 1274 sa vybral na cestu do Lyonu, no kvôli únave a slabosti sa dal previezť do cisterciátskeho kláštora vo Fossanova, kde 7. marca 1274 vo veku 49 rokov zomrel. Tomáša Akvinského nakoniec pochovali vo francúzskom meste Toulouse.

Počas svojho života sa Tomáš zoznámil s mnohými politickými osobnosťami, no napriek tomu však zostal človekom veľmi skromným, humánnym, zbožným a rozvážnym. Tento filozof vrcholného stredoveku miloval nadovšetko pravdu. Záležalo mu na morálke, praktickej filozofii a teológii. Mal veľký dar slova, ktorý popri svojej kazateľskej činnosti využil aj na písanie a vedeckú činnosť.

 

 



[1] HREHOVÁ, H.: Rozvážnosť a voľba podľa sv. Tomáša Akvinského, Valeur Dunajská Streda, 2006, s. 20.

[2] HREHOVÁ, H.: Rozvážnosť a voľba podľa sv. Tomáša Akvinského, Valeur Dunajská Streda, 2006, s. 21.

[3] HREHOVÁ, H.: Rozvážnosť a voľba podľa sv. Tomáša Akvinského, Valeur Dunajská Streda, 2006, s. 23.

[4] HREHOVÁ, H.: Rozvážnosť a voľba podľa sv. Tomáša Akvinského, Valeur Dunajská Streda, 2006, s. 23.