GENERÁCIA 60. A 70. ROKOV

 

V 60–tych rokoch prenikajú do slovenskej hudby niektoré nové kompozičné prúdy, prektorá sa nadchla hlavne mladá, technicky dobre vyškolená generácia. S najnovšími prúdmi sa však vyrovnávajú neskôr aj mnohí skladatelia generačne starší. Nové prúdenie v slovenskej hudbe, kroeé nastalo koncom 60-tych rokov, znamenalo aj narušenie doterajšej štýlovej jednoty, nakoľko vytvorenie národného slohu Slovenskou národnou modernou a jej pokračovateľmi bolo dovŕšené. Diela európskej hudobnej avangardy prenikajúce aj do nášho hudobného života znamenajú možnosti novších štýlových a kompozično-technických prostriedkov ako boli klasicko-romantické a impresionistické. 

Skladatelia tohto obdobia sa spájajú do avangardných snáh prijímaním nových kompozičných techník, ktoré priniesol vývoj časti európskej hudby, označovaný niekedy termínom Nová hudba. Po období prvého očarenia prichádza od polovice 60-tych rokov zo strany mladých skladateľov k rezervovanejšiemu postoju voči tomuto kompozičnému smerovaniu, v ktorom príliš často prevládali racionalisticko-konštruktívne prvky na úkor emocionálneho a ideového náboja, samoúčelné experimentovanie najmä v oblasti vynachádzania nových zvukov. Mladý skladatelia postupne hľadajú syntézu vlastného vyjadrenia stým, čo z novej hudby tomuto účelu vyhovuje.

Ilja Zeljenka (* 1932) je prvým predstaviteľom generácie, ktorá sa skladateľsky formuje v druhej polovici 50. rokov. Je skladateľom, ktorý v slovenskej hudbe reagoval na smery európskej povojnovej avangardy, ale aj klasikov moderny prvej polovice 20. storočia. Jeho hudba pôsobí bezprostredným mizikanstvom prostým a skratkovitým, často až fragmentárnym vyjadrovaním.

Z jeho tvorby významné sú: Oswienczym pre recitátora, zbor a orchester, neoklasická Synfonia in C per archi; Sláčikové kvarteto; Polymerické kvarteto pre 4 klavírne hlasy neskôr prepracované na: Polymerická hudba. Ďalej Hudba pre zbor a orchesterZaklínadlá pre zbor a orchester; Hry pre 13 spevákov a bicie.

            Od polovice 70-tych rokov v procese kryštalizácie kompozičného rukopisu prekonáva štýlovú mnohorakosť 60-tych rokov a dochádza k vytvoreniu výraznejšieho rukopisu: Elégiá; II. Klavírna sonáta; Trio musica per pianoforte ed archi; Hry; Zaklínadlá; Dychové kvinteto; Hudby pre madrigalistov a iné. Vážna téma týkajúca sa problémov súčasného sveta je tlmočená v Baletnej symfónii (idea vnútorného zápasu človeka s okolitým svetom); V. symfóna s autobiografickými črtami.