MALADJUSTAČNÉ PREJAVY SLUCHOVO POSTIHNUTÉHO JEDINCA V KOMUNIKÁCII S MATKOU

 

 

Vzťah matky so sluchovo postihnutým dieťaťom

 

Novonarodené dieťa s rizikovým vývinom prináša do včasného komunikačného vzťahu s matkou špecifické aspekty. Takéto dieťa si pre slabú adjustačnú spôsobilosť vyžaduje zvýšenú a náročnejšiu starostlivosť zo strany svojho okolia. Matka preto pociťuje opateru pre novorodenca, ktorý sa problémovo vyvíja, často ako záťaž, následkom čoho sa môže postupne narúšať stabilita a harmónia vzťahu medzi ňou a dieťaťom. Ide o takzvané poruchy rytmu medzi matkou a dieťaťom. V praxi to znamená, že tieto deti bývajú nepokojné a ťažko sa u nich navodzuje akákoľvek pravidelnosť v rámci bežnej dennej starostlivosti. Obvykle sa medzi nimi a ich matkami začína formovať problematická, až deficitná emocionálna a senzomotorická väzba. U matky, ktorá nie je dostatočne adjustovaná na danú situáciu a schopná porozumieť signálom svojho dieťaťa, u matky, ktorá má problémy primerane reagovať na jeho potreby a rešpektovať ich môžeme veľmi skoro pozorovať utváranie maladiptívnych vzorov interakcie. Matka nepodporujúce signály smerujúce od dieťaťa spravidla nie je schopná budovať empatickú interakciu s dieťaťom, v dôsledku čoho ono sociálne živorí. 

 

Vývin dieťaťa v rannom veku

 

Už v rannej fáze vývinu bývajú u takéhoto dieťaťa pozorovateľné retardačné znaky v ich motorickom vývine, v senzomotorických aktivitách či v sociálnych prejavoch. Tieto môžeme charakterizovať ako povrchné a príliš stereotypné, so zníženou variabilitou prejavov. U niektorých novorodencov môžu vyúsťovať až k aktívnemu odmietaniu interakčných situácií a k tzv. fenoménu „emocionálne-sociálneho stiahnutia“ s vyhýbaním sa očnému kontaktu, s nezáujmom o lokálny dialóg aj o spontánne iniciovanie sociálneho kontaktu (Papoušek; papoušková 1980). Podľa D. Boomovej (1944) sú matky rizikových aj postihnutých novorodencov vystavené značnému psychickému a sociálnemu tlaku. Autorka na základe pozorovaní uvádza, že reagujú menej ústretovo oproti matkám zdravých detí, ktoré naopak hodnotí ako silne vizuálne aj fyzicky zaangažované. Matky rizikových alebo problémových detí ťažko prekonávajú frustráciu súvisiacu s pocitom nezvládnutia materskej roly. Narušenie vzťahu medzi matkou a dieťaťom môže byť spôsobené širokou paletou príčin. Väčšinou súvisí s aktuálnym stavom rizikového novorodenca, ktorý do určitej miery podlieha zmenám v dôsledku zrenia a vývinu. Deti narodené so sluchovým postihnutím zaraďujeme do skupiny detí so špecifickým komunikačným vývinom. Vplyv sluchovej nedostatočnosti na komunikáciu dieťaťa s matkou sa prejavuje jeho problematickými sociálnymi charakteristikami (zvýšená plačlivosť, slabá odozva na podnety z prostredia, znížená prispôsobivosť, stereotypné, povrchné reakcie, zriedkavý výskyt pozitívneho sociálneho správania – úsmevy, pohľady). Obvykle v 6. až 8. mesiaci veku dieťaťa si rodičia začínajú uvedomovať nápadnosť jeho neadekvátnych reakcií na sluchové podnety. Na prejavy nezáujmu zo strany matky reagujú sluchovo postihnuté deti veľmi citlivo už vo veku 6. až 9. mesiacov. L. S. Koester a V. Trimm (1991) zistili u nich častý výskyt prejavov rezignácie, neprimeranej kompenzácie a neúčelných motorických reakcií (monotónne pohyby rúk, cmúľanie prstov, húpanie sa a i.).