1. Vzdelávacia politika

 

 

     Vzdelávacia politika je súčasťou sociálnej politiky, pretože vzdelávanie je prvkom sociálneho a ľudského rozvoja a jedným z faktorov, ktorý ovplyvňuje sociálnu štruktúru spoločnosti.

     Vývoj smeruje k učiacej sa spoločnosti. Vzdelávanie sa čoraz viac stáva hlavným nositeľom sebauvedomenia, sebarealizácie a osobného rozvoja. Vzdelávanie je jedným z rozhodujúcich faktorov v rovnosti príležitosti. Sociálne vylúčenie dosahuje veľké rozmery a je nevyhnutné investovať do vedomostí, zmenšovať rozdiely medzi tými, ktorí vzdelanie majú a ktorí ho nemajú.

 

     Vedomosti v širšom slova zmysle môžeme definovať ako súbor získaných základných a technických znalostí, spojených so sociálnymi zručnosťami. Je to rovnováha vedomostí získaných formálnym systémom vzdelávania v rodine, na pracovisku a prostredníctvom rozličných informačných sietí, ktoré z nich robia široký súbor vedomostí, ktorý je schopný prenosu a je najvýhodnejší pre zamestnanie.

     V súčasnosti je potrebné rozvíjať aj rovnováhu v základnom vzdelávaní medzi nadobúdaním vedomostí a metodologickými zručnosťami, ktorá umožňuje, aby sa jednotlivec vzdelával sám.

     Čoraz väčší význam sa prikladá včasnému začiatku vzdelávania, t. j. už v predškolskom veku. Žiakom, ktorí dostali predškolské vzdelanie, sa v priemere počas ich školskej kariére darí lepšie ako ostatným. Študujú dlhšie a zdá sa, že sa ľahšie sociálne integrujú.

 

     Technické vedomosti sú vedomosťami, ktoré umožňujú jasnú identifikáciu sa so zamestnaním. Čiastočne sa nadobúdajú v rámci systému odborného vzdelávania a prípravy a čiastočne v práci.

     Schopnosť začleniť sa do spoločnosti zahŕňa aj interpersonálne zručnosti, t. j. vzťah k práci a široký rozsah zručností, ktorý zodpovedá stupňu zodpovednosti, ako aj schopnosť spolupracovať a byť súčasťou tímu, tvorivosť a dopyt po kvalite. Dokonalé zvládnutie týchto zručností možno nadobudnúť len v pracovnom prostredí a práci.

 

 

Vzdelávaciu politiku môžeme definovať ako:

  1. súhrn konkrétnych činností a opatre, ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu
  2. rozhodovanie:

-         o vzdelávacích inštitúciách

-         o prístupe k vzdelávaniu

-         o obsahoch a cieľoch vzdelania

-         o spôsobe riadenia a financovania

 

 

Cieľom vzdelávacej politiky je:

  1. zabezpečiť súčasný a ex ante rozvoj

-         poznávacej a duchovnej kapacity populácie

-         poznatkového a vedomostného fondu

  1. zabezpečiť a rozvíjať morálno-hodnotové orientácie

 

 

Investície do vzdelania determinujú pozitívne externality vzdelávania, ktoré zahrňujú:

 

1. pozitívne externality pre jednotlivca

- prejavuje sa vo forme jeho mzdy, profesionálnom a sociálnom štatúte. Vzdelávanie tak ovplyvňuje kvalitu života jednotlivca a jeho rodiny a spotrebiteľské správanie sa domácnosti.

 

2. pozitívne externality pre spoločnosť zahŕňajú najmä:

- rast výkonnosti a konkurencieschopnosti ekonomiky (rast produktivity, inovácie a lepšie postavenie na trhu)

- zleenie proporcií na trhu práce, zvyšovanie mobility a významný vplyv na znižovanie nezamestnanosti

- znižovanie chudoby

- spoločenská integrácia

- zleenie úrovne ľudského rozvoja

- vplyv na zdravie

- vplyv na osvojenie si sociálne prijateľného postoja

 

 

 

Objektívna (ochranná) funkcia štátu vo vzťahu k vzdelávaniu plní dva ciele, ktoré je potrebné navzájom zladiť:

  1. maximalizovať individuálne vzdelávanie
  2. optimalizovať primerané vzdelávanie vo vzťahu k jednotlivcom pre potreby zamestnania

 

 

 

 

Rozhodovanie o nákladoch na vzdelávanie a o financovaní verejného vzdelávacieho systému ovplyvňujú predovšetkým tieto faktory:

 

  1. školské systémy sú v súčasnosti financované v prevažnej miere verejnou správou
  2. v rozvinutých krajinách sa vo všeobecnosti princíp bezplatnosti primárnych a sekundárnych štúdií pokladá za neporušiteľný
  3. rozpočet vysokého školstva má prirodzenú tendenciu rásť pod tlakom spoločenského dopytu
  4. kvázi integrálne verejné financovanie vysokého školstva v rozvinutých európskych štátoch sa vo všeobecnosti považuje za redistribúciu chudobných k bohatým
  5. veľmi málo možno očakávať od samofinancovania školských inštitúcií
  6. vo verejnom školstve je nevyhnutné maximalizovať efektívnosť využitia zdrojov
  7. rast nezamestnanosti absolventov, pokles úrovne vzdelávania a vysoké náklady na vzdelávanie v niektorých regiónoch vyvolávajú potrebu optimálneho prideľovania zdrojov podľa úrovne vzdelávania a podľa regiónov
  8. adaptácia školy na potreby spoločnosti a ekonomiky je spojená so zavedením nových vyučovacích prostriedkov, najmä nových informačných technológií

 

     Rozhodnutia v oblasti vzdelávacej politiky, ale aj individuálne rozhodnutia, ovplyvňujú odhady stupňa rentability vzdelávacích investícií. Stupeň rentability vzdelávania sa vypočítava ako stupeň ekonomickej aktualizácie, ktorý rovnomerne rozdeľuje aktualizovaný rast priemerného príjmu a náklady vynaložené na získanie tohto vzdelania.

 

 

     Pri posudzovaní odhadov rentability investícií do vzdelania sa berú do úvahy tieto skutočnosti:

 

-         investície do vzdelania je možné s určitými obmedzeniami špecifikovať

-         definovanie spoločenskej návratnosti má pomerne veľké obmedzenia

-         externé neekonomické efekty majú veľký význam v rozvinutých aj v rozvojových krajinách

 

 

 

www.anti skola.eu