1. Cestovný ruch

1.1 Charakteristika CR

    Cestovný ruch je spoločenskou aktivitou, ktorá podmieňuje premiestňovanie obyvateľov do časti krajinnej sféry za účelom oddychu a rekreácie. Je to systém, ktorý tvoria dva podsystémy, a to subjekt/účastník cestovného ruchu a objekt cestovného ruchu. „ Účastník cestovného ruchu je nositeľom dopytu a vystupuje ako spotrebiteľ produktu cestovného ruchu. Objekt cestovného ruchu je nositeľom ponuky produktu, ktorý je predmetom spotreby a tvorí ho cieľové miesto, podniky a inštitúcie cestovného ruchu.“1 Objekt CR je to vlastne rekreačný priestor s prírodnými alebo umelo vytvorenými podmienkami. Medzi prírodné podmienky patria :  

              -    klimatické predpoklady

-         geomorfologické predpoklady

-         hydrologické predpoklady

-         biologické predpoklady

Medzi umelo vytvorené patria :

-         lokalizované predpoklady

-         organizované predpoklady

 

1.2   Rozdelenie druhov CR

    V súčasnosti sa stretávame s rozličnými druhmi cestovného ruchu a to je:

-         rekreačný CR

-         športovo/dobrodružný CR

-         kultúrny CR

-         kúpeľno/zdravotný CR

-         obchodný CR

Ja by som pre moju prácu chcela definovať rekreačný a športovo/dobrodružný CR, pretože pre národný park Nízke Tatry sú práve tieto dva druhy charakteristické.

 

    1.2.1 Charakteristika rekreačného CR  

    Rekreačný CR – je to jedna z najrozšírenejších foriem účasti na CR, kde účastník si vo vhodnom rekreačnom prostredí regeneruje svoje fyzické a duševné sily formou rozptýlenia, zábavy a oddychu. „ Rekreačný cestovný ruch má podobu individuálnej alebo rodinnej rekreácie, ktorú si účastníci organizujú sami vo vlastných zariadeniach.“2

 

    1.2.2 Charakteristika športovo/dobrodružného CR

    Športový CR – je CR, ktorý sa uskutočňuje vo vhodnom prírodnom prostredí a je spojený s vykonávaním rozličných športových činností, ktoré predpokladajú aj fyzické schopnosti. Tento cestovný ruch zahŕňa predovšetkým turistiku, ktorá môže byť pešia, horská, vodná, cykloturistika. Z ďalších aktivít sú obľúbené v lete plávanie, golf, tenis a v zime je to lyžovanie, korčuľovanie.

    Dobrodružný CR – predstavuje CR, ktorý účastníkovi umožní sprostredkovať jeho túžby po niečom neznámom, túžby po objavovaní.

 

 

 

________________________

1 prof. Ing. Marian Gúčik, PhD.: Cestovný ruch pre hotelové a obchodné akadémie,

Bratislava, Vydavateľstvo MEDIA TRADE, spol. s r. o. , 2001, str.7

2 prof. Ing. Marian Gúčik, PhD.: Cestovný ruch pre hotelové a obchodné akadémie,

Bratislava, Vydavateľstvo MEDIA TRADE, spol. s r. o. , 2001, str. 13

 

 

Slovenská republika má 24  oblastí  cestovného ruchu, z ktorých 6 má celoštátny až medzinárodný význam. Medzi týchto šesť oblastí patrí aj Nízkotatranská oblasť, ktorá je veľmi atraktívna pre účastníkov zahraničného CR.

 

1.3 Prírodné predpoklady – Národný park Nízke Tatry

1.3.1 Nízke Tatry

-         vznik a charakteristika

-         flóra

-         fauna

 

    Národný park Nízke Tatry bol vyhlásený v roku 1978, výmera 81 095 ha, ochranné pásmo 123 990 ha. Rozlohou je najväčším chráneným územím na Slovensku. Územie sa vyznačuje rozmanitosťou fyzicko-geografických pomerov, výskytom mnohých endemických a reliktných druhov flóry a fauny, hodnotnými krasovými výtvormi, minerálnymi prameňmi a tichými zákutiami. Predstavuje mohutný horský chrbát, ktorý sa tiahne v smere východ-západ, v dĺžke viac ako 80 km, v max. šírke 30 km. Nízke Tatry boli vytvorené vrásnením alpínskeho typu koncom druhohôr a začiatkom treťohôr.(Obrázková príloha C0) Patria medzi tzv. jadrové pohoria. Ich kryštalické jadro, tvorené hlavne prvohornými žulami a kryštalickými bridlicami, na ktoré z oboch strán nadväzujú druhohorné obalové a príkrové série budované vápencami a dolomitmi. (Obrázková príloha C1) Na tieto horniny sa viažu rozsiahle krasové podzemné systémy a povrchové javy. Nachádza sa tu najhlbší a najdlhší jaskynný systém na Slovensku. Pohorie má asymetrickú stavbu, ktorá sa prejavuje v ostrom, zlomovom ohraničení voči usadeninám Horehronského podolia. Hlavný hrebeň Nízkych Tatier stúpa cez masív Prašivej na západe severovýchodným smerom až po Veľkú hoľu. Odtiaľ sa tiahne v podstate východne cez Chabenec (1955 m) na najvyššie vrcholy – Dereše(2003 m), Chopok (2024 m) a Ďumbier (2043 m), ktorým bralnaté severné steny dodávajú takmer veľhorský ráz.