1. ŽIVOT ROBERTA OWENA (1771 – 1858)

 

Robert Owen pochádzal so severného Walesu. Narodil sa v Newtone dňa 14. mája 1771. Jeho otec bol sedlárom, vlastnil aj obchod so železom, bol tiež poštárom a starostom. Owenova matka bola dcérou farmára.

Robert začal chodiť do školy už ako 5. ročný, v 7. rokoch bol pomocným učiteľom. V 9. rokoch sa stal predavačom strihaného tovaru a o rok neskôr bol už učňom v Standfordskej továrni neďaleko Londýna. V 19. rokoch sa stal spolumajiteľom textilnej továrni so 40 robotníkmi a keď dovŕšil 20. rok života bol už riaditeľom DRINKWATEROVEJ spoločnosti už s vyše 500 robotníkmi. Už vtedy sa usiloval o zleenie pracovných podmienok robotníkov. Vedľa tejto intenzívnej práce sa stačil zapájať aj do kultúrneho a spoločenského života a získal si tak priateľstvá mnohých významných mužov tej doby. [1]

Rozhodujúce pre jeho ďalšiu životnú dráhu  bolo zoznámenie sa s továrnikom a kazateľom Davidom Dalesom, majiteľom textilky v New Lanarku. Owen sa oženil s jeho dcérou, kúpil jeho továreň a stal sa jej riaditeľom. Tu mohol rozvíjať svoj nielen organizačný talent, ale aj činnosť v oblasti sociálnych a pedagogických reforiem. Vo svojej továrni v New Lanarcku vyvíjal filantropickú činnosť: výrazne zlepšil pracovné a životné podmienky robotníkov.  Zriadil spotrebné družstvo, zlepšil podmienky pre zásobovanie potravín, vybudoval jasle a materskú škôlku a skrátil pracovnú dobu na 10 hodín a 45 minút. Z veľkej časti mal zásluhu aj na tom, že v roku 1819 parlament schválil i keď cez dlhotrvajúci odpor podnikateľov, zákon o detskej práci – nebol síce uspokojujúci, ale aspoň odstránil zneužívanie detí. Zomrel v roku 1858, hneď potom, ako pre nedostatok síl nedokončil svoju poslednú reč. [2]

 

 

 

 

 

 

 

 

2.     Robert Owen ako socialistický utopista

 

Socialistickú spoločnosť si predstavoval ako federáciu družstevných osád chápaných ako výrobnospotrebné jednotky s počtom dvoch až troch tisíc členov usporiadaných na princípe rodiny. Jedinou formou vlastníctva v týchto osadách malo byť podľa Owena osobné vlastníctvo spotrebných predmetov.

Ľudská bytosť je podľa Owena determinovaná vonkajšími podmienkami, zlo hľadá v inštitúciách a usporiadaní spoločnosti. Tvrdí, že ak zmeníme podmienky, automaticky zmeníme aj človeka a spoločnosť. Riešenie sociálnych ťažkostí vidí v rozume. Za iracionálny a antisociálny jav považuje bohatstvo v rukách menšiny, preto odmieta súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. Zlo podľa neho vyplýva z individualizmu, ktorý rozdeľuje ľudí a vzbudzuje tie na;  horšie sklony, biedu a kriminalitu. Jeho koncepcia nového sociálneho systém mala byť založená na princípe jednoty a spolupráce. Za najväčších nepriateľov ľudského rodu považoval súkromné vlastníctvo, manželstvo a náboženstvo. Striktne odmieta všeobecné volebné právo, voliť by mali len tí, ktorí prejdú vedomostným cenzom.[3]

Už vo svojom prvom významnom diele O tvorení ľudského charakteru (1813), Owen tvrdí, že útrapy ktoré prežíva spoločnosť, sú podmienené omylmi našich predkov a nevedomosťou vládcov aj ovládaných. [4]

Podľa Owena zodpovednosť za všetky neduhy, neresti, zločiny v spoločnosti vychádzajú z učenia cirkvi o dedičnom hriechu a individuálnej zodpovednosti, pričom sa tieto neduhy prejavujú v podobe trojice zla: [5]

1.      súkromné vlastníctvo

·        plodiace nerovnosť medzi ľuďmi, ktorého dôsledkom sú klamstvá, nenávisť a nepriateľstvo, bieda a zločinnosť, opilstvo a prostitúcia

·        ničí spoločnosť na všetkých úrovniach

·        vyvoláva spory a vojny medzi národmi

  1. klamlivé náboženstvo

·        ničí prirodzené vzťahy medzi mužom a ženou

·        spôsobuje, že pomery v ľudskej spoločnosti sú zvrátené a neprirodze

·        ľudský úsudok je zatemnený a nespoľahlivý

  1. súčasná forma rodiny

·        pomáha udržovať ľudí v prirodzenom stave voči štátu, jeho zákonom a cirkvi

·        postavená na pokrytectve, klamstve a násilí

Proti starému systému založenému na omyloch, plnému klamstiev a nevedomosti, biedy a utláčania krutosti a zločinov, Owen stavia nový systém, ktorý ho má vystriedať, systém racionálny, založený na pravde, vede, systém dávajúci si za úlohu zabezpečiť fyzický a morálny blahobyt preetkých ľudí. V ňom by nemalo miesto klamstvo, v ňom bude neznáma bieda a neľudskosť, v ňom nebude otrokov, ani nevoľníkov, ani vykorisťovania. Jeho princípmi budú spoločná práca, spoločný majetok a rovnosť v právach a povinnostiach. [6]

 

 



[1] CIPRO, M. : Prameny výchovy II. Praha : 1991, s. 255.

[2] CIPRO, M. : Prameny výchovy II. Praha : 1991, s. 254

[3] http://sk.wikipedia.org/wiki/Robert_Owen

[4] VOLOGIN, V. P. : Robert Owen. In: Robet Owen. Vybrané spisy. Praha: 1960, s. 11.

[5] ŠTVERÁK, V. : Robert Owen Jeho pedagogické názory. Praha: 1983, s. 18.

[6] VOLOGIN, V. P. : Robert Owen. In: Robet Owen. Vybrané spisy. Praha: 1960, s. 19.