1. Pojem bezdomovectvo

 

Pojem bezdomovec sa u nás ujal ako preklad anglického slova homeless, ktorý označuje človeka, ktorý nemá domov. [1] B. Kraus [2] uvádza, že niektorí autori spomínajú, že pre tento jav by mal byť zavedeekvivalent ľudia bez prístrešia a pojem bezdomovec by mal byť vnímaný ako človek bez vlasti, domovskej obce.

Pre charakterizovanie bezdomovectva existujú rôzne definície: [3]

„1. Veľmi jednoduchá definícia – bezdomovec je človek bez možnosti využívať trvalý prístrešok.

2. Bezdomovci sú osoby s nedostatkom prostriedkov, nielen materiálnych, potrebných k bežnému spôsobu života a bez možností, či schopností s nimi ďalej zmysluplne nakladať. (Táto definícia súvisí aj s definíciou chudoby)

3. Definícia bezdomovectva podľa Feantsy, ktorú používa EU:

Bezdomovec je osoba:

a, bez prístrešku (rooflessness - na ulici)

b, bez bytu (houselessness – bez bytu) – nocľaháreň, chatka

c, bývanie v neistých podmienkach (nemá dostatočný príjem, ubytovňa spojená s prácou)

d, bývanie v neprimeraných podmienkach (priveľa ľudí, zlý stav, mimo elektriny)

4. Bezdomovectvo je extrémne vylúčenie zo života:

Extrémne vylúčenie má viaceré rozmery:

-    materiálny (nemá strechu nad hlavou, nemá, čo jesť a čo si obliecť)

-    sociálny (sociálne vzťahy v rámci rodiny, priateľov, kolegov a pod.)

-    pracovný (nemá zamestnanie – je pre spoločnosť nezaujímavý – nič pre ňu neprodukuje)

-    kultúrny (nezúčastňuje sa na živote spoločnosti)

-    zdravotná starostlivosť (má nedostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti)“

 

2. História bezdomovectva u nás  [4]

 

Ťažkosti s ubytovaním existovali aj v minulosti a existujú aj dnes. Po vzniku Československa v r. 1918 boli prevzaté normy z Rakúsko-Uhorska, v ktorých bolo zakotvené, že každý občan musí mať v nejakej obci domovské právo. Túto obec mohol požiadať o pomoc v prípade núdze. Existovali aj charitatívne organizácie, ktoré pomáhali bezdomovcom.

V päťdesiatych rokoch (nástup socializmu) sa tento systém a organizácie začali likvidovať s argumentom, že chudoba a bezdomovectvo nebude existovať. Vznikali domovy dôchodcov, domovy sociálnych služieb, detské domovy atď., kde bývali ľudia, ktorí nemali domov. Bezdomovci nemohli verejne existovať a každý občan mal povinnosť zdržovať sa na mieste, kde mal trvalý pobyt. Absencia bezdomovectva bola podmienená aj pracovnou povinnosťou. Ľudia, ktorí nechceli žiť pod štátnym dohľadom, sa museli skrývať, teda bezdomovectvo existovalo v skrytej podobe.

K radikálnym zmenám došlo po roku 1990 prijatím Listiny ľudských práva a slobôd, zánikom pracovnej povinnosti a otvorením hraníc.  Bezdomovectvo začalo narastať pod vplyvom zanikaním podnikových ubytovní, reštitúciami bytových domov, zdržiavaím utečencov na našom území a pod.

 

 

 

 

 

 

 



[1] TVRDOŇ, M. – KASANOVA, A. : Chudoba a bezdomovstvo. Nitra: UKF, 2004, s. 34.

[2] KRAUS, B. – HRONCOVÁ, J. : Sociální patologie. Hradec Králové: 2007, s. 267.

[3] http://www.notabene.sk/?bezdomovectvo

[4] KRAUS, B. – HRONCOVÁ, J. : Sociální patologie. Hradec Králové: 2007, s. 268.