Základnou podmienkou vzniku zodpovednosti zamestnanca za škodu je existencia pracovnoprávneho vzťahu. Nezáleží pritom na tom, či je založený dohodou alebo pracovnou zmluvou. Zamestnanec zodpovedá firme za škodu, ktorú jej spôsobí zavineným porušením povinnosti, najčastejšie pri plnení pracovných úloh. V praxi dochádza k porušeniu pracovnoprávnych predpisov napríklad pri neskorom príchode do práce, neospravedlnenej absencii, pri práci pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok, alebo aj pri krádeži vecí z pracoviska. Zamestnávateľovi vzniká škoda, ktorú musí nejakým spôsobom riešiť. Problémy neraz spôsobujú aj neexistujúce interné predpisy, ktoré môžu bližšie spresniť povinnosti pracovníkov pri nakladaní s majetkom firmy. Predovšetkým však treba vychádzať z možností, ktoré ukladá zákon. Zodpovednosť za škodu spadá pod Zákonník práce. Ten ukladá zamestnancom povinnosť počínať si tak, aby nepoškodili alebo nezničili majetok zamestnávateľa a aby sa na jeho úkor bezdôvodne neobohacovali. Ak firma nechce, aby bola zodpovednosť zamestnanca za spôsobené škody limitovaná, musí s ním uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti. Podniky to robia hlavne pri zamestnancoch, ktorí pracujú s hotovosťou a s tovarom. Na základe toho potom prebieha dokazovanie škody a vymáhanie výšky náhrady.

     Ak firma uzatvára dohody o hmotnej zodpovednosti, nemusí dokazovať vinu zamestnanca. Ide o prezumpciu viny. Zbaviť sa viny celkom alebo čiastočne musí sám zamestnanec.

Môže argumentovať napríklad tým, že pracovisko nebolo dostatočne chránené, čiže miestnosť nebola dobre uzavretá a prístup k veciam mali aj iné osoby. Spor o spôsobení škody rieši zamestnanec najskôr priamo so zamestnávateľom. Ak zamestnávateľ dôvody neuzná, môže sa zamestnanec obrátiť na súd.

     Dohoda o hmotnej zodpovednosti musí byť písomná, inak je neplatná. Predmetom dohody môžu byť len peniaze v hotovosti, ceniny, hodnoty, tovar a zásoby materiálu, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Charakteristickým znakom je, že sú určené na obeh a obrat. Zamestnanec ich musí prevziať po inventarizácii. Tú by mala firma urobiť pri nástupe každého nového zamestnanca aj pri odchode pracovníkov z firmy či na iné oddelenie. Inak by nový zamestnanec zodpovedal za zverené veci pri najbližšej inventarizácii a mohol by platiť za chyby iných. Špecifickou možnosťou je spoločná hmotná zodpovednosť. V takomto prípade za škodu zodpovedajú všetci zamestnanci uvedení v dohode a to podľa výšky mzdy. Podiel náhrady za škodu sa počíta podľa podielu ich priemerných zárobkov s tým, že u vedúceho a zástupcu vedúceho sa započítava dvojnásobok.  Za stratu pracovných nástrojov a pomôcok, napríklad služobného mobilu či notebooku, nesie zamestnanec zodpovednosť aj v prípade, ak nepodpíše hmotnú zodpovednosť. Keď podpisom potvrdí prevzatie predmetu, musí pri strate vzniknutú škodu nahradiť.  Pri určovaní jej výšky sa prihliada na to, do akej miery bola vec opotrebovaná. Dôkazné bremeno je na zamestnancovi. Ak škodu nespôsobil, teda ak vec nestratil, musí to dokázať. Napríklad argumentom, že zamestnávateľ nezabezpečil bezpečné miesto na uschovanie daného predmetu v čase, keď sa nepoužíval. Táto zodpovednosť platí iba v prípade, že pracovník používa daný nástroj či pomôcku sám. Ak zverenú vec poškodí, postupuje sa rovnako ako pri všeobecnej zodpovednosti za škodu.

Ak za škodu zodpovedá zamestnanec, musí zamestnávateľovi poskytnúť finančnú náhradu alebo škodu odstrániť uvedením veci do pôvodného stavu. Napríklad za stratený služobný mobil zaobstarať iný či odstrániť poškodenie na prístroji. Zamestnanec je to povinný urobiť iba v prípade, ak to od neho zamestnávateľ požaduje. Zamestnávateľ má podľa zákonníka prerokovať so zamestnancom požadovanú náhradu škody a oznámiť mu ju do jedného mesiaca od zistenia, že škoda vznikla a že za ňu zodpovedá dotyčný zamestnanec. V prípade, ak zamestnanec uzná svoju chybu, dohodne sa so zamestnávateľom na spôsobe náhrady.

Dohodu je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne. Ak je v tom čase škoda už uhradená, dohoda nie je potrebná. Okrem skutočnej škody môže firma požadovať od zamestnanca, ktorý spôsobil škodu, aj náhradu ušlého zisku. Platí to však iba v prípade, ak zamestnanec spôsobil škodu úmyselne.          www.anti skola.eu