ÚVOD

„Každé správanie a konanie človeka má dva motívy: jeden skutočný, ktorý sa zamlčí, a druhý prezentovaný, ktorý sa uvádza.“

V súvislosti so skúmaním správania sa človeka je neoddeliteľne spätá otázka, čo je príčinou, že sa človek správa práve tak a nie inak, čo núti človeka konať tak, ako koná. Je to vonkajšie donútenie – napr. útek pred nebezpečím, alebo, že chce niečo dosiahnuť – napr. uspokojenie nejakej svojej potreby, záujmu, záľuby, alebo preto, že to považuje za správne a morálne? Môže sa človek správať nejako bez toho, aby mal k tomu nejaký podnet či dôvod? I keď rozlišujeme mimovôľové a vôľové správanie, správanie človeka v pracovnom procese je zväčša ovplyvnené práve vôľou, chcením, ktoré je spravidla výsledkom pôsobenia viacerých motívov.

Cieľom motivácie zamestnancov je v prvom rade dosiahnutie trvale vysokej úrovne ich výkonu. Zo strany organizácie to vyžaduje venovať zvýšenú pozornosť najvhodnejším spôsobom motivovania zamestnancov. Motivovanie ľudí je uvádzanie týchto ľudí do pohybu v smere, ktorým chceme, aby sa títo uberali za účelom dosiahnutia určitého výsledku. Dobre motivovaní ľudia, sú ľudia s jasne definovanými cieľmi, ktorí podnikajú kroky, od ktorých očakávajú, že povedú k dosiahnutiu týchto cieľov. Takíto ľudia môžu byť motivovaní sami od seba, a pokiaľ to znamená, že idú správnym smerom, aby dosiahli, čo dosiahnuť chcú, potom je to najlepšia forma motivácie. Väčšina ľudí však potrebuje byť motivovaná z vonka. Organizácia ako celok môže ponúknuť prostredie, v ktorom je možné dosiahnuť vysokú mieru motivácie. V konečnom dôsledku sú to ale manažéri organizácie, ktorí musia hrať hlavnú úlohu a musia využívať svoje schopnosti motivovať, aby dosiahli, že ľudia budú zo seba vydávať to najlepšie, čo v nich je, pričom musia dobre využívať motivujúce procesy ponúkané organizáciou.

 

 

 

 

 

 

 

www.anti skola.eu

 

 

 

 

 

Teoretická časť

 

Motivácia

 

Pojem motivácia (z latinského motio-nis, čo znamená pohyb, vznet, vášeň), sa používa prakticky na všetko, čo prežívame a na čo sa môžeme opýtať otázkou: „Prečo?“.

            Pod pojmom motivácia rozumieme všetky indivíduu alebo skupine popisované pochody, ktoré vysvetľujú alebo robia zrozumiteľným jeho správanie. Motivácia znamená taktiež aktiváciu ľudského správania.

            Motivácia je dôležitým determinantom individuálneho výkonu. Problematickosť jej skúmania spočíva v tom, že je to niečo, čo sa nedá vidieť a čo nemožno priamo merať. Môžeme ju pozorovať a usudzovať o nej len na základe zmien v správaní sa ľudí.

            Pre rozličné definície motivácie je spoločné, že ide o psychologický proces ovplyvňujúci vnútorné motívy, ktoré usmerňujú správanie človeka, čiže aktivizujú alebo poháňajú ho k činnosti s úmyslom dosiahnuť cieľ.

 

 

Motivácia ako jeden zo základných predpokladov úspešnosti a efektívnej výkonnosti ľudí v pracovnom procese tvorí podstatnú časť teórie a praxe manažmentu a psychologických vied. Skúma sa v dvoch rovinách, z ktorých každá má v manažmente nezastupiteľný význam:

·        v rovine subjektívnej, to znamená ako určitý „vnútorný motor“ pohybu každého človeka, a to tak v pracovnom, ako aj v mimopracovnom prostredí,

·        v rovine objektívnej, to znamená ako schopnosť motivovať druhých ľudí k určitej činnosti.

 

U manažéra podľa súčasných výsledkov výskumov motivácie a motivačného správania v pracovnom procese by mali byť zastúpené obidve roviny. Aj v praxi sa jednoznačne potvrdilo, že len manažér, ktorý je sám primerane motivovaný, dokáže primerane motivovať a motivačne viesť svojich podriadených a naopak, demotivovaný manažér stráca zároveň schopnosť motivovať a motivačne viesť ľudí v pracovnom procese. Pritom schopnosť motivovať a motivačne viesť zamestnancov sa považuje v súčasnom manažmente za jednu zo základných zručností manažéra, od kvalitatívneho uplatňovania ktorej bezprostredne závisí profit firmy.

 

 

Pracovná motivácia

Významnou súčasťou manažmentu pracovného procesu je pracovná motivácia, ktorá pôsobí na konanie ľudí. Je to dôvod, podnet, príčina, ktorá povzbudzuje človeka k pracovnej činnosti, a tým k dosiahnutiu svojho cieľa. V rámci prac. procesu človek vykonáva celý rad činností zameraných na dosiahnutie určitých cieľov. Vnútorné pohnútky, ktoré jeho konanie a správanie aktivizujú voláme pracovné motívy a pracovná motivácia. Pracovná motivácia sa v pracovnom procese prejavuje ako určitá „energická“ stránka správania sa, vedie k aktivizácii, zmene prac. činnosti. Pracovná psychológia vymedzuje pracovnú motiváciu ako príčinu, hnaciu silu, ktorá uvádza do pohybu vlastnosti, schopnosti, čoho výsledkom je pracovný výkon. Okrem vnútorných pohnútok - motívov je prac. motivácia úzko spätá s potrebami, návykmi, záujmami, prac. postojmi,.. Psychológia práce analyzuje prac. motiváciu z dvoch základných aspektov:

1. individuálna motivácia – kladie sa dôraz na uplatnenie zručností manažéra pri motivovaní každého člena skupiny, ktorú vedie a riadi.

2. skupinová motivácia – preferuje sa tu tímový prístup.

V praxi často dochádza ku kombinácii individuálnej a skupinovej motivácie. Výsledkom sú prepracované motivačné programy. K pracovnej motivácii možno dôjsť dvoma cestami:

1. ľudia motivujú sami seba tým, že hľadajú a vykonávajú prácu, ktorá uspokojuje ich potreby.

2. ľudia sú motivovaní manažmentom prostredníctvom takých metód ako je odmeňovanie, povyšovanie, pochvala...

 

 

Teórie pracovnej motivácie

        

Zásobníkom poznatkov, z ktorého možno čerpať znalosti o psychologicko-sociálnych charakteristikách myslenia a správania sa ľudí, sú teórie motivácie. Predstavujú zovšeobecnenie poznatkov o tom „čo“ je a „aké“ je cieľavedomé správanie. Tieto teórie nemôžu však dať všeobecne platné návody ako zasiahnuť, aby sa rozliční ľudia v odlišných situáciách a podmienkach stotožnili s cieľmi organizácie. Napriek rozsiahlym skúmaniam a bohatej literatúre chýba dosiaľ komplexná teória motivácie, ktorá by vychádzala z existujúcich čiastkových teórií. Prvý ucelený názor na prac. motiváciu položil zakladateľ vedeckého manažmentu F. W. Taylor. Zdroje pracovnej motivácie videl v správne vytvorených pracovných príležitostiach a v správnom mzdovom systéme. Tvrdil „ľudia pracujú iba pre peniaze“, čo nadlho povýšilo peniaze na hlavný motivačný nástroj a zatienilo vplyv ostatných motivačných faktorov, ktoré majú často v pracovnej motivácii dôležitejší význam. Jeho názory vyvolali ostrú kritiku.

 

J. A. Brown tvrdil, že práca je od základu spoločenskou činnosťou, ktorá plní dve hlavné funkcie: produkovať tovary potrebné pre spoločnosť, uvádzať jedinca do vzájomných vzťahov, z ktorých je vystavaná spoločnosť. Ako motivačné faktory sa začali uvádzať 3 momenty : sociálne poistenie, sociálna podpora a sociálna pomoc.

 

A. H. Maslow a jeho teória potrieb - táto teória je jednou z najznámejších teoretických koncepcií motivácie ľudského chovania. Podstatou tejto teórie je vymedzenie rozhodujúcich potrieb človeka, ako zdroja základných motívov jeho chovania. Potreby usporiadané v určitom poradí - stupňoch (pyramída potrieb), ktoré súčasne odrážajú aj význam (váhu) potreby v celej štruktúre potrieb. Do určitej miery odrážajú aj určitú hodnotovú orientáciu jednotlivca.

 

1.    stupeň - existenčné potreby základného charakteru (fyziologické), ktoré musia byť uspokojené, ak nemá človek trpieť (hlad, smäd, spánok, oblečenie, bývanie).

2.    stupeň - potreby bezpečnosti, chápané nielen ako bezpečnosť fyzická, ale predovšetkým ekonomická.

3.    stupeň - sociálne potreby realizované predovšetkým vzťahom a kontaktami s okolím (skupina, podnik, spoločnosť). Realizuje sa predovšetkým v oblasti medziľudských vzťahov.

4.    stupeň - potreby sebarealizácie (rozvoj osobných schopností, rozvoj pocitu vlastnej hodnoty a možnosť ovplyvniť vlastný život a jeho okolie) na vrchole potrieb jednotlivca.