Základné princípy sociálnej politiky

 

V sociálnej politike riešime vzniknuté sociálne situácie tak, že aplikujeme určité efektívnejšie či adekvátnejšie postupy, ktoré sú ideálne pre vzniknutú udalosť. Tie vychádzajú z poznania najdôležitejších princípov sociálnej politiky.

Možno povedať, že sociálna politika smeruje k ovplyvňovaniu sociálnej reality, pričom sa usiluje o zmeny sociálnych vzťahov a sleduje určité ciele. Toto jej smerovanie predpokladá existenciu rozmanitých vzájomne spojených subsystémov, nástrojov, inštitúcií, noriem a predpisov činností, pomocou  ktorých sú jej ciele naplňované. Pri ich voľbe, konštrukcii a aplikácií je treba rešpektovať určité základné princípy (t.j. základné zásady a pravidla činností, myšlienkové postupy), ktoré sú pre sociálnu politiku určujúce, a ktoré v nej viac či menej zreteľne premietajú. Ich optikou sú nakoniec posudzované a hodnotené i efekty sociálnej politiky.

 

Pre voľbu a interpretáciu týchto základných myšlienkových postupov majú zásadný význam sociálne politické doktríny. V európskom regióne sa tradične stretávame s doktrínou konzervatívnou, s kresťanským sociálnym učením a s demokratickým socializmom.

 

  1. Konzervatizmus: predstavuje myšlienkový koncept, ktorý stavia na osobnej slobode a individuálnej zodpovednosti. Sociálny prospech a blahobyt každého je závislý predovšetkým na ňom samom, jeho výkone, osobnom nasadení a ochote niesť riziká. Funkčnosť sociálnej politiky je posudzovaná podľa jej vzťahu k ekonomickej efektívnosti. Nepodporuje taktiež solidarizmus a redistribučné procesy, pretože tie podľa tejto doktríny vedú k útlmu ekonomickým podnetov a aktivít a zdôrazňuje regulačnú schopnosť trhového mechanizmu a jeho hladké fungovanie, ktoré z hľadiska usporiadania spoločnosti považuje za určujúce.
  2. Kresťanské sociálne učenie: vychádza z kresťanskej filozofie, podľa ktorej za sociálnu situáciu nie je zodpovedný iba sám jedinec, ale v určitej miere i spoločenský systém, ktorý postavenie jedinca predurčuje. Uznáva osobnú slobodu, ale zdôrazňuje, že bez mravného záväzku neexistuje, a že určitý diel zodpovednosti za sociálnu situáciu v spoločnosti dopadá i na mocných a bohatých. Uznáva nerovnosť, ale nie každú považuje za žiadanú a spravodlivú. Pre túto doktrínu je určujúce odstránenie biedy a preto zdôrazňuje význam sociálnych transferov a na kresťanské milosrdenstvo založené na dobročinné a charitatívne aktivity. Zdôrazňuje fakt, že individuálna sloboda musí byť podriadená obecnému dobru.
  3. Demokratický socializmus: sa usiluje o zaistenie dôstojných životných podmienok všetkým jedincom demokratickou cestou na základe prijatia určitých pravidiel. Tými pravidlami je vždy prevzatie značnej miery sociálnej zodpovednosti za jedinca štátom, silný verejný sektor a rozsiahle prerozdeľovanie a solidarizmus. Je v protiklade ku konzervatívnej doktríne, silno zdôrazňuje rovnosť, a to nielen v občianskych právach, ale i v právach sociálnych.

 

Uvedené doktríny poznamenávajú voľbu princípov, ich vnímanie a interpretáciu a spôsoby uplatňovania. Riešenie každej konkrétnej sociálnej situácie vždy vyžaduje aplikovať určité, dané situácie a adekvátne myšlienkové postupy, princípy.

 

Vojtech Krebs, Jaroslava Durdisová, Olga Poláková, Jana Žižková: Sociální politika, CODEX 2000, ISBN 80-85963-33-, Praha str. 327,

www.anti skola.eu

Princípy sociálnej politiky

 

Predpokladom úspešnej realizácie sociálnej politiky je existencia rôznych vzájomne spätých systémov, podsystémov, inštitúcií, inštitútov, noriem, predpisov a opatrení, prostredníctvom ktorých sú ciele sociálnej politiky naplňované. Pri ich voľbe konštrukcii a realizácií je správne rešpektovať určité základné princípy – pravidlá, myšlienkové postupy či idey, ktoré sú pre sociálnu politiku určujúce a ktoré jej dávajú istý charakter či smer.

 

K najvýznamnejším princípom  sociálnej politiky patria:

 

Riešenie konkrétnej situácie vyžaduje vždy aplikovať adekvátne princípy a myšlienkové postupy, ktoré najlepšie zodpovedajú vzniknutej situácií.