NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12584)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Vlnové vlastnosti svetla

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Fyzika a astronómia

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:1245

Počet písmen:7,394

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:4.11

Počet zobrazení / stiahnutí:3542 / 101

Veľkosť:8.93 kB


Vlnové vlastnosti svetla

Interferencné a ohybové svetelné javy, ako aj disperzia svetla dokazujú vlnovú povahu svetla.
Pre fázovú rýchlost každého vlnenia, teda aj svetelného, platí vztah: v = f (-vlnová dlžka, f - frekvencia svetla)
Disperzia svetla - fázová rýchlost v danom prostredí závisí od frekvencie svetla. Zo vztahu vyplýva f = v/. f - vždy urcuje zdroj(nemení sa prechodom prostredím) a farbu.
Pretože index lomu je definovaný vztahom n = c/v, v dôsledku disperzie svetla aj index lomu daného optického prostredia závisí od frekvencie(c = 0 f). Hovoríme, že biele svetlo sa pri lome rozložilo na farebné zložky. Najviac sa láme fialové svetlo, najmenej cervené.
sin  n2 ßc > ßf
------ = - nc < nf
sin  n1 vc > vf
Po lome bieleho svetla optickým hranolom vzniká sústava farebných pruhov, co nazývame spektrum. V nom vždy nasledujú farby: cervená, oranžová, žltá, zelená, modrá, indigová a fialová. Pokusom podla obrázka sa presvedcíme, že spektrálna farba sa dalším hranolom H2 už nerozkladá. Ked z bieleho svetla vzniklo svetlo spektrálne sfarbené, potom to musí platit aj opacne. Z pokusov vyplýva, že biele svetlo je zmesou jednoduchých spektrálnych svetiel, teda zmesou vlnení s rozlicnými frekvenciami.
Monofrekvencné svetlo je svetlo s jednou frekvenciou. Takéto svetlo neexistuje, najviac sa mu približuje laserové. Vzhladom na to, že frekvencia vlnenia sa nemení, platí  = 0/n – 0 vlnová dlžka vo vákuu. Závislost indexu lomu od frekvencie sa nazýva disperzná krivka.
Interferencia svetla - skladanie vlnení(napr. mydlové bubliny, olej na vode). - musia mat vlnenia rovnakú frekvenciu a stály s casom sa nemení fázový rozdiel- takéto vlnenia sú koherentné.
Svetelné vlnenie pri odraze na opticky hustejšom prostredí zmení fázu na opacnú, fázový rozdiel je /2.
Dráhový rozdiel - 
l = 2nd + -
2
Najväcšie zosilnenie (maximum) svetla v odrazenom svetle nastane v miestach, pre ktoré platí, že dráhový rozdiel sa rovná: 
2nd + - = 2k-
2 2
Najväcšie zoslabenie (minimum) svetla v odrazenom svetle nastane v miestach , pre ktoré platí, že dráhový rozdiel sa rovná: 
2nd + - = (2k+1)-
2 2
V daných vztahoch k= 1,2,3 ... urcuje rád interferencného maxima(minima).
Optická dráha l - vzdialenost, ktorú by svetlo prešlo vo vákuum za rovnaký cas, aby by prešlo v danom prostredí. l = ns

POUŽITIE INTERFERENCIE SVETLA

1.Meranie vlnovej dlžky svetla Newtonovými sklami
Ked na sklenú platnu položíme ploskovypuklú šošovku a vznikne sústava skiel.
Platí: 2rk2
 = ---------
R(2k-1)

2.Kontrola rovinných a gulových plôch
Vyrobenú šošovku prikladáme ku kalibru zo skla, ktorý má presnú krivost, cim sa medzi oboma sklami utvorí tenká vzduchová vrstva, na ktorej vznikne interferencný obraz. Cím je lepšia zhoda, tým je prúžkov menej a sú širšie.

3.Protiodrazové vrstvy
Objektívy prístrojov sa skladajú z velkého poctu optických skiel. Pri kolmom dopade svetla na povrch skla sa odráža 5 až 9 % svetla. Aby sa týmto stratám zabránilo, pokrývajú sa plochy optických skiel tenkou planparelelnou vrstvou z priehladnej látky s menším indexom lomu ako index lomu skla.

OHYB SVETLA NA PREKÁŽKACH
Ohyb vlnenia (difrakcia) - je, ak prekážka zamedzí v dalšom postupe len cast vlnoplochy, elementárne vlnenia sa dostanú aj do geometrického tiena prekážky. Jav sa stáva výrazným, ak rozmery prekážok sú porovnatelné s vlnovou dlžkou. Kedže svetlo má velmi krátke vlnové dlžky, ohybové javy sú zretelné pozorované pri úzkych štrbinách a malých otvoroch.
Ohyb svetla na štrbine - druhá štrbina má nastavitelný otvor - ak ho budeme zmenšovat, zistíme, že v oblasti geometrického tiena sa objavia svetlé prúžky. Pri zmenšovaní šírky štrbiny sa svetlé prúžky od stredného prúžka vzdalujú. Podobne je to aj na vlase.
Ohyb svetla na kruhovom otvore - pozorujeme analogické ohybové javy ako pri predchádzajúcich pokusoch, ale kruhového tvaru.
Pri všetkých ohybových javoch sa v tmavých miestach svetlo zoslabuje, v svetlých zosilnuje - teda svetelné vlnenia po ohybe na prekážke interferujú. O tom ako rozhoduje dráhový rozdiel interferujúcich vlnení.
Rozlišovacia medza mikroskopu - je najmenšia vzdialenost y dvoch bodov, ktoré mikroskopom vidíme ako oddelené. Rozlišovacia schopnost mikroskopu - sa rovná prevrátenej hodnote rozlišovacej medze.

OHYB SVETLA NA DVOJŠTRBINE A OPTICKEJ MRIEŽKE
Kedže vlnenia v štrbinách sú dôsledkom jedného dopadajúceho vlnenia, budú vlnenia z každého bodu štrbiny koherentné. Koherentné vlnenia postupujú od oboch štrbín vo všetkých smeroch - nastáva ohyb a súcastne interferencia svetla.


Platí: x
sin  = --
b
Optická mriežka - sústava zložená z velkého poctu dvojštrbín, ktoré sú navzájom v rovnakej vzdialenosti. Vzdialenost stredov dvoch susedných štrbín je mriežková konštanta. Pri monofrekvencnom svetle vznikne v strede najintenzívnejší svetlý pruh a po oboch stranách sú ostré svetlé pruhy, medzi ktorými sú široké tmavé pruhy. V bielom svetle vzniká v strede biely pruh a po oboch stranách - mriežkové spektrá.

POLARIZOVANÉ SVETLO
Polarizácia - dej, ktorý vzniká iba pri priecnom vlnení na štrbine P. Spôsobuje ho polarizátor P. Polarizátor P z dopadajúcich priecnych vlnení kmitajúcich v rôznych smeroch - nepolarizované vlnenie - prepúštá dalej iba vlnenia, ktoré kmitajú v jednom smere - vzniká polarizované vlnenie.
Druhá štrbina má funkciu analyzátora, lebo pri jej otácaní okolo osi zistíme, ci je vlnenie priecne, prípadne aj smer, v ktorom kmitá.
Svetlo je priecne elektromagnetické vlnenie, v ktorom kmitá vektor intenzity elektrického pola E kolmo na smer postupu vlnenia. Prirodzené svetlo je nepolarizované. Svetlo, v ktorom vektor E kmitá kolmo na smer postupu v jednej rovine preloženej smerom postupu, je lineárne polarizované.

POLARIZÁCIA SVETLA ODRAZOM A LOMOM. DVOJLOM

1.Polarizácia svetla odrazom a lomom
Ak na sklenú platnu necháme dopadat svetlo pod uhlom B=57°, zistíme že svetlo sa lineárne polarizuje. Získame svetlo, v ktorom vektor E kmitá kolmo na dopadovú rovinu(rovnobežne s rovinou rozhrania). Úplné polarizované svetlo je pri uhle B, ktorý sa nazýva Brewsterov uhol. Ked svetlo dopadá pod iným uhlom, odrazené svetlo je ciastocne polarizované. Lomom sa svetlo ciastocne polarizuje.

2.Polarizácia svetla dvojlomom
Izotropné prostredie - rýchlost svetla je vo všetkých smeroch rovnaká (plyny, väcšina kvapalín, kryštály kockovej sústavy).
Anizotropné opticky sú kryštály všetkých ostatných sústav. Jedna zo základných optických vlastností anizotropných kryštálov je dvojlom. Je napríklad u islandského vápenca.
Lúc r splna zákon lomu, preto sa nazýva riadny lúc, lúc m nesplna zákon lomu, preto sa nazýva mimoriadny lúc. Riadny a mimoriadny lúc získaný dvojlomom islandským vápencom sú úplne lineárne polarizované. Vhodnou úpravou islandského vápenca dostaneme najlepší polarizátor, nazývaný nikol.

3.Polarizácia svetla polaroidom
V súcasnosti sa v technickej praxi viac používa polaroid, ktorý sa môže vyrábat vo väcších plochách a jej lacnejší ako nikol.

4. Polarizácia svetla polarizacnými filtrami
Je to fólia z plastu, ktorá obsahuje dlhé makromolekuly. Pri výrobe filtra sa natiahnutím fólie usporiadajú paralelne v jednom smere. Vychádza z nej mimoriadne polarizované svetlo.

VYUŽITIE POLARIZÁCIE SVETLA

1.Polarimeter - skúma niektoré vlastnosti priehladných látok. Jeho základnou castou je polarizátor a analyzátor, z ktorých polarizátor je pevný a analyzátor otácavý okolo osi prístroja. Medzi ne sa vkladá skúmaná látka.

2.Opticky aktívne látky - ak majú látky schopnost otácat kmitavú rovinu polarizovaného svetla, nazývame ich opticky aktívne látky a jav rotacná polarizácia. Sú pravotocivé a lavotocivé. Jav rotacnej polarizácie sa využíva pri meraní koncentrácie, napr. cukrov, bielkovín, olejov v roztoku.

3.Skúmanie rozloženia mechanického napätia - fotopružnost. Niektoré izotropné látky(plexisklo, celuloid, igelit) sa skladá z vzájomne neusporiadaných molekúl. Ak ju namáhame, na miestach silne namáhaných vznikne osvetlenie, cím dostaneme obrazec rozloženia mechanického napätia.

4.Odstránenie rušivého vplyvu svetla. Svetlo, ktoré sa odráža na optických rozhraniach sa ciastocne polarizuje. Odrazené polarizované svetlo môžeme lahko odstránit, alebo ciastocne potlacit pomocou vhodne orientovaného analyzátora.





Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Podobné dokumenty

Názov práce Dátum A4 Slová Hodnotenie
 
sk Vlnové vlastnosti… 24. 1. 2007 3398 4.5 1218
 
cz Rekonstrukce… 3. 9. 2007 3554 -- --
 
sk Fyzika 1. 5. 2008 1519 -- --
 
sk Funkcia farby vo… 3. 6. 2007 3467 -- --
 
sk Antihmota 25. 12. 2013 3520 -- --
 
cz Syntetické… 3. 9. 2007 3646 -- --
 
sk Synestézia 27. 6. 2015 3637 -- --
 
sk Syneztézia 4. 6. 2015 3929 -- --
 
sk METÓDY MERANIA… 2. 5. 2006 2025 -- --
 
sk Otázky na skúšku z… 10. 4. 2005 2034 -- --