NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12579)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát ŠTRUKTÚRA A VLASTNOSTI KVAPALÍN

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Fyzika a astronómia

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:803

Počet písmen:0

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:0.00

Počet zobrazení / stiahnutí:4245 / 211

Veľkosť:5.22 kB

ŠTRUKTÚRA A VLASTNOSTI KVAPALÍN

Štruktúra kvapalín je podobná štruktúre amorfných látok. Každá molekula kmitá okolo svojej rovnovážnej polohy za cas asi 1 ns a potom zaujíma novú rovnovážnu polohu. V pevných látkach kmitajú molekuly iba okolo jednej rovnovážnej polohy. Zmena rovnovážnych polôh molekúl kvapaliny nastáva v dôsledku náhodných zmien kinetickej energie molekúl. Kvapaliny sa na rozdiel od plynov vyznacujú malou vzdialenostou medzi molekulami; tieto vzdialenosti sú približne rovnaké ako v pevných látkach. Preto molekuly kvapaliny pôsobia na seba navzájom velkými prítažlivými silami.
Volný povrch kvapaliny sa správa podobne ako tenká pružná blana. Okolo každej molekuly môžeme myšlienkovo opísat gulu s polomerom rm, že sily, ktoré pôsobia mimo tejto gule sú zanedbatelné. Túto myslenú gulu nazývame sféra molekulového pôsobenia (polomer asi 1 nm). Ked je molekula vnútri kvapaliny, výslednica prítažlivých síl v tejto sfére je na molekulu nulová. Ak sa molekula nachádza v povrchovej vrstve, výsledná prítažlivá sila smeruje do vnútra kvapaliny. Vrstva, molekúl, ktorých vzdialenost od volného povrchu kvapaliny je menšia ako rm (polomer sféry molekulového pôsobenia) sa nazýva povrchová vrstva kvapaliny. Jednou zo zložiek vnútornej energie kvapaliny je povrchová energia E. Pre jej zmenu platí: E= .S
 je povrchové napätie (N.m-1). Závisí od druhu kvapaliny a prostredia nad povrchom kvapaliny. Jej hodnoty pre niektoré kvapaliny nájdeme v MFChT. Kvapalina daného objemu má snahu nadobúdat taký tvar, aby jej povrch bol co najmenší a tým bola minimálna povrchová energia. Pri danom objeme má najmenší obsah povrch gule. Preto volné kvapky majú približne gulový tvar. (pri väcších kvapkách je tvar deformovaný tiažovou silou a tlakovou silou podložky).
Na okraj povrchovej blany pôsobia molekuly kvapaliny povrchovou silou, ktorej velkost je F = .l, kde l je dlžka okraja blany. Povrchové napätie sa rovná podielu velkosti povrchovej sily a dlžky okraja povrchovej blany, na ktorej sila pôsobí kolmo v povrchu kvapaliny.  = F / l Ked je povrch kvapaliny zakrivený, povrchová sila má smer dotycnice k povrchu kvapaliny v danom bode.
Javy na rozhraní pevného telesa a kvapaliny:
Kvapalina zmáca steny nádoby
(napr. voda alebo lieh v sklenej nádobe alebo ortut v medenej): - tvorí dutý povrch




Kvapalina nezmáca steny nádoby
(napr. ortut v sklenej nádobe)"
- tvorí vypuklý povrch

Zakrivenie volného povrchu kvapaliny spôsobuje skutocnost, že molekuly kvapaliny, ktoré sú na jej volnom povrchu a súcasne v blízkosti steny nádoby alebo iného pevného telesa, vzájomne pôsobia nielen medzi sebou, ale aj s casticami pevného telesa a plynu nad volným povrchom kvapaliny.

Uhol , ktorý zviera povrch kvapaliny s povrchom steny, nazýva sa stykový uhol. Ak sa rovná nule, kvapalina dokonale zmáca steny nádoby. Ak = , kvapalina dokonale nezmáca steny nádoby. Pre skutocné kvapaliny platí 1) 0 < < / 2 ; 2) /2< < . Zakrivenie volného povrchu kvapaliny napr. v úzkych rúrkach (kapilárach) spôsobuje, že na volný povrch kvapaliny pôsobí výsledná sila Ft, ktorá vyvoláva kapilárny tlak pk.

Z experimentálnych výsledkov vyplýva, že pre volný povrch kvapaliny gulového tvaru je tlak daný vztahom pk=2/ R kde R je polomer gulového povrchu a  je povrchové napätie. Pri tenkej gulovej mydlinovej bubline sa kapilárny tlak rovná 4/R (bublina má dva povrchy: vnútorný a vonkajší).

Ked do širokej nádoby ponoríme úzku sklenú rúrku - kapiláru voda v nej vystúpi do istej výšky h nad volnú hladinu vody v nádobe. Výška stlpca je tým väcšia, cím menší je priemer kapiláry. Tento jav sa nazýva kapilárna elevácia. Podobný jav nastáva pri všetkých kvapalinách zmácajúcich stenu kapiláry. Pri ortuti je hladina v kapiláre nižšia ako hladina ortuti v nádobe. To je kapilárna depresia. Nastáva pri všetkých kvapalinách, ktoré nemácajú stenu kapiláry. Kapilárna elevácia a depresia sa súhrne volajú kapilarita.
Ak má kvapalina hustotu , tak výšku h pri kapilárnej elevácií vypocítame:
2 2
h = ----- ( ph = pk => h g = --- )
g R R
 je povrchové napätie kvapaliny). R je polomer zakrivenia kvapaliny. Kapilárne javy majú velký význam v praxi. Napr. valcovaním pôdy sa utvárajú kapiláry a umožnuje sa vzlínanie vody. Kapiláry sa rozrušujú napr. podmietkou, tým sa zabranuje nadmernému vyparovaniu. Kapilárna elevácia spôsobuje aj nasávanie kvapaliny do knôtov., vysávanie pôrovytými látkami (špongia...)
Pri väcšine kvapalín sa objem so zvyšujúcou sa teplotou zväcšuje.
V = V1 (1 + t) t je prírastok teploty, V1 je zaciatocný objem kvapaliny pri teplote t1 a  je súcinitel teplotnej objemovej roztažnosti kvapaliny. So zmenou teploty kvapaliny sa mení aj jej hustota: = 1 (1 - t) Objem kvapaliny sa pri zvyšovaní teploty zväcšuje, ale (ako vždy) existujú aj tu výnimky. Jednou z nich je voda v intervale od O°C do 3.98°C. Táto vlastnost sa nazýva anomália vody. Voda má najväcšiu hustotu pri 3.98°C. Preto sú vody s touto teplotou najnižšie v zamrzajúcich riekach, jazerách a rybníkoch. To má nezvycajný význam pre prezimovanie vodných živocíchov a rastlín.
 


Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Podobné dokumenty

Názov práce Dátum A4 Slová Hodnotenie
 
sk ŠTRUKTÚRA A… 20. 4. 2011 2741 2.5 794
 
sk Mechanika kvapalín.… 12. 6. 2009 3091 2.4 837
 
sk Štruktúra a… 19. 1. 2007 2887 2.8 787
 
sk Maturitné otázky z… 13. 2. 2009 3815 0.5 137
 
sk Otázky na ústnu… 10. 4. 2005 1608 -- --
 
sk Mpembov jav 23. 10. 2009 3553 -- --
 
sk Termodinamika,… 19. 8. 2008 1461 -- --
 
sk CINNOST MARKETINGU… 13. 12. 2005 3333 -- --
 
sk Ťahák - ZIM2 7. 2. 2015 1384 -- --
 
sk Testy -… 19. 11. 2007 4322 -- --