NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12579)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Kyjev v ranom stredoveku

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Dejepis

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:811

Počet písmen:4,834

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:2.69

Počet zobrazení / stiahnutí:2618 / 81

Veľkosť:5.63 kB

Kyjev v ranom stredoveku


Kyjev je jedno z najstarších slovanských miest. Archeologické vykopávky ukázali, že na území dnešného Kyjeva žil clovek už v staršej dobe kamennej. Vykopávky dalej potvrdzujú, že na území Kyjeva existovalo osídlenie už v posledných desatrociach 5. stor. pred n. l.

Založenie Kyjeva opísal mních Nestor v letopise Povest vremennych let. Podla povesti je prvým zakladatelom mesta sv. Ondrej, ktorý chcel íst do Ríma, došiel k ústiu Dnepra a šiel proti prúdu. Na mieste, kde neskôr vystavali Kyjev postavil kríž a pomodlil sa a šiel dalej proti prúdu. Pravdepodobne viac známa je povest o troch bratoch a sestre. Boli traja bratia – Kyj, Šcek (Štek), Choriv a sestra Lybed, ktorí spolocne na kopci postavili mesto a nazvali ho po najstaršom bratovi – Kyjev. Zaujímavé je zistit, kto bol vlastne samotný Kyj. Mohol to byt prievozník, ktorý prevážal ludí cez Dneper. Nestor píše, že Kyj bol kniežatom vo svojom rode, ktorý šiel k byzantskému cisárovi, a ked sa vracal domov prišiel k Dunaju a založil tam mestecko Kyjovec. Potom sa vrátil do svojho mesta Kyjeva, tam aj zomrel a tiež jeho bratia a sestra. Ich mená sa nám zachovali podla miestnych názvov vrškov – Šcekovica, Chorevica a riecky Lybed. Uvažuje sa aj o súvislosti legendárneho Kyja s antickým velmožom Chilbudiom zo 6. storocia n. l.
Nestor spomína aj velké množstvo slovanských kmenov, ciže Kyjev vznikol na teritóriu dávnych osád. Tažko dokázat, ci skutocne spomenutí bratia žili, ci sú celkom legendárni, ale možno stáli na cele niektorých osád. Tolko nám hovoria letopisy.

Podla Niederleho sa môže na dnešný Kyjev vztahovat názov Métropolis od Ptolemaia. Známe sú aj pomenovania od dalších autorov, napríklad u Konštantína Porfyrogeneta – Kiiov, Kiova, u Eginhardta Kujava, u Edríziho Kijev, Kav ...

Prítomnost slovanského obyvatelstva na území Kyjeva bola preukázaná už v prvých storociach nášho letopoctu.
Oddelovanie remesiel od polnohospodárstva prebiehalo u východoslovanských národov, ktoré sa nachádzali v strednom Podneprí v prvej polovici 1. tisícrocia dost rýchlo. V tej dobe sa rozvíjali tri oblasti remeselnej výroby – tažba a spracovanie železa, hrnciarstvo a klenotníctvo a výroba šperkov).
Dnes sa predpokladá, že slovanské mesto Kyjev vzniklo niekedy pred 1500 rokmi, zrejme v 6. storocí n. l. ako stredisko východoslovanského kmena Polanov (v roku 1982 oslavovali v Kyjeve 1500-té výrocie vzniku mesta). Ukrajinci, napr. Ribalka udávajú ako vznik mesta polovicu 6. storocia.
Kyjev mohol tiež vzniknút ako výsledok postupného pretvárania dedinských osád na osadu mestského typu. Ale nevznikol z tých osád alebo sídlisk, ktoré máme doložené v dobe kamennej, bronzovej alebo železnej. Dnešný Kyjev vznikol zo slovanských osád a okrem neho aj dalšie remeselnícke a obchodné strediská, napríklad – Novgorod, Cernigov, Perejaslavl, Smolensk, Rostov, Pskov, Polock a iné.
V dalšom období prispievala k rastu mesta jeho výhodná poloha na vysokom mieste na pravom brehu rieky Dneper, do ktorého sa vlieva niekolko splavných riek. V tom case bol Kyjev na hranici dvoch prírodných pásiem – lesostepného na juhu a lesného na severe. Lesy umožnovali lov zveri a v lesostepi boli zas vhodné podmienky pre rozvoj polnohospodárstva a chov dobytka.

Dalej sa tu aj obchodovalo, po Dnepri a jeho prítokoch nadviazalo obyvatelstvo styk so vzdialenejšími krajmi. Do Kyjeva prichádzali za obchodom Byzantínci, Normani, Arabi, Peržania, Arméni... Bohatstvo, ktoré sa tam zhromaždilo, lákalo najmä normanských nájazdníkov. O kontaktoch s Byzanciou svedcia napr. nálezy pokladov byzantských mincí (Karger) a z Byzancie preniklo do Kyjeva aj krestanstvo, ktoré prijala knažná Olga v roku 957, no oficiálne až jej vnuk Vladimír v r. 988.

Kyjev bol rušnou križovatkou, na najvyššom mieste nad Dneprom (asi 100 m n. m.) vzniklo mocné hradisko. Vysoký pravý breh Dnepra, znacne rozclenený pocetnými korytami prítokov, poskytoval výbornú prirodzenú ochranu. Hradisko známe pod menom Kyjova hora malo rozlohu približne 0,75 ha a za jeho ochrannou priekopou a valom bolo hlavné politické a kultúrne stredisko kmena Polanov. Toto centrum sa nazývalo Kyjev gorod – prekladá sa ako Kyjov hrad alebo mesto, alebo jednoducho Kyjev.
Rané osudy Kyjeva a štátneho útvaru okolo neho boli poznacené aj pomerom k ríši Chazarov, ktorí sa snažili získat kontrolu nad obchodnými cestami v Podneprí. Museli im údajne platit poplatky až do roku 862. v tomto období mali Kyjev ovládnut Varjagovia, ktorých viedli Askold a Dir. Tých zas porazil Oleg.

Kyjev sa pokladá sa za miesto zjednotenia východoslovanských kmenov a hlavné mesto Kyjevskej Rusi.

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE

Duleba, A.: Ukrajina a Slovensko. Bratislava, Veda 2000, 402 s.
Herman, K. a kol.: Dejiny SSSR. II. vyd. Praha, Academia 1982, 656 s.
Istorija Kyjeva I. Kyjiv, AN U RSR 1960.
Kol.: Dejiny ZSSR I. Bratislava, Pravda 1977, 404 s.
Kol.: Dejiny státu – Rusko. 2. vyd. Praha, NLN 1996, 558 s.
Nestoruv letopis ruský. Prel. K. J. Erben. Praha, Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umení 1954.
Ottuv slovník náucný, 14. zv., s. 213 – 219.
Strucné dejiny SSSR I. Prel. Z. Kubeš. Praha, Svoboda 1982, 397 s.
Velká sovietska encyklopédia, 12. zv., s. 85 – 89.



Stiahnuté z www.antiskola.sk

Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)