NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12579)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Zmeny skupenstva látok

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Fyzika a astronómia

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:764

Počet písmen:3,985

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:2.21

Počet zobrazení / stiahnutí:3227 / 94

Veľkosť:4.7 kB

Zmeny skupenstva látok
Rozlišujeme 4 skupenstva látok a to pevné, kvapalné, plynné a plazma(jonizovaný plyn). Ked má sústava v rovnovažnom stave vo všetkých castiach rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti nazýva sa fáza. Fáza je napr. skupenstvo látky, alebo rôzne krýštalické štruktúry tej istej látky. Prechod z jednej fázy do druhej sa nazýva fázový prechod. Fázové prechody sú tiež zmeny skupenstva látok.

Topenie je prechod z pevného skupenstva do kvapalného, ktorý nastáva pri istej teplote za istého tlaku. Teplota, pri ktorej tento prechod nastáva sa nazýva teplota topenia. Ak sa teleso z kryštalickej látky s hmotnostou(m) a teplotou(t) premení na kvapalinu s tou istou teplotou prijme skupenské teplo topenia(). Skupenské teplo topenia je charakteristická velicina pre jednotlivé látky.

=(J)

Merné skupenské teplo topenia()



=(J.)

Tuhnutie je proces, pri ktorom kvapalina mení svoje skupenstvo na pevnú látku pri istej teplote, ktorá sa rovná teplote topenia a pri tom odvzdáva svojmu okoliu skupenské teplo tuhnutia, ktoré je rovné .

Pevné amorfné látky nemajú stálu teplotu topenia.

Z hladiska molekulovej fyziky prebieha topenie asi takto:

Zohrievaním získava pevná kryšt. l. energiu. Táto energia spôsobuje rozkmitanie sa castíc v kryšt. štruktúre a tým sa zväcšujú stredné vzdialenosti medzi nimi. Kedže rastú stredné vzdialenosti, rastie aj potenciálna energia, a teda aj celková vnútorná energia. To znamená, že pri teplote topenia je vnútorná energia kvapalnej látky vyššia ako vnútorná energia kryšt. l.

Kryštalizácia je vlastne opak topenia, teda kvapalina odovzdáva energiu pricom mení skupenstvo na pevné. Ak teda kvapalina dosiahne istú teplotu, v našom prípade teplotu tuhnutia zacínajú sa v kvapaline tvorit kryštalizacné jadrá. casom sa tieto jedrá spájajú a vytvárajú kryštalickú štruktúru látky.

Topenie je stav pevnej látky, ktorý je závislý na vonkajšej teplote a tlaku. U väcšiny látok sa zvýšením tlaku zvyšuje aj teplota topenia, ale sú aj látkyu kde to je naopak napr. lad. Graf závislosti teploty topenia od tlaku sa nazýva krivka topenia.



Obe krivky zcínajú v bode A co je najnižšia hodnota tlaku a prísušnej teploty pri ktorej je kvapalina a pevná látka ešte v rovnováhe. Všetky ostatné body sú hodnoty tlaku a príslušnej teploty, kedy sú kvapalné a pevné skupenstvo danej látky v rovnováhe. Látky ktoré pri zvyšovaní tlaku zvyšujú aj svoju teplotu topenia , pri topení svoj objem zväcšujú a pri tuhnutí zmenšujú. U látok, ktoré pri zvyšovaní tlaku znižujú svoju teployu topenia, pri topení svoj objem zmenšujú a pri tuhnutí zväcšujú.

Sublimácia je priamy prechod látky z pevného skupenstva do plynného a desublimácia je opacný proces. Merné skupenské teplo sublimácie()



kde je skupenské teplo sublimácie

Ak sa v uzavretej nádobe vytvorí rovnovažný stav medzi parou a pevnou látkou, hovoríme o nasýtenej pare. Závislost tlaku nasýtenej pary od teploty vyjadruje sublimacná krivka. Body tejto krivky sú hodnoty tlaku nasýtenej pary a k nemu príslušnej teploty kedy je nasýtená para a pevná látka v rovnováhe. Sublimacná krivka saa koncí v bode A kde sa zacína krivka topenia.



Vyparovanie je proces zmeny kvapalného skupenstva na plynné. Tento proces však prebieha pri každej teplote. Ak chceme vyparit kvapalinu, musí kvapalina prijat skupenské teplo vyparovania()



kde je merné skupenské teplo vyparovania

Var je proces, pri ktorom vyparovanie nastáva aj vo vnútri kvapaliny. Teplota, za ktorej nastáva var pri istých vonkajších podmienkach sa nazýva teplota varu. Opacný dej k vypaovaniu sa nazýva kondenzácia.

Tlak nasýtenej pary nezávisí pri stálej teplote od objemu pary, ale so zvyšujúcou sa teplotou stúpa. Graf závislosti tlaku nasýtenej pary od teploty sa nazýva krivka nasýtenej pary. Body tejto krivky zodpovedajú stavu nasýtenej pary a kvapaliny, ktoré sú navzájom v rovnováhe. Táto krivka má dva hranicné body a to bod A a bod K. Bod A prislúcha najmenšej možnej hodnote tlaku a teploty kedy sú kvapalina a nasýtená para v rovnováhe. Bod K je hranicným bodom od ktorého mizne rozhranie medzi nasýtenou parou a kvapalinou a nazýva sa kritický bod.

Spojením krivky topenia, sublimacnej krivky a krivky nasýtenej pary pre jednu látku získavame fázový diagram. Každy bod fázového diagramu urcuje istý stav látky pri zvolenej teplote a prislúchajúcom tlaku. Bod, v ktorom sa všetky krivky stretajú sa nazýva trojný bod . V tomto bode môže byt látka vo všetkých troch skupenstvách.

Fázový diagram rozdelje plochu na tri casti I,II,III, pricom v prvej casti sa látka nachádza v pevnom skupenstve v druhej casti v kvapalnom a v tretej casti v plynnom skupenstve, ktoré sa nazýva prehriata para. Prehriata para je taká para, ktorá má menší tlak a hustotu ako nasýtená para.



Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Podobné dokumenty

Názov práce Dátum A4 Slová Hodnotenie
 
sk Životné prostredie 20. 12. 2006 2998 -- --
 
sk Mpembov jav 23. 10. 2009 3577 -- --
 
sk Hydrológia 19. 6. 2006 2289 -- --
 
sk Molekulová fyzika a… 15. 9. 2008 3759 6.7 2098
 
sk Preskúmat a… 24. 4. 2005 1407 -- --
 
sk Chémia: Dôkaz… 29. 4. 2009 4733 1.7 468
 
sk Životné prostredie… 17. 1. 2006 1632 -- --
 
sk Fyzika: Štruktúra a… 4. 3. 2010 3152 0.9 234
 
sk Termodinamika,… 19. 8. 2008 1474 -- --
 
sk Environmentálna… 22. 6. 2014 1554 -- --