Tento článek byl vytisknutý ze stránky antiskola.euAntiŠkola.eu

Rezonancia
Každý, kto sa hojdal na hojdacke, vie, co treba robit, aby sa udržal jej kmitavý pohyb. Keby sme na sedadle hojdacky iba sedeli, prestala by po chvílke kmitat. Ide o tlmené kmitanie. My ju však chceme udržat v pohybe, co dosiahneme zmenou polohy tažiska tela, alebo pravidelnými vonkajšími nárazmi. Potom hojdacka kmitá tzv. netlmeným kmitaním (straty sú pocas celej periódy nahradzované pôsobením sily).
Periodickým pôsobením sily vzniká vynútené kmitanie. Ak na teleso nepôsobí vonkajšia sila, hovoríme o vlastných kmitoch. Ked sa frekvencia vynúteného kmitania rovná frekvencii vlastných kmitov nastáva jav, ktorý nazývame rezonancia. Amplitúda (výchylka) vynúteného kmitania je pri rezonancii maximálna, co znamená, že dochádza k zosilneniu kmitov.

Rezonancné zosilnenie demonštrujeme nasledujúcimi pokusmi:
Úderom kladivka rozochvejeme ladicku. Pocujeme tón hlasitosti. Ak podoprieme chvejúcu sa ladicku nôžkou o dosku stola, pocujeme hlasnejší tón ladicky. Doska stola sa môže rozochviet tónmi s rôznymi kmitoctami. Dotykom s nôžkou chvejúcej sa ladicky vznikne v doske nútené chvenie, v ktorom prevláda kmitocet odpovedajúci tónu ladicky. Tón ladicky sa zosilnuje tým, že sa nôžka ladicky upevní na dutú drevenú skrinku. Chvením ladicky sa rozochveje skrinka aj stlpec vzduchu vo vnútri tak, že u nich prevláda kmitocet odpovedajúci tónu ladicky. Tým sa zdroj zvuku zväcší a zvuk vnímame hlasnejšie.


Koniec vytlačenej stránky z antiskola.eu