NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12584)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Druhá svetová vojna4

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Dejepis

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:1210

Počet písmen:7,901

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:4.39

Počet zobrazení / stiahnutí:3219 / 120

Veľkosť:8.93 kB

Druhá svetová vojna


,,Den útoku 1.september 1939, hodina útoku: 4 hodiny 45 minút“. Tak znela smernica císlo 1, ktorou bol 31.augusta 1939 daný pokyn, co Európu uvrhol do vojny: rozkaz na prepadnutie Polska.
V dôsledku toho 3.septembra Velká Británia a po nej Francúzsko vyhlásili Nemecku vojnu. Vojenské taženie síce trvalo len mesiac, ale skonkrétnilo medzinárodný pomer síl a bolo prvým uplatnením vojenskej stratégie, ktorá poznamenala prvé dva roky druhej svetovej vojny.
Hitler od roku 1936 usutocnoval politiku ,,fait accompli“, ktorá sa opierala o hlboký antagonizmus rozdelujúci jeho potencialnych nepriatelov, o pacifizmus hlboko zakorenený medzi elitou a vo verejnej mienke západnej Európy, o hlbokú traumu, ktorú nadalej vyolávali jatky z rokov 1914 - 1918, a o nástup autoritívnych režimov v medzivojnovom období. Remilitarizácia Porýnia (1936), otvorená podpora, ktorú narozdiel od váhajúcich demokracíi poskytoval Francovi, anexia Rakúska (anšlus, 1938) a rozbitie Ceskoslovenska uskutocnené v dvoch etapách (v októbri 1938 po britskom a francúzskom súhlase v Mníchove a potom v marci 1939) sú dôležitými etapami na ceste k vojne. Mníchovská konferencia Hitlerovi potvrdila, že môže vsadit na slabost demokracíi a váhanie vládnucich kruhov oznacit ho za hlavného nepriatela. Bez ohladu na to však Francúzsko od roku 1934, hlavne pod vplyvom svojho vtedajšieho ministra zahranicných vecí Barthoua, vypracovalo stratégiu diplomatického obklúcenia Nemecka založenú na jednej strane na dohode s Talianskom a na druhej strane so Sovietskym zväzom. Lenže druhý partner vyvolával z Barthouových nástupcov pochybnosti. A tak napriek zretelnému upevneniu vztahov po marci 1939, pretrvávali mnohé nejasnosti a váhavý postoj, co mocná Británia pod vedením Nevilla Chamberlaina udržiavala pri živote.
Ciastocne kvôli rozlicným prietahom, ale najmä v dôsledku pevne zakoreneného presvedcenia, že medzi nemeckým, britským a francúzskym režimom nie je podstatný rozdiel, zacal ZSSR vedený Stalinom rozvíjat polooficialne diplomatické koontakty s hitlerovským Nemeckom, ktoré sa podla všetkého zintenzívnili od jesene 1938.
Ich konecným dôsledkom bol po neúspechu francúzsko-britsko-sovietskych rokovaní, vedených v lete 1939, nemecko-sovietsky pakt o neútocení podpísaný 23.augusta 1939, ktorého tajná klauzula predpokladala rozdelenie Polska. Zmluva o priatelstve podpísaná v nasledujúcom mesiaci potvrdila diplomatický obrat Moskvy a upresnila delenie sfér vplyvu. Nemecko-sovietske spojenectvo a neutralita Talianska celkom znemožnili použit stratégiu, ktorú na jar 1939 vypracovali Francúzsko a Británia. Jej zámerom bolo využit polský odpor, podporený Sovietskym zväzom, na útok proti slabému miestu Osi, a to Taliansku, a pritom na západe ostat pod ochranou Maginotovej línie. Nový plán, vypracovaný v septembri, bol teda zásadne defenzívny, lebo na západe sa nepocitalo s nijakou aktivitou za hranicou Manigotovej línie. Kalkulovalo sa s dlhou vojnou a rýchle vítazstvo Nemecka v Polsku iba utvrdilo vojakou a politikou v ich rozhodnutí.
Táto reakcia sa presne zhodovala s tým, v co dúfal a predpokladal Hitler, a vojenská stratégia Wehrmachtu v Polsku sa podriadila požiadavkám tejto stratégie. Jeho jedinou šancou bolo rýchle vítaustvo. Blesková vojna, Blitzkrieg, bola zároven uplatnením najmodernejších úvah, ktoré v medzivojnovom období rozvíjali de Gaulle, Guderian alebo Douhet. Jadrom tejto stratégie bola pohyblivost a rýchlost a jej nástrojom súhra tankov s letectvom. Tanky boli sústredené do desiatich Panzerdivisionen (P.Z.D.), ktoré za podpory letectvaviedli presne cielený rozhodujúci útok, do hlbky protivníkov obrany, pricom bombardéry útocili na tyl nepriatela. Najprv zväzok lahkých tankov urobil prielom, do ktorého prenikli tažké tanky s úlohou rozšírit ho a znicit nepriatelské pozície. Stredne tažké tanky potom prenikli do hlbky, zatial co pehota dokoncila prácu bojom proti nepriatelským hniezdam odporu, izolovaným uvedeným spôsobom.
Nemecké vojenské jednotky, rozdelené na armádnu skupinu Juh pod velením generála plukovníka von Rundstedta a Sever pod velením generála plukovníka von Bocka, zovreli polskú armádu do klieští. Na Juhu prenikali obrnené jednotky v smere Wielun-Varšava, na Severe zamierili cez gdanský koridor k Bialystoku a Brest-Litovsku. Odpor polskej armády mohol byt úcinný len za predpokladu rýchleho nasadenia francúzskych a britských síl na západe, a generalissimus Rydz-Smigly sa dopustil chyby, ak chcel udržat celý front co najbližšie pri hraniciach. Prielomové boje sa odohrávali medzi 4 a 6 septembrom a v priebehu desiatich dní bola porážka dovršená. Spectil ju vstup ZSSR do vojny 17.septembra, po ktorom došlo k rýchlemu spojeniu sovietskych a nemeckých vojsk. 5.októbra sa vzdalo posledné hniezdo odporu.
Kým sa zdalo, že Európa potom upadla do zdanlivej malátnosti ,,cudnej vojny“, Blitzkrieg ostal základom nemeckej stratégie až do roku 1941.
Japonsko chcelo získat rozsiahle oblasti juhovychodnej Ázie, aby si zabezpecilo suroviny pre priemysel. Japonci dúfali, že porážka USA by prinútila Americanov súhasit s japonskou expanziou, a tak uskutocnili útok na Pearl Harbor. USA boli donútené vyhlásit Japonsku vojnu. V ten istý den sa Japonci vylodili v juhovýchodnej Ázii. Od mája 1942 Japonsko postupne obsadilo Barmu (dnešné Mjanmarsko), Malajziu, Filipíny, východnú Indiu.
7.decembra 1941 zaútocilo 360 japonských lietadiel na havajský Pearl Harbor, americkú tichomorskú námornú základnu. Tento útok otvoril Japoncom cestu ich dobyvacným plánom a donútil USA stúpit do vojny.
V júni 1944 sa spojenecké vojská vylodili v Normandíi a na východnom fronte pokracovali v postupe Sovieti. V apríli 1945 sovietske vojská obklúcili Berlín. Hitler spáchal samovraždu a Nemecko podpísalo kapituláciu. Nacisti zavraždili milióny ludí, z toho 6 miliónov Židov postihol holocaust.
V apríli 1945 sa Americania vylodili na ostrove Okinava. Japonci útok odrazili a Americania utrpeli velké straty. Americký prezident Harry S. Truman rozhodol o použití atómovej bonby na Hirošimu a Nagasaki, kde zahynulo 200 000 ludí. Japonsko podpísalo 2. septembra 1945 kapituláciu.
Vo vojne padlo viac než 15 milionov vojakov a zahynulo 35 miliónov civilistov. Po vojne sa svet rozdelil na dva tábory: komunistický blok vedený Sovietskym zväzom a Cínou a demokratický svet vedený USA. Bol to zaciatok studenej vojny.
Ráno 6.júna 1944 dopravilo najväcšie invázne lodstvo v dejinách spojenecké jednotky na pobrežie Normandie. Pod ochranou 10 000 lietadiel, ktoré zaútocili na nemecké postavenie vo vnútrozemí, sa z 1200 bojových plavidiel a 4100 vylodovacích clnov vylodilo 132 000 mužov. Úspech invázie umožnil americkým, britským a francúzskym jednotkám vytlacit Nemcov z Francúzska.
Pomer medzinárodných síl v druhej polovici 30.rokov sa velmi zlepšil v prospech Nemecka. V septembri 1939 zaujalo pevné postavenie v strednej a vo východnej Európe, a to bud záborom alebo cestou hospodársko-politických dohôd. Francúzsku stratégiu obklúcenia Nemecka definitívne podlomil nemecko-sovietsky pakt a jeho tajný protokol. Ešte predtým sa v rokoch 1936-1937 vytvorila a upevnila Os Berlín-Rím-Tokio, Japonsko s Nemeckom v roku 1936 uzavreli Pakt proti Kominterne, ku ktorému sa v novembri 1939 pripojilo Taliansko, ked ešte v máji t.r. podpísalo s Nemeckom takzvaný Ocelový pakt. Dôležitú súcast Paktu proti Kominterne tvorili Madarsko a Španielsko.
Prvé dva roky druhej svetovej vojny boli poznamenané stratégiou bleskovej vojny, nazývanej Blitzkrieg a charaterizovanej masívnym a spojeným využitím letectva a tankov.
September 1939 Polsko - Nová stratégia bola velmi úspešne vyskúšaná v Polsku v septembri 1939, i ked je pravdou, že k jej výraznému úspechu prispelo aj spojenectvo a intervencia ZSSR. Európa sa potom ocitla v cudnej vojne, obmedzujúcej sa na prestrelky francúzskych a nemeckých hliadok medzi Rýnom a Moselou.
Jar 1940 západná Európa - Nasledujúcu jar Hitler obnovil bleskovú vojnu: nemecké vojská okupovali Nórsko (9.apríla - 2.mája), Holandsko (10 - 15.mája) a podobne ako roku 1914 - prekrocili Ardeny a vtrhli do Luxemburska, Belgicka a Francúzska (10.máj - 22.jún).
Jar 1941 Balkán - Leto a jesen boli vyplnené bitkou o Britániu, neúspešným Hitlerovým pokusom o inváziu do Velkej Británie, ktorá po páde Francúzska ostala jeho jediným protivníkom. Od apríla 1941 nemecké obrnené divízie obnovili zdrvujúci postup, tentoraz južným smerom: v apríli 1941 bola okupovaná Juhoslávia a Grécko.

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE

História ludstva - encyklopédia


Stiahnuté z www.antiskola.sk

Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)