NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12584)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Adolf Hitler: životopis

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Zapoj sa do diskusie (1)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Životopisy

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:2007

Počet písmen:12,766

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:7.09

Počet zobrazení / stiahnutí:4256 / 95

Veľkosť:14.63 kB

Adolf Hitler: životopis


„Vo vecnom boji ludstvo vyrástlo - vecným mierom zaniká!“

Adolf Hitler

Prológ...

Braunau je malé pohranicné mestecko ležiace na rieke Inn, ktorá predeluje dva germánske štáty Nemecko a Rakúsko. Práve tu sa 20. apríla 1889 v rodine colného úradníka Aloisa Hitlera oslavovalo narodenie prvého syna - Adolfa. V dobe, ked malý Adolf prišiel na svet, mal jeho otec už 52 rokov. Bol to typický predstavitel úradníka zastávajúceho priemerne dôležitú funkciu - sporovlivý, prísny a pedantný. Všetok cas trávil v práci, alebo pri vcelách, ktoré boli jeho velkou zálubou. O výchovu svojích detí sa príliž nezaujímal. Tieto starosti spocinuli na pleciach jeho o tridsat rokov mladšej manželky Klári Pölzlovej, ktorá bola už jeho tretou ženou.
Problémová povaha budúceho führera nemeckej ríše sa zacala prejavovat už od útleho detstva a jeho neochota podriadovat sa autoritám sa dennodenne dostávala do konfliktu s panovacnostou otca, ktorý sa pri výchove svojích ratolestí mimoriadne rád uchyloval k telesným trestom. „Brat otca provokoval na samú hranicu jeho trpezlivosti. Dokázal v nom prebudit všetku krutost a takmer každý den si vyslúžil bitku... Matka ho zakaždým utešovala a snažila sa láskavostou a podobrom docielit to, co nezmohla otcova tvrdost,“ spomínala neskôr Adolfova mladšia sestra Paula na bratove vztahy s otcom. Môžeme sa teda právom domnievat, že despotickú povahu zdedil Hitler po svojom otcovi - co po nom nezdedil, to otec svojími praktikami vypestoval. No ci už bola bitka od otca zaslúžená alebo nie, u matky sa vždy dockal iba láskavého pohladenia. „Otca som si ctil, ale matku som miloval,“ napísal neskôr vo svojej knihe Mein Kampf.
Mladý Adolf patril k priemerným študentom. Jeho prospech mohol byt lepší, ale na jeho školských výsledkoch sa vo velkej miere odzrkadlovala jeho tvrdohlavá povaha a sústavné odporovanie. V roku 1900 opustil základnú školu a nastúpil na reálku (Realschule), kam ho proti jeho vôli poslal otec. Adolfovým snom bolo študovat maliarstvo na Viedenskej akadémii krásnych umení, kedže od detstva sa u neho prejavovalo výtvarné nadanie. Otec však chcel mat zo syna úradníka a nie umelca bez perspektívy. Táto názorová nezhoda si vyžiadala svoju obet - školský prospech mladého Adolfa Hitlera sa prudko zhoršil. Syn sa rozhodol takýmto spôsobom protestovat proti otcovmu rozhodnutiu. Jediný predmet, o ktorý javil záujem bol dejepis - zvlášt dejiny Nemecka. Na túto tému neskôr precítal takmer všetku vtedy dostupnú literatúru. Po smrti otca, v roku 1907, sa naskytla mladému Hitlerovi šanca opustit tak nenávidenú školu a zacat štúdium na vysnívanej výtvarnej akadémii. Reálku teda zanechal a plný nádeje sa vybral do Viedne. Prijímacie skúšky však nezvládol a zostal tak bez ukonceného vzdelania. V tom case prežíval mladý Hitler tažké obdobie; neúspech v škole znásobila aj smrt milovanej matky (1908), a tak sa opustený potlkal ulicami Viedne. Kedže nemal ukoncenú nijakú školu, živil sa ako nádenný robotník a prespával v noclahárnach. Neskôr si privyrábal malovaním pohladníc a portrétov, ktoré od neho kupovali židovský obchodníci. Hoci sa mu nežilo lahko, netrel až takú biedu, ako to zvykol vykreslovat v casoch svojho politického vzostupu. Po matke zdedil nejaké peniaze, ktoré mu vyplácala jeho teta v pravidelnom vreckovom. Zo svojej biedy a chudoby obvinoval profesorov, ktorí mu znemožnili dalej študovat na akadémii. V tomto období si zrejme vypestoval nenávist voci všetkým intelektuálom, ktorá sa naplno prejavila po jeho nástupe k moci. „Úplná väcšina mojich ucitelov bola psychicky narušená a zopár z nich skoncilo ako regulérni šialenci,“ vyhlásil.

Z armády k politike

Výrazná zmena v živote mladého Hitlera nastala po vypuknutí prvej svetovej vojny. Okamžite sa prihlásil k vojsku, avšak odmietol bojovat na strane Rakúsko-Uhorska. Musel preto požiadat bavorského krála Ludwiga III. o povolenie obliect uniformu nemeckej armády. Jeho podivnej žiadosti bolo vyhovené a bojachtivého mladíka pridelili k 16. bavorskému záložnému pešiemu pluku, kde slúžil ako spojka a kuriér. Pocas vojny sa dockal Hitler niekolkých vyznamenaní - v roku 1914 mu bol udelený Železný kríž druhej triedy a v roku 1918 dokonca Železný kríž prvej triedy za údajné zajatie 15 Francúzov. Koncom vojny bol zasiahnutý plynom a takmer prišiel o zrak. Správa o podpísaní prímeria ho zastihla v nemocnici a hlboko zasiahla. Nedá sa povedat, že by Hitlerovi chýbala odvaha, ale pocas svetovej vojny to nedotiahol dalej než na desiatnika. Vojaci, ktorí s ním slúžili skonštatovali, že o povýšenie ani záujem nejavil. Hitler už vtedy pôsobil dojmom podivína, ktorý bol vo volných chvílach zahrabaný v knihách. Jediný tvor, s ktorým si rozumel bol biely teriér Foxl. Napriek tomu však patril k velmi spolahlivým a oddaným vojakom, preto sa po vojne dostal do novej, zredukovanej armády Weimarskej republiky. Pre jeho mimoriadne recnícke schopnosti bol poverený sledovaním politických strán v Mníchove. Ako tajný agent reichswehru sa tak zúcastnoval na zjazdoch rôznych pravicovo orientovaných strán. Vláda sa totiž obávala bolševickej revolúcie a kedže jej armáda nemohla disponovat väcším poctom mužov než 100.000, rozhodla sa vytvorit tzv. „cierny reichswehr“ a vyzbrojit úderné oddiely pravicových strán v Nemecku.

Tak sa Hitler po prvýkrát zoznámil s doposial nevýraznou Nemeckou robotníckou stranou (Deutsche Arbeiterpartei - DAP), ktorej cielom bolo zvrhnutie kapitalizmu, židovstva a internacionalismu. Táto strana ho oslovila natolko, že sa stal v roku 1919 jej clenom. Strhujúce prejavy energického tridsiatnika vlákali do strany mnoho nových clenov, a tak 29. januára 1922 vystriedal vo funkcii najvyššieho predstavitela strany nevýrazného Antona Drexlera. Následne premenoval stranu na Národno-socialistickú nemeckú robotníckú stranu (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei - NSDAP) a na všetky významné posty dosadil svojích ludí. Straníckym symbolom nacistov sa stal staroveký germánsky ornament, pocase známy ako hákový kríž. Politické zhromaždenia národných socialistov ochranovali ich súkromné polovojenské oddiely Sturmabteilung (SA), ktoré vznikli z tzv. „Freikorpsov“, kde slúžili veteráni z prvej svetovej vojny, ktorí nemali to štastie a nedostali sa medzi 100.000 vybraných mužov reichswehru. Ich úlohou bolo okrem iného napádat zhromaždenia ostatných politických strán, hlavne komunistov a sociálnych demokratov. Postupne sa tieto oddiely rozrástli a pretransformovali na malú armádu. Jej príslušníci nosili hnedé košele, jazdecké nohavice a vysoké cižmi. Rukávy im zdobila cierna páska s bielym hákovým krížom. Pocas nediel velkolepo pochodovali ulicami nemeckých miest a dedín a zanedlho sa stali známi svojími disciplinovanými prehliadkami. Okolo Hitlera sa vytvoril úzky okruh jeho verných, do ktorého patrili napríklad Rudolf Hess, Hermann Göring, alebo tiež Ernst Röhm. Schádzali sa v Göringovom dome na predmestí Obermenzigu, ktorý sa stal centrom spolocenských aktivít nacistov. Hitler tu trávil mnoho vecerov recnením o svojích plánoch, zatial co ostatní popíjali a fajcili. Dalším oblúbeným miestom bol hostinec Frauenkirche, kde sa nacisti pravidelne schádzali, pili pivo, preberali politiku a spievali národné piesne. Na týchto spolocných stretnutiach vznikol aj názov „Klobásová spolocnost“, ktorým sa oznacovala skupina okolo Hitlera. Práve tu v kamarátskej atmosfére naplánoval Hitler prevrat, ktorým chcel zvrhnút republiku. V tej dobe sa tešili nacisti popularite po celom Bavorsku a ich clenská základna sa rýchlo rozrastala. Medzi významných clenov strany patril aj hrdina z cias svetovej vojny generál Ludendorff, ktorý sa stal akýmsi maskotom nadchádzajúceho Hitlerovho pokusu o puc.

Pre úspech prevratu potreboval mat Hitler istotu, že sa nedostane do konfliktu s políciou a armádou a taktiež potreboval silného spojenca, ktorým sa mal stat Gustav Ritter von Kahr - vodca bavorskej vlády, s ktorým sympatizovali viacerí vplyvní ludia, ale hlavne nácelník bavorskej polície von Seisser. Generál Ludendorff využil svoje styky na najvyšších miestach reischwehru a oznámil Hitlerovi, že nadobudol pocit, že armáda nebude robit problémy, alebo aspon nebude stát v ceste. Ostávalo už iba prehovorit von Kahra, aby sa pridal k nacistom. 8. novembra 1923 vtrhli na zhromaždenie jeho prívržencov v mníchovskom hostinci Bürgerbräukeller nacistické úderné oddiely SA a obklúcili budovu. Pomedzi tlaciacich sa ludí sa k pódiu predral Hitler mávajúc pištolou, obklopený telesnou strážou. „Ak nebudete ticho, nechám priniest gulomety!“ zakrical údajne na burácajúci dav, ktorý mu okamžite zacal venovat pozornost. Predniesol svoje požiadavky a odprezentoval svoje plány. Charizmatický Hitler si okamžite získal priazen prizerajúcich sa ludí. Potom pomocou vyhrážok, prosieb a slubov získal súhlas aj samotného von Kahra a jeho stúpencov. Ked však spokojný Hitler hostinec opustil, von Kahr a ostatní sa zhodli na tom, že nic také ako puc po boku nacistov nepripadá do úvahy a okamžite informovali bavorskú políciu a armádu. 9. novembra 1923 sa na svoj vítazoslávny pochod dal nicnetušiaci trojtisícový oddiel SA na cele s generálom Ludendorffom, Hitlerom a Hermannom Göringom. Pre poistenie celej akcie zajali nacisti pocas noci zopár významných ludí, ktorých použili ako rukojemníkov prevratu. Prvý stret s policajnými jednotkami sa odohral na moste Ludwigsbrücke, avšak rukojemníci sa osvedcili, a tak mohli nacisti pokracovat dalej. Na námestí Odeonplaz však také štastie nemali. Bavorská polícia dostala rozkaz od samotného generála von Seeckta, aby zastavili vzbúrencov za každú cenu. Prvý výstrel padol z radov SA a po nom vyhasol život jedného z policajtov. Následne sa rozpútala prestrelka. Göring bol zasiahnutý do oblasti slabín a prvú pomoc mu paradoxne poskytol židovský obchodník. Neskôr sa mu podarilo z Nemecka ujst a vyhnút sa tak väzeniu. Generál Ludendorff s hrdo vztýcenou hlavou vpochodoval policajtom rovno do náruce. Hitlerovi zachránil život jeden z jeho telesných strážcov, ktorý ho chránil vlastným telom, pricom sám zahynul. Pritom však spadol tak neštastne, že mu vyklbil rameno. Nevydarený puc stál nacistov 14 obetí - prvých muceníkov NSDAP a vznikol nový pojem „Blutfahne“ (vlajka krvi), ktorý oznacoval posvätnú, krvou pokropenú nacistickú zástavu. Na druhý den bol Hitler zatknutý a odsúdený. Avšak sudca bol pravicového zmýšlania, a tak mu udelil mimoriadne nízky trest pät rokov, no v skutocnosti si v landsberskom konfortnom väzení posedel iba devät mesiacov. Tie využil na napísanie svojho literárneho diela s názvom Mein Kampf, ktoré sa neskôr stalo akousi nacistickou bibliou /Adolf Hitler: Mein Kampf/. Ked po necelom roku opustil múri väznice, našiel stranu v troskách. Ale netrvalo dlho, kým jej cinnost opät obnovil.

Vodca

Ocarený udatnostou svojej telesnej stráže pocas „mníchovského prevratu“ sa rozhodol Hitler vybudovat ochranné oddiely, ktorých zmyslom by bola ochrana jeho osoby. Príslušníci Schutzstaffel (ochranný oddiel - SS) boli starostlivo vyberaní podla prísnych kritérii. Mohli sa nimi stat iba muži vo veku 23 až 35 rokov, vysokí aspon 180 cm s cistým registrom trestov. Vodcom SS sa stal Heinrich Himmler, ktorý si zvlášt potrpel na árijský pôvod a vzhlad jeho zverencov. Esesmani nosili cierne uniformi a v znaku mali lebku s prekríženými hnátmi. Ich cinnost sa spociatku zameriavala iba na Hitlerovu ochranu, ale po case sa z SS stala obrovská organizácia s rôznymi oddeleniami, napr. jednotky armády Waffen-SS, tajná služba SD alebo neslávne známe popravcie caty „Einsatzgruppen“.

Krach na newyorskej burze a následná hospodárska kríza iba Hitlerovi nahrali do kariet. Nových clenov nachádzajúcich v charizmatickom zachrípnutom mužovi vidinu lepšieho života neustále pribúdalo a prvé výsledky sa onedlho dostavili - spolu s komunistami a sociálnymi demokratmi sa v roku 1930 nacisti dostali do vlády. Takmer štvrtmilióna registrovaných clenov zarucilo v septembrových volbách Hitlerovi 107 kresiel v parlamente. Medzi reichswehrom a jeho oddielmi SA vypukla studená vojna. Nemecká armáda mohla disponovat iba 100.000 mužmi, kdežto rady SA sa pod vedením ambiciózneho pedofila Ernsta Röhma nebezpecne rozširovali. Vláda sa obávala možného prevratu, o aký sa už Hitler s pomocou SA raz pokúsil. V roku 1932 mali jeho úderné oddieli takmer 400.000 clenov a stali sa pre Weimarskú republiku nocnou morou. Terorizovali židovské obyvatelstvo, zvádzali poulicné bitky s komunistami a sociálnymi demokratmi, páchali výtržnosti a po case si vyslúžili prezývku „hnedá zberba“. Ich rast a vycínanie donútili kancelára Heinricha Brüninga zakázat všetky polovojenské oddieli v krajine. Nasledujúce parlamentné volby však znamenali zmenu; nacisti získali až 239 kresiel a nový kancelár Franz von Papen (Katolícka ústredná strana) opät SA povolil, aby si získal ich priazen. Týmto krokom si však znepriatelil armádu, a to sa stalo osudným nie len jemu, ale aj celej Weimarskej republike. Prezident Hindenburg, veterán a hrdina pruských vojen, nakoniec na radu ministra obrany Kurta von Schleichera v januári 1933 vymenoval za nového nemeckého kancelára ambiciózneho Hitlera. Starý prezident sa však nijako netajil s tým, že Hitlerom a nacistami vôbec opovrhoval. „Mám urobit z toho cloveka kancelára? Spravím z neho poštmajstra a môže oblizovat známky s mojim portrétom,“ nechal sa svojho casu pocut. Nakoniec však predsa zmenil svoj postoj a umožnil skrachovanému rakúskemu umelcovi zasadnút do kancelárskeho kresla. Hitlerovi sa splnil sen - stál v cele Nemecka a to dokonca ústavnou cestou. To, co sa dialo po jeho vymenovaní však už s ústavou vela spolocného nemalo


Stiahnuté z www.antiskola.sk

Diskusia

REAGOVAT

romankooo napísal/a - 10. 12. 2008 - 14:26

paci sa mi tento referat vela som sa dozvedel diki

Zapoj sa do diskusie (1)

Podobné dokumenty

Názov práce Dátum A4 Slová Hodnotenie
 
sk Adolf Hitler:… 14. 1. 2014 10458 30.6 8319
 
sk Adolf Hitler:… 26. 6. 2007 3865 4.9 1430
 
sk Adolf Hitler:… 10. 5. 2011 4774 2.1 572
 
cz Adolf Hitler:… 8. 9. 2008 4946 0.4 113
 
sk Adolf Hitler:… 7. 1. 2009 3335 1.4 387
 
sk Adolf Hitler:… 16. 9. 2008 6168 4.4 1332
 
cz Karl May: životopis 10. 1. 2007 3657 0.7 187
 
cz Josef Dietrich:… 8. 7. 2011 3047 1.0 290
 
sk Erwin Rommel:… 28. 10. 2008 3088 1.1 373
 
sk Eva Braunová -… 5. 9. 2010 4098 2.9 877