NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12584)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Rusíni

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Zapoj sa do diskusie (9)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Geografia

Autor: kristína22

Počet slov:1168

Počet písmen:8,040

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:4.47

Počet zobrazení / stiahnutí:370 / 34

Veľkosť:12.19 kB

                                      Rusíni

 

Zriedkavo RusnaciRusňáciRusnáci; najmä v historických kontextoch aj Rut (h) éni; do druhej svetovej vojny vo význame a aj Karpatorusi, Uhrorusi, (uhorskí a haličskí) Rusi, Karpatskí Rusi, Podkarpatskí Rusi, (uhorskí a haličskí) Malorusi, Karpatskí Rusíni, lat. Rutheni, môžu byť:

  • a) najzápadnejšia vetva  východných Slovanov žijúca na severovýchodnom Slovensku, v HaličiBukovine, v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, v Rumunsku, v SrbskuChorvátskuMaďarsku a početná skupina v USA a Kanade.
  • b) Slovania (t. j. aj napr. Slováci) – resp. v dávnejšej minulosti akékoľvek osoby – gréckokatolíckeho alebo pravoslávneho vyznania
  • c) v cirkevnej administratíve Vatikánu v rokoch 1944  až 1961: všetci slovanskí gréckokatolíci bývalého Poľsko-litovského kráľovstva a Rakúsko-Uhorska (a emigranti z týchto oblastí v Západnej Európe, USA a Kanade)[
  • d) v dávnejšej minulosti (spravidla v latinskej podobe Rutheni):
    • pôvodne (doložené od konca 11. storočia): východní Slovania, obyvatelia Kyjevskej Rusi
    • od 12. storočia do cca 15. storočia: predovšetkým obyvatelia Haliče a Volyne (západná Ukrajina)
    • cca od 16. storočia do 18. storočia: obyvatelia východnej časti Poľsko-litovského kráľovstva a Podkarpatskej Rusi v Uhorsku (t. j. predkovia dnešných Rusínov, Bielorusov a Ukrajincov)
    • v 19. stor. a na zač. 20. storočia: Východní Slovania žijúci na území Rakúskej monarchie resp. (neskôr) Rakúsko-Uhorska (a emigranti z týchto území v zahraničí)
    • od 12. – 17. storočia: členovia pohraničnej hliadky v Uhorsku
    • v 16. a 17. storočí: kolonizátori nových území v hornatých oblastiach východného a stredného Slovenska

 

Téma identity patrí k "horúcim" témam spoločenskovedného výskumu. Záujem o túto oblasť v podstatnej miere vyplýva z jej komplikovanosti a mnohovýznamovosti, ale aj z pálčivosti témy pre súčasné dianie vo svete. Vo všeobecnosti sa identita jednotlivca chápe ako prežívanie toho, čím jedinec je (vlastnej autenticity, jedinečnosti a konzistentnosti v čase a priestore) ako indivíduum alebo ako člen ľudských spoločenstiev. V roku 1991 sa k rusínskej národnosti prihlásilo len niečo málo nad 50% z výberového súboru, pričom viac ako 20 40% sa hlásilo buď k slovenskej alebo ukrajinskej národnosti. Pokiaľ ide o rok 2001, situácia je zreteľne odlišná. K rusínskej národnosti sa prihlásilo skoro 70% respondentov, k slovenskej necelá štvrtina a k ukrajinskej iba 6% respondentov. Keď vychádzame z toho, že účastníci výskumu  uvádzali, že sa cítia byť Rusínmi, možno to označiť za pozitívny trend. Prežívanie etnickej príslušnosti sa odzrkadľuje v praktickom konaní. V roku 2005 prišlo k zmene Štatútu Rady vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny, ktorá sa týkala zloženia rady. Zmenu štatútu schválila vláda 31. mája 2005 (Návrh na zmenu Štatútu..., 2005) a týkal sa pribratia zástupcu ruskej menšiny a zmien subjektov, ktoré nominujú do rady zástupcov rómskej menšiny a bulharskej menšiny. Návrh na pribratie zástupcu ruskej menšiny schválili členovia rady ešte v marci 2003, do zmeny štatútu sa toto rozšírenie premietlo až v máji 2005. Právo nominovať svojho zástupcu do rady získal Zväz Rusov na Slovensku. Ruská menšina sa usilovala získať zastúpenie v rade už v roku 1997, zo strany štátnych orgánov to však bolo odmietnuté s odôvodnením, že „ruská národnostná menšina nie je na Slovensku autochtónna“ (Zväz Rusov na Slovensku..., 2004). Akceptovanie zástupcu ruskej menšiny do rady vládou SR možno považovať za zmenu postoja štátnych orgánov v tejto veci. Vláda sa pri svojom rozhodnutí odvolala aj na kladné stanovisko Spoločenskovedného ústavu SAV k rozšíreniu rady o zástupcu ruskej menšiny. Podľa stanoviska tohto ústavu Rusi na Slovensku netvoria autochtónnu, ale tzv. migračnú menšinu, to však „neznamená, že sa na ruskú minoritu nevzťahujú národnostné a menšinové práva, ako ich stanovuje Ústava SR a medzinárodné dohody a dokumenty, ktoré Slovenská republika ratifikovala a v tomto zmysle sú pre ňu záväzné“ (Stanovisko Spoločensko− vedného..., 2005). Zmenený prístup vlády k tejto otázke môže predstavovať aj istý precedens v slovenskej menšinovej politike. V minulosti sa totiž problematika práv a postavenia národnostných menšín na Slovensku riešila takmer výlučne len v kontexte autochtónnych menšín, ktorých príslušníci sú na území Slovenska dlhodobo usadení. Smerom do budúcnosti sa však pravdepodobne otvorí aj otázka postavenia príslušníkov národností a etník, ktoré sa na Slovensko prisťahovali pred kratším časom, pričom nepôjde len o ľudí z európskych krajín.

V roku 2011 sa k rusínskej národnosti prihlásilo 33 482 obyvateľov, čo predstavuje 0,6% populácie a boli treťou najpočetnejšou menšinou na Slovensku. Rusínsky jazyk ako svoj materinský uviedlo 55 469 obyvateľov, čo predstavuje 1,0% populácie.

 

 

Jednou z najdôležitejších stránok etnogenézy Rusínov na Slovensku bolo riešenie otázky ich spisovného jazyka. Ide o veľmi dôležitý problém každého národného hnutia, avšak v strednej Európe bol neraz i preceňovaný. Malým slovanským národom v tomto priestore často chýbali ďalšie národotvorné činitele, preto jazyková otázka bola v centre národných snáh. O Rusínoch na Slovensku to platí ešte o čosi viac. Na druhej strane, do istej miery zaráža skutočnosť, že napriek nespornému úsiliu viacerých generácii národných buditeľov problematika ich spisovného jazyka nebola vyriešená ani počas národného obrodenia, ani neskôr. Stala sa jedným z dezintegrujúcich faktorov elity rusínskej pospolitosti, ba je ním dodnes. Prvú skupinu príčin tvoria zložité sociálno-ekonomické, politické a kultúrne podmienky, ktoré karpatským Rusínom prekazili možnosť konštituovať sa ako moderný národ. Vzniku konzistentného národného vedomia Rusínov na Slovensku naviac bránili aj niektoré geografické a demografické faktory. Viaceré smery v národnej orientácii obyvateľstva spôsobili, že ani vektory hľadania národného literárneho jazyka nemohli byť rovnobežné. Pritom vzťah národa a jazyka je priamy a symetrický, ba reč často vystupuje ako hlavný integrujúci faktor národnouvedomovacieho a emancipačného hnutia. Rusíni totiž žijú na rozhraní dvoch veľmi rozsiahlych jazykových areálov: západoslovanského a východoslovanského. Okrem slovenských a poľských vplyvov jazykovú situáciu komplikoval aj kontakt s neslovanskými jazykmi: maďarským, nemeckým a čiastočne i rumunským jazykom. Prirodzene, dochádzalo k interferencii fonetických, morfologických i lexikálnych prejavov. Preto sa jazyková vertikála rusínskych dialektov tvorila veľmi ťažko. Rozmanitosť rusínskych nárečí prekážala povýšeniu niektorého z nich na literárny jazyk. Pozoruhodným javom, na ktorý však chceme upozorniť, je využívanie miestneho nárečia v jazykovej komunikácii. Pre obyvateľov transhraničného regiónu, ktorý sa nachádza na území niekoľkých štátov (Poľska, Ukrajiny, Slovenska, Maďarska) toto miestne nárečie v istej miere totiž plní funkciu interdialektu. V súvislosti s používaním kodifikovaného rusínskeho jazyka sa však neobjavuje len otázka jeho osvojenia, ale aj otázka podoby jazyka a vymedzenia územia, v ktorom má mať funkciu komunikačného prostriedku. Konkrétne ide o to, či všetci Rusíni, nezávisle od toho, v ktorom štáte žijú, majú používať spoločný, jednotný jazyk, alebo majú byť zachované jeho špecifiká v jednotlivých krajinách.Vo výskume nedali na túto otázku jednoznačnú odpoveď. Väčšina sa síce domnieva, že by mali byť zachované územné špecifiká, ale  respondenti si myslia, že by tento jazyk mal byť spoločný pre všetkých Rusínov.

 

Rusínska tradičná kultúra je veľmi svojrázna. Jej vplyv sa odzrkadľuje najmä na tradičnej pastierskej kultúre Slovenska (najmä vďaka valachom). Z hľadiska vierovyznania Rusíni patria k východnému cirkevnému obradu (Gréckokatolícka – 57% a Pravoslávna cirkev – 33%), časť Rusínov tak ešte dodržiava Juliánsky kalendár v cirkevných sviatkoch a v hospodárstve. Súčasnú kultúru rozvíjajú najmä kultúrne spolky, múzeá a ich edukačné programy, osvetové strediská, centrá voľného času, divadlá, samosprávy, amatérske folklórne kolektívy, ktoré pripravujú svoj program v rusínskom jazyku. Svetoznáme sú drevenné gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku zo 17. až 20.storočia, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami (najviac v okresoch SvidníkBardejov a Snina).

 

                                                                                                                                 

 

 


Diskusia

REAGOVAT

NatalieParks napísal/a - 15. 2. 2020 - 12:13

An account of the form is fit for humans. The theme of the careersbooster is invited to the individuals. Skills are stuffed for the material. The part is done for humans. The thing is ousted for the nature of the terms for all skilled and motivated items for the field.

REAGOVAT

Sophie Miller napísal/a - 6. 2. 2020 - 09:56

Chcialbym wiecej o tym przeczytac. Szybka, jaka literatura ma studiowac? average sat score for harvard

Zapoj sa do diskusie (9)

Podobné dokumenty

Názov práce Dátum A4 Slová Hodnotenie
 
cz Rakousko - Uherské… 1. 4. 2009 3507 1.3 377
 
cz Rakousko-Uherské… 20. 6. 2007 3962 1.4 409
 
sk Analýza ludského… 4. 12. 2009 4013 -- --
 
sk Menšiny v 1. ČSR 22. 8. 2008 4063 3.6 1054
 
sk Vplyv Spišských… 19. 2. 2008 3215 -- --
 
sk Slováci a Česi v 1… 4. 10. 2007 3613 4.9 1498
 
sk 1. a 2. sv vojna,… 26. 7. 2010 3686 1.0 351
 
sk Vojna a… 31. 5. 2007 2931 7.3 2125
 
sk Tahak_-_Parizska… 17. 1. 2011 2644 1.3 441
 
sk Predstavy politikov… 16. 9. 2008 3539 -- --