NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12579)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Ulrich Seidl-Ježiš, ty vieš-film

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Kultúra a umenie

Autor: Errorko

Počet slov:775

Počet písmen:4,177

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:2.32

Počet zobrazení / stiahnutí:1020 / 131

Veľkosť:4.24 kB

 A ty momentálne ani len netušíš o akom filme sa chystám písať. Aspoň predpokladám, že nie pretože tento film nepozná veľa ľudí. Natočil ho môj najobľúbenejší režísér Ulrich Seidl, ktorý točí celkom nudné filmy plné statických scén, ktoré sú veľmi dlhé. Avšak to je to čo na tých filmoch tak milujem. Otvorene podáva svoje názory najavo. Neviem, respektíve si vlastne ani nemyslím, že tento film je nejako extra náboženský, no ide o čisto náboženskú tématiku, ktorú v sebe má, tak som si zvolila tento film. Je mi veľmi blízky a v mojom rebríčku obľúbených filmov na ČSFD ho mám na prvom mieste, tak verím, že budem mať predsa len o čom písať.

Je to film, ktorý zobrazuje súkromné rozhovory s Bohom. Súkromné rozhovory šiestich ľudí, ktorí idú do kostola a modlia sa. Prosia, ďakujú, len tak sa rozprávajú, vyjadrujú svoje pocity, sťažujú sa a zverujú sa mu. Modlitba natoľko intímna, že ma nenechala pasívnym divákom a bola som nútená zamyslieť sa. Nezamýšľala som sa ale nad existenciu Boha, či už existuje alebo nie, v tomto filme to podstatné nebolo. Čo bolo podľa mňa myšlienkou filmu, bol postoj ľudí. Bolo to čo s nimi viera v Boha robí, akí sú. Od začiatku človeka ako takéto poháňala viera v Boha, každý si nejakého vytvoril. Niekoho nad ním, niekoho, kto ovláda jeho svet, ktorý má niečo do činenia s javmi, ktoré sa veľmi ťažko vysvetľujú. Niekto neviditeľný, ale vždy prítomný, ktorý ich vypočuje. Učí Boh človeka k sebeckosti? Povedala by som, že nie, no podľa tohto dokumentu, či chcem alebo nechcem to tak vyzerá. Čo je ale o niečo horšie, je to, že všetko nechávajú na Boha a vlastne oni nerobia nič, nijako sa nesnažia, čakájúc na zázrak. A ich prosby a žiadosti k Bohu sú natoľko sebecké, pohoršujúce a banálne, že ma to prinútilo zasmiať sa a vyvolať pohoršenie v jednom. Ako môžme o niečo takéto žiadať? Ako môže niečo také chcieť deň čo deň? To bolo to, čo som sama seba pýtala v tej chvíli. A vlastne som stále na to nenašla odpoveď. Sme smiešní a Boh sa na nás musí fakt miestami zabávať. Uverili sme v Boha natoľko, že sme si ho dokázali sfantazírovať ako malú vílu nosiacu vo svojom pravom vrecku kúzelný prášok a vo svojom ľavom vrecku všetky tvoje sny. Vílu, na ktorú ak zavoláš, tak všetky tvoje sny na teba rozsype a oni sa splnia. Vílu, na ktorú ak zavoláš, tak všetok svoj kúzelný prášok vysype priamo na teba a tie malichernosti, ktoré ťa trápia pominú. Nevravím a nikdy som nevravela, že Boh nie je všemohúci a všetky tieto veci. Nejde mi ani o to, aby som týmto Boha nejako urazila alebo niečo také ak ma chápeš, čo verím, že áno. Ide tu čisto o moje pohoršenie zo strany človečej. Zo strany úbohého človeka k úbohému človeku. Príliš sme si Boha sfantazírovali. Sfantazírovali sme si ho, pretože sme ho nikdy nevideli, tak sme mu pripísali hodnosť mystickej postavy bývajúcej v kostole. Na mieste, ktoré nikdy neopúšťa ako ani džin neopúšťa svoju Aladinovú lampu. A toto miesto sme si zvolili ako to, kde ho stále nájdeme, ako jediné miesto, kde sa nachádza. Ako miesto, ktoré sme si postavili do každej dediny a do každého mesta po celom svete a povedali si: "Bože ak si všade tak buď v každom jednom tomto kostole a ja ťa budem navštevovať." A potom túto vetu úplne znetvorili vo vetu: "Bože si len v kostole." A nechali to tak. Ale ak je Boh všade, nemal by byť skutočné všade? Pretože, ak nieje v tvojom srdci, prečo ho hľadať v kostole? Prečo sme si ho izolovali do malej škatuľky z tehál a predstavili si ho ako mystickú vílu? Je pravda, že Boh sa zaujíma o teba, že ťa miluje osobne ako nám na duchovnej obnove vraveli, no nie je trocha predsa len sebecké myslieť stále iba na seba v intímnom rozhovore s Bohom a tak si Boha úplne privlastniť? Vo svete vládnu vojny, krízy a hladomor, ktorý sme si sami spôsobili keďže sme slobodní a my prosíme o to, aby sa pohol list na strome, aby sa nám uvaril čaj bez toho, aby sme museli zapáliť oheň. Pradoxne veľmi komické, nemôžem si pomôcť.

Hodili sme všetko na Boha, a tak sme sa rozhodli (ne)riešiť problémy. No podľa mňa to nie je o tom. Sme predsa slobodní, tak prečo ho prosíme o to, aby sme neboli a Boh to spravil za nás? Ani neviem ako a v tom návale pobúrenia som sa poriadne rozpísala, ale verím, že si ma pochopila čo som tým chcela dať najavo. A možno o niečo viac pochopíš ak si film pozrieš.

 


Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)