NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12579)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Využitie pohybových hier vo futbale

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Iné

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:1484

Počet písmen:9,667

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:5.37

Počet zobrazení / stiahnutí:3567 / 97

Veľkosť:11.34 kB

Využitie pohybových hier vo futbale


Futbal

Futbal je športová hra, ktorá má formu športového boja. Prebieha podla urcitých zákonitostí a dohovorených pravidiel. Má pevnú organizáciu. Korene futbalu siahajú do dávnej minulosti. Postupne sa stal najoblúbenejším športom na celej planéte. V súcasnosti patrí medzi tzv. velké športové hry, ktoré hrajú tisíce hrácov v každej krajine a sledujú priaznivci na celom svete.
Futbal vznikol prirodzeným spôsobom zo starých loptových hier, ktoré možno nájst v rôznych obmenách na všetkých kontinentoch v každej historickej etape kultúrneho vývoja ludstva. Prvé správy o loptových hrách pochádzajú už z 3. tisícrocia pred n.l. V Cíne bola najznámejšia hra tsun-kun, v Grécku epyskuros, u Rimanov harpastum, vo Francúzsku soule. Loptové hry oblubovali aj Mayovia a Inkovia. Tieto hry sa ešte nehrali podla pravidiel, lopta sa však najcastejšie kopala a hádzala. Prejavovala sa v nich živelnost a casto aj hrubá sila.
V stredoveku bol futbal najpopulárnejší v Anglicku, vo Francúzsku a Taliansku. V uliciach Londýna sa hral tzv. skupinový futbal. Družstvo tvorilo aj niekolko sto hrácov. V hre išlo zvycajne o to, aby sa lopta dostala do mestskej brány, ktorú bránil súper.
Zaciatkom 19. Storocia sa futbal hral v anglických školách. Stratil živelnost, hra sa organizovala a stala sa prostriedkom výchovy. Futbal postupne prerástol rámec škôl presunul sa do klubov, ktorých pocet sa evidentne zvýšil. Pri urcovaní pravidiel sa objavili dva smery, jeden umožnoval, druhý nepovoloval hru rukami (rugby – futbal).
Nejednotnost pravidiel hry si vynútila riešit tento stav, preto sa 26.10. 1836 v Londýne zišlo 7 zástupcov škôl a klubov a založili „Football Association“, prvý futbalový zväz. Položili tak základy moderného futbalu. Následne nastal rýchly rozvoj futbalu, pravidlá hry sa upresnovali a doplnali. V roku 1885 vyšli prvé medzinárodné pravidlá. Z Anglicka sa futbal postupne rozšírilo Holandska, Dánska, Francúzska, Nemecka a neskôr do strednej Európy.
Na území Slovenska sa futbal zacal hrat v rokoch 1892 – 1896. Prvé správy sú zo stredného Slovenska. V r. 1893 založili FC Banská Bystrica a potom postupne vznikali futbalové kluby v Bratislave, Prešove, Košiciach, Trnave, Trencíne, Vrútkach, Lucenci, Zvolene atd.
Požiadavky na súcasný futbal sa stále zvyšujú. Musí byt divácky prítažlivý, atraktívny aj efektívny z hladiska ocakávaného výsledku. Ked si futbal chce zachovat svoje súcasné postavenie najväcšieho športového zážitku na svete, musí demonštrovat pozitívne znaky hry.

Pohybové hry

Vyslovit presnú definíciu a charakterizovat pohybovú hru je pomerne zložité. Podla Rovného (1981) je pohybová hra od zaciatku existencie cloveka neoddelitelnou zložkou jeho kultúry, zladenou s jeho tvorivou prácou, fantáziou, túžbami a ideálmi, prípravou na život, ale aj obcerstvením, vášnou života. Takto široké ponímanie pohybovej hry vyžaduje vysvetlenie jej funkcie v jednotlivých vývojových etapách ludskej spolocnosti až po súcasnost, v ktorej patria medzi univerzálne prostriedky telesnej výchovy a športu. Podla Encyklopédie telesnej kultúry (1988) sa pod pojmom pohybová hra uvádza:
1. pravidlami upravená sútaživá pohybová cinnost dvoch súperiacich strán (jednotlivcov alebo kolektívov) aj s nerovnakým poctom clenov;
2. nepovinný vyucovací predmet, forma záujmovej telesnej výchovy na prvom stupni základných škôl.
V tomto užšom chápaní pohybovej hry sa dá jednoduchšie vysvetlit jej obsah a objasnit charakteristické znaky. Nie je však možné odlíšit pojmy pohybová hra a športová hra, nie je jasné z hladiska systematiky telovýchovných hier ich zaclenenie.
Pri charakterizovaní pohybovej hry uvádza Rovný (1981), že jej hlavným znakom je rýchla alternatívna cinnost podla urcitých pravidiel. Táto základná charakteristika sa doplna dalšími prídavnými znakmi. Je to cinnost zábavná a záujmová, ktorá neprináša priamy ekonomický osoh. Pohybová hra sa uskutocnuje výrazným pohybom hrácov, dej má naplnený menlivými nepredvídanými situáciami. Je vždy urcitou sútažou, vyplývajúcou z námetu hry, regulovaného stálymi alebo dohodnutými pravidlami. Väcšina pohybových hier sa hráva kolektívne. Na konci hry sa pointa prejaví vo výsledku. Pohybové hry pestujú u hrácov najmä pohotovost, obratnost, ale rovnako aj vytrvalost, pevnú vôlu a morálku.
V súcasnosti, v období mimoriadneho celosvetového rozmachu športových hier (bejzbal, basketbal, hokej, tenis a dalšie) sa vyprofilovali pomerne jednoznacné klasifikacné kritériá športových hier (Slovník, 1993):
1. vlastný, ustálený názov hry,
2. pravidlami urcený námet hry, predmet hry a ciel hry,
3. schválené pravidlá hry,
4. pravidelné sútaže a riadiace orgány,
5. relatívne nárocná príprava,


6. spolocné znaky deja hry – protirecivý charakter konania hrácov, konfliktovost, výskyt rôznych druhov herných situácií a alternatívnost riešenia herných situácií.
Ked vychádzame z tejto charakteristiky športových hier a zo základnej systematiky hier (Rovný, 1966), ktorá sa používa aj v súcasnosti, za odlišujúce znaky športových hier od pohybových hier považujeme:
- širšie uplatnenie v národnom, medzinárodnom a celosvetovom rozsahu,
- pravidelné sútaže a riadiace orgány,
- relatívne nárocnú prípravu.
Za klasifikacné kritériá pohybových hier považujeme:
1. prevažujúcu pohybovú cinnost hrácov,
2. sútaživý charakter vyplývajúci z námetu hry, regulovaného stálymi alebo dohodnutými pravidlami hry,
3. zábavný a záujmový charakter cinnosti hrácov.
Vzhladom na niektoré spolocné znaky pohybových a športových hier vznikajú casto situácie, ked sa z pohybovej hry, vplyvom jej velkého rozšírenia, upresnením a zjednotením pravidiel vyprofiluje športová hra. Pohybové hry tak predstavujú zdroj vzniku športových hier. Príklad zo súcasnosti na tento proces je plážový volejbal.

Pohybové hry na nácvik a zdokonalovanie herných cinností
jednotlivca vo futbale

1. Strielaná do bránky (strelba, nácvik)
Na stredovej ciare postavíme bránku (bránky) 1 – 1,5 m širokú. Hráci stoja za základnými ciarami a snažia sa loptu kopnút tak, aby prešla bránou. Sútažit môžu jednotlivci i družstvá. Vítazí ten, kto dosiahne viac gólov.
2. Futbal do terca (strelba, nácvik)
Na stredovú ciaru hracej plochy postavíme kužele (plné lopty, lopty). Hráci obidvoch mužstiev sa rozostavia na základné ciary celom proti sebe. Kopú do lopty a snažia sa nou zrazit kužel na súperovu polovicu. Vítazí družstvo, na ktorého strane je menej kuželov. Obmenou tejto hry je hra, kde sa plná lopta postaví na stredový bod ihriska a hráci sa snažia plnú loptu vytlacit zo stredového kruhu na stranu súpera.

3. Na hradného (strelba, nácvik)
Uprostred stredového kruhu postavíme hrad (kužel, plná lopta, lopta). Hráci v kruhu si prihrávajú loptu a vo vhodnom okamihu sa snažia zasiahnut hrad. Tomu sa snaží zabránit strážca hradu, ktorý môže loptu odkopnút, odrazit telom, nesmie však hrat rukou. Strážcovia hradu môžu byt 2 až 3. Kto zasiahne hrad, vymení si miesto so strážcom.
4. Loptu kapitánovi (prihrávky, nácvik)
Družstvá sútažia v presnosti a rýchlosti prihrávok. Pred každým stojí v rovnakej vzdialenosti kapitán. Tomu postupne prihrávajú všetci hráci družstva a on im loptu vracia. Po vykonaní prihrávky každý hrác beží na koniec zástupu. Postupne môžeme dat možnost každému hrácovi aby sa stal kapitánom. Prípadne môžeme robit výmenu prúdom – zacína prihrávat prvý zo zástupu a hned beží na miesto kapitána, tak robia aj ostatní. Hru možno stažovat nárocnejšími druhmi prihrávok a predlžovaním vzdialenosti. Vyhráva družstvo, ktoré splní úlohu prvé.
5. Štafeta s kopaním lopty (prihrávky, nácvik)
Družstvá stoja v zástupoch so vzdialenostami hrácov 15 až 20 m. Poslední majú loptu. Na pokyn ju prihrávajú predposlednému, ten dalšiemu, až sa lopta dostane k prvému a ten zakoncuje strelbou na bránu. Vyhráva družstvo, ktoré prvé vystrelí na bránku. Druhá variant tejto hry je, že sa nezakoncuje strelbou na bránku, ale prvý hrác ju prihráva naspät. Vyhráva družstvo, ktoré si prvé dokáže prihrat tam aj spät.
6. Nedaj loptu strednému – bago (prihrávky, zdokonalovanie)
Pät alebo šest hrácov stojí v kruhu a prihráva si loptu. V strede kruhu sa pohybuje stredný a usiluje sa dotknút lopty. Ak sa mu to podarí, vymení ho hrác, ktorý si loptu prihrával. Hráci sa vymenia aj vtedy, ked niekomu ujde lopta mimo kruhu. Hru stažujeme predpísaným spôsobom prihrávky, poctom dotykov s loptou a poctom stredných.
7. Na desat prihrávok (prihrávky, zdokonalovanie)
Dve družstvá s poctom 5 až 10 hrácov hrajú proti sebe vo vymedzenom území. Hru zacína družstvo spoza autovej ciary. Hráci si nahlas pocítajú a usilujú sa prihrat si 10 ráz, za co družstvo získa 1 bod. Súper bráni dovoleným spôsobom a snaží sa dotknút lopty. Ak sa mu to podarí, rozohráva spoza najbližšej ciary a znovu sa snaží prihrat si 10 ráz. Pocet prihrávok môžeme menit. Hrá sa na cas alebo do urcitého poctu bodov.
8. Futbalový slalom (vedenie lopty, zdokonalovanie)
Družstvá sútažia vo vedení lopty po hustej slalomovej dráhe zostavenej z tyciek, kuželov ... Prekážky hrác obchádza striedavo z lavej a pravej strany. Spät vedie loptu po tej istej dráhe. Další caká, až kým lopta neprejde štartovú ciaru. Vítazí rýchlejšie družstvo.
9. Štafeta s tromi loptami (vedenie lopty, zdokonalovanie)
Družstvá stoja v zástupoch, prví majú 3 lopty. Na povel vybehnú k méte. Dve plné lopty a futbalovú loptu vedú okolo méty. Po obehnutí méty sa vrátia a lopty odovzdajú dalšiemu. Obmena: hrác jednu loptu nesie a do dvoch kope. Vítazí družstvo, ktorého prvý clen dostane opät všetky lopty.
10. Strážnik ulicky (vedenie lopty, zdokonalovanie)
Uprostred hracej plochy vymedzíme 5 až 6 m širokú ulicku. Hráci vedú loptu a ulickou prechádzajú s loptou na nohe. Dvaja – traja strážnici sa im snažia loptu odobrat. Po uplynutí stanoveného casu sa hodnotí, ktorý zo strážnikov alebo z hrácov je najúspešnejší.

Použitá literatúra

Argaj G.a kolektív: Pohybové hry
Univerzita Komenského, 2001
Kacáni L.: Futbal – teória a prax hernej prípravy
Slovenské pedagogické nakladatelstvo, 2000


Stiahnuté z www.antiskola.sk

Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)