NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12579)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Sociálna psychológia

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Psychológia a sociológia

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:3947

Počet písmen:25,224

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:14.01

Počet zobrazení / stiahnutí:4850 / 167

Veľkosť:29.09 kB

Sociálna psychológia



Témy prednášok:
1. Predmet, história a metódy sociálnej psychológie
2. Sociálna percepcia
3. Sociálna komunikácia
4. Sociálna interakcia
5. Postoje a zmena postojov
6. Meranie postojov
7. Sociálny vplyv
8. Interpersonálna prítažlivost
9. Správanie v skupinách
10. Sociometria
11. Agresivita
12. Prosociálne správanie

Teórie a metódy SP

Predmet SP:
- vedecké štúdium sociálneho správania (t.j. ako percipujeme, vnímame druhých ludí a situácie, ako reagujeme na druhých a oni na nás, a ako sme ovplyvnení sociálnymi situáciami)

Prístupy k sociálnemu správaniu:
- spolocenská úroven - tento prístup berie do úvahy velmi široké faktory historické, kultúrne, spolocenské (napr. triedny konflikt, etnické nezhody, vysvetlenie prícin vojen) ; využitie v sociológii, antropológii, ekonómii, politike - napr. bieda – sociálna vrstva, ekonomické ukazovatele, ...
- individuálna úroven - opak spolocenskej úrovne - správanie vysvetluje z pohladu jedinecných individuálnych vlastností osobnosti, správanie odráža motívy jedinca
- interpersonálna úroven - soc. psychológovia sa zameriavajú na súcasnú sociálnu situáciu cloveka ; zohladnujeme ostatných ludí v prostredí, ich postoje, správanie a kontext (o com tá situácia je)

Teórie sociálnej psychológie:
1. psychoanalýza (motívy) ; Freud – zviera v cloveku alebo ludské zviera ; správanie dospelých je poznacené potlacenými konfliktmi
2. behaviorizmus (ucenie) ; to co sa naucíme je vplyv prostredia ; formou narábania s posilnením bolo spojené s potlacením neželaných foriem správania ; správanie dospelého je založené na minulých skúsenostiach, minulom ucení
3. geštalt psychológia (vnímanie) - spôsob akým jedinec percipuje a chápe ludí, objekty, situácie

Súcasné teórie v sociálnej psychológii:
1. teórie ucenia - to ako sa správam je výsledok ako som sa to naucil ; opakovaním situácie sa vytvorí návyk – vlastnost – správanie ; Bandura – habituálne správanie – naucené správanie, napr.- niekto ma pozdraví, tak aj ja odzdravím, lebo ma to naucili

3 mechanizmy ucenia:
- klasické podmienovanie – Pavlov, napr. reakcie na slovo „nacista“
- posilnenie – operacné podmienovanie – posilnenie trestom alebo odmenou (priame posilnenie – pochvala)
- pozorovanie – ucenie sa od modelu, imitovanie – imituje sa postoj ktorý je zvnútornený ; v neskoršom veku imitovanie vedomé

Teórie ucenia majú 3 prvky:
- príciny správania sú najmä v histórii minulého ucenia sa indivídua
- príciny správania sú vo vonkajšom prostredí – pretože posilnenie mi dal niekto z vonka
- teória ucenia sa snaží vysvetlovat vonkajšie správanie, objektívne prejavy vonkajšieho správania

2. kognitívne teórie - nezameriava sa na minulé ucenie, ale súcasnú percepciu [Lewin, Kelley] ; správanie jedinca závisí od spôsobu akým percipuje sociálne situácie ; percipovaniu dávame nejaký poriadok
- Lewin - teória pola ; pole - sociálne okolie jedinca a to ako okolie na jedinca pôsobí správanie jedinca je ovplyvnené charakteristikami a prostredím

Akým spôsobom organizmus percipuje:
- spontánne kategorizujeme situácie a objekty
- niektoré veci vnímame ako figúru a iné ako pozadie
- interpretácia – špecifikum sociálnej percepcie - vnímanie kauzálnych atribúcií – prisúdenie prícin správania

Výskum sociálnych kognícií - ako si ukladáme informácie o ludoch, sociálnych situáciách, skupinách a ako z nich vyvodzujeme príciny. Dôležité sú 3 typy výskumu sociálnych kognícií:
- výskum sociálnej percepcie - skúma spôsoby akými ludia percipujú a kódujú sociálne informácie
- výskum sociálnej inferencie - skúma spôsoby akými ludia spájajú, integrujú informácie a nadobúdajú dojmy a závery o sociálnom svete
- výskum sociálnej pamäti - skúma spôsoby ako jednotlivci uskladnujú a vybavujú informácie o ludoch a sociálnych udalostiach

3. motivacné teórie - sústredujú sa na potreby a motívy v tom zmysle ako tieto ovplyvnujú naše postoje, správanie ; moja sociálna situácia môže ovplyvnit moju motiváciu ; situáciu môžu vytvorit a vzbudit také potreby, ktoré nútia ludí k urcitému správaniu, ktoré budú redukovat tieto potreby

4. teórie rozhodovania - uvažujú o tom, že ludia kalkulujú medzi stratami a ziskami v sociálnom kontexte rozhodnutie – výber najlepšej alternatívy ; casto sa rozhodujeme intuitívne a nie racionálne

V rámci teórie rozhodovania rozdelujeme:
- teória incentív - vážim vzájomný pomer pre a proti (alternatívy) a vyberám najlepšie
- teória ocakávanej hodnoty - zvažuje sa relatívna pravdepodobnost plusovej a mínusovej alternatívy

5. teórie sociálnej výmeny - korene v sociálnom ucení ; sociálne faktory (odmena a kritika) - napr.- ak ma niekto požiada o pomoc pri ucení anglictiny, poviem dobre, ale ty mi pomôžeš s matematikou

6. teória rolí - poznacená sociológiou ; rola - systém ocakávaní v urcitej pozícii, v ktorej sa nachádzam
- štrukturálny prístup - viem, co mám robit, ako sa mám správat, a tak aj robím
- prístup tvoriaci rolu - co s ocakávaniami jedinec spraví, individuálny prístup k ocakávaniam

Ciele výskumu SP:
1. opis - najsystematickejší, najstarostlivejší opis sociálneho správania, ktorý sa zovšeobecní
2. kauzálna analýza- stanovit prícinné vztahy, stanovit prícinu a úcinok (dôsledok)
3. vybudovanie teórie - vysvetlit preco sa ludia správajú tak, ako sa správajú
4. aplikácia - môže sa odvíjat od teórie (pomoc pri konkrétnych sociálnych problémoch)

Typy výskumov v SP:
1. korelacný výskum - výskumník starostlivo pozoruje a zaznamenáva vztah medzi dvoma faktormi ; výskumník neovplyvnuje správanie, iba odmeria a zaznamená (napr. vztah medzi inteligenciou a tvorivostou ; vztah medzi fyzickou prítažlivostou a oblúbenostou žiaka u ucitela ; vztah agresivity detí a agresivity v televízii - sledujem iba vztah medzi množstvom sledovania agresívnych programov a správaním detí, sledujeme, aký dopad to malo na deti)
2. experiment - zásah, kontrolovaná situácia a výskumník sleduje ako ludia reagujú ; skúma sa vztah medzi závislou a nezávislou premennou

Zhrnutie:
1. Sociálna psychológia sa zaoberá interakciou ludí v sociálnom prostredí. Sociálna percepcia je zvláštnym druhom percepcie, kedže percipovaným objektom je osoba, ktorá je schopná byt s percipujúcim v interakcii. Vzhlad, spôsoby a rec ludí zohrávajú úlohu v tom, ako ich percipujeme. Iných ludí percipujeme aj podla takých kategórií akými sú inteligencia, prítažlivost a odvaha. Atribúty, akými opisujeme ludí ovplyvnujú spôsob, ako ich percipujeme a ako na nich reagujeme.

2. Stereotyp predstavuje všeobecné znacenie, ktoré je výsledkom zaujatosti v postoji a názore. Je to oznacenie, ktoré sa vztahuje na celú skupinu ludí a preto sa o nom predpokladá, že bude platit na každého clena skupiny.

3. V percepcii druhých ludí môžu dominovat prvé dojmy, ak dalšia informácia nemení smer našej percepcie. Prevládanie prvého dojmu sa oznacuje ako efekt prvej informácie. Ak v zameranosti percepcie prevládne posledná informácia, hovoríme o efekte poslednej informácie.

4. Názor na ludí si vytvárame tým, že prisudzujeme príciny ich správaniu. V tejto atribúcii sa rozhodujeme, ci je správanie vyvolané vonkajšími alebo vnútornými prícinami. Kelley tvrdí, že v procese atribúcie robíme závery o ludoch, o podnetoch, ktoré reakciu vyvolali a o okolnostiach, za ktorých k reakcii došlo. V tomto procese berieme do úvahy tri kategórie- konzistenciu, konsenzus a charakteristickú zvláštnost (jedinecnost). V závislosti od poctu pozorovaní môže percipujúci jedinec použit bud kovariacný princíp alebo diskontný princíp.

5. Atribucná zaujatost odráža našu zaujatost pripisovat správaniu druhých ludí vnútorné faktory, ale vlastnému správaniu situacné požiadavky. Atribucná zaujatost je tiež ovplyvnená takými osobnostnými faktormi akými je vlastné presvedcenie o miere, v akej kontrolujeme dianie okolo seba a sebaúcta.

6. V interpersonálnej prítažlivosti svoju úlohu zohráva blízkost, castost kontaktu a podobnost. Okrem toho sme pritahovaní ludmi, ktorí nás odmenujú a sýtia našu potrebu sebaúcty alebo uspokojujú iné naše potreby.

7. Vplyv prítomnosti iných ludí na správanie jedinca oznacujeme ako divácky efekt. Efekt spolocne vykonávanej cinnosti predstavuje tlak, aký vyvíja druhý clovek na správanie jedinca, ak obaja vykonávajú tú istú cinnost.


Sociálna komunikácia

Môžeme ju charakterizovat ako odovzdávanie a prijímanie informácií v sociálnom styku pomocou nejakého znakového systému ; dôležitá je aj neverbálna komunikácia (až 70% sa dozvieme z neverbálnej komunikácie, jej využitie – primitívne kultúry).
- konvencionalizácia výrazu - keep smiling - prezentujem nieco iné/len to co sa ocakáva, než to co cítim
- výstavba konkrétneho vecného obsahu - vecný obsah - to co vyjadrujem pomenovaniami
- psychologicky možno vytažit z aktualizácie neutrálnych výrazov – prenesieme pomenovanie na inú vec (napr.: vedúci nemá teraz cas – inak povedané - šéf teraz zarezáva)
- k emocionálnej aktualizácii výrazu môže dôjst aj k posunom v štýle, ciže prenesením alebo zmenou štýlu klúcového slova (môj otec bol pracovitý – môj tato bol pracovitý)
- dvojitá väzba - kolísanie medzi postojmi (výcitky svedomia – velká láska) ; striedanie plusovej a mínusovej správy (dieta si nevie vybrat, ci je to + alebo -)
- dilema ježov – prejavím snahu s niekým sa zblížit, ked sa priblíži tak sa naježím)

Neverbálna komunikácia (informácie):
- emócie (pocity, nálady, afekty)
- záujem o zblíženie
- snaha o vytvorenie dojmu u toho druhého (chcem byt rešpektovaná, ale si neverím)
- snaha o zámerné ovplyvnenie partnera (ovplyvnit postoj)
- riadenie chodu vzájomného styku

Neverbálne kanály:
- mimika
- proxemika (vzdialenost)
- gestikulácia
- posturológia (postoj)
- haptika (dotyk)
- kinezika (pohyby)
- pohlad (rec ocí)
- paralingvistika (tón reci, hlasitost reci, výška tónu, hlasu, rýchlost reci, plynulost, intonácia, chyby v reci)

Mimika:
- najdôležitejší neverbálny kanál
- svaly na tvári dokážu vyrobit až 1000 výrazov
- citlivé modelovanie vnútorných psychických stavov
- ponúka výraz emócií (pozorujeme: štastie – neštastie, prekvapenie – splnené ocakávanie, strach – istota, záujem – nezáujem, radost – smútok, klud – rozcúlenie) ; podla Eckama sa lepšie identifikujú plusové emócie
- odovzdáva kultúrne tradovanie, gestá, inštrumentálne pohyby (kýchanie)
- pocity u žien sú viac viditelné – muži musia potlácat svoje pocity – vplyv noriem, kultúry
- introvert vie lepšie cítat z tváre ako extrovert

Proxemika (zóny):
- intímna zóna – je vyhradená pre velmi malý pocet ludí
- osobná zóna – asi 120 cm (závisí od podania rúk)
- sociálna zóna – do 2 m (situácie jednania, stretnutia)
- odlišnosti v zónach (aj kultúrne – napr. pre Araba je urážkou ak mu partner odoprie vônu dychu)
- introvert potrebuje väcšiu osobnú zónu
- dá sa cítat kvalita vztahu (pri pozitívnom vztahu je vzdialenost menšia)
- proxemický tanec – ked sa dvaja stretnú – kým nájdu tú správnu vzdialenost, tak tancujú (záleží od citlivosti oboch partnerov)

Haptika:
- nulová vzdialenost (intímna zóna)
- dotyk nie je len poláskanie ale aj facka
- dotyková deprivácia
- dotyk môže velmi zranit (nielen dotyk ako facka)
- treba odhadnút ci dotyk bude príjemný aj pre toho druhého

Postoj:
- miera vztahu je daná aj postojom (ci sedím, stojím, ...)
- poloha hlavy, hrudníka, ramien
- snaha rozšírit / zmenšit si vlastný priestor
- možnosti sú podmienené kultúrou, charakterom
- dvojitý zámok - prekrížené ruky aj nohy – 2x nie – odmieta spoluprácu

Rec ocí a pohladu:
- cím je väcšia pohoda, tým viac sa to prejaví aj v trvaní pohladov
- po kritike zredne zrakový kontakt
- zameranie pohladu, sled pohladu, dlžka pohladu, tvar, pocetnost
- dlžka pohladu prezrádza koho mám rád, kto ma zaujíma, koho poznáme, vážime si, nieco od neho ocakávame, chceme od neho kladný vztah a nie sme si istý postojom k nám
- dominantný cl. sa pozerá viac ako submisívny (dominantný zdôraznuje svoju nadradenost)

Gesto:
- obrazné naznacenie toho, co sa povedalo
- môžu byt dôraznejšie, potvrdenie, dopovedanie, zrozumitelnejšie
- niekedy vyjadrujú gestá nieco iné co chceme povedat

Pri komunikácii sa dáva najavo:
- správy, informácie
- ako chápat to co hovorím
- postoj veci o com hovorím
- postoj k posluchácovi
- sebaponatie
- kvalitu vzájomného vztah
- pravidlá nášho styku
- žiadosti


Postoje

Zložky postojov:
- kognitívna
- afektívna
- tendencia ku konaniu

Konzistentný spôsob správania - v konfrontácii s urcitými ludmi to bude mat svoj jeden vyhranený tvar (napr. postoj k Rómom – mínusový postoj – vždy je to rovnaký postoj ; predispozícia - návyk reagovat rovnako

- postoj ovplyvnuje záujem
- postojov mám viac záujmy bud mám alebo nemám
- postoj môže byt plusový aj mínusový
- záujem je len plusový rôzne silné

Postoje ako predikátori správania - ak je postoj odmeraný môžeme ho použit ako predikátor správania, niekedy je reálne správanie (postoj) podmienené situáciou

Zmena postoja - opakovaná skúsenost vytvára tendenciu ku konaniu, preto má postoj charakter relatívnej stálosti (zmenit pole - na pole + je tažké, ovela tažšie než z + na –).

Persuázia – presviedcanie ; vierohodnost komunikátora (akú úcinnost má informácia)
- experiment: informácia - priemernému cloveku stací 4-6 hodín spánku ; 1. pokusnej skupine povedali, že tento názor povedal XY – nositel Nobelovej ceny za fyziológiu a 2. pokusnej skupine povedali, že tento názor povedali riaditelia centra volného casu - zistilo sa, že ludia zabudnú autora informácie, ale nechajú si len fakt, ktorý povedal – toto funguje v psychológii reklamy
- úspech komunikátora závisí od podobnosti našich postojov -zoberiem to s cím sa aj ja zhodujem
- väcší úspech má ten, kto používa argumenty, protiargumenty

Kognitívne cinitele - Informácia, ktorú získavajú samotní ludia je dôležitým cinitelom nakolko a v akom smere sa ich postoje zmenia - experiment: (O‘Neil, Levings, 1979) - 40 stredoškolákov rozdelených na 2 skupiny malo prezentovat svoj postoj – 1. skupina mala cas, aby sa pripravila (pracovali aj s informáciami, materiálmi a už samotná informácia mohla pôsobit na zmenu postoja) a 2. skupina nemala cas (musela hned prezentovat postoj)

Rezistencia persuázie - odpor voci presviedcaniu

Predsudok (vznik):
- môže byt založený na skúsenosti ; ustálený postoj iracionálne súdy ; (napr. cernosi nižšie IQ než biely – to viedlo k znevýhodnovaniu rasy) ; spolocenská norma má tlak na môj postoj
- deti preberajú predsudky rodicov ; ocakávanie rodicov, že deti budú konat ako oni  tlak ; postoj k druhému partnerovi vyplýva z rodinnej atmosféry
- škola, ucitelia, rovesníci
- zlá skúsenost – zovšeobecnenie

Zbavenie sa predsudkov - castejší kontakt ; hranie rolí na ktorej strane postoja mám stát

Zmena postoja a teória konzistencie:
1. rovnováha medzi zložkami postoja
2. Festinger (1957) - zameral sa na konzistenciu v sociálnom správaní
3. môj názor, postoj, správanie sú v harmónii, alebo disharmónii
4. napr. jedlo – gurmán je vystavený názorom o škodlivosti niektorých jedál, bud sa prestane prejednat, alebo zostane verný názoru, že jedlo je super

Zhrnutie:
1. Postoj je predispozícia reagovat konzistentným spôsobom na urcitých ludí, predmety a udalosti. Pojem postoj zahrna názory a tendencie ku konaniu. Ludia niekedy zmenia svoje postoje v dôsledku persuázie. Tá zahrna komunikátora, správu a úcastníka. Zmena postoja môže závisiet od vierohodnosti komunikátora, ale aj od spôsobu, akým je informácia predkladaná. Úspech komunikátora je do istej miery ovplyvnený aj tým, nakolko je jeho vlastný postoj percipovaný ako podobný postoju úcastníkov. Podobne správa prezentujúca viac než jednu stránku veci je niekedy úcinnejšia než správa jednostranná.

2. Rezistencia voci persuázii sa vytvára, ak sa stretávame s názormi, ktoré naše presvedcenie potvrdzujú, ako aj s opacnými názormi, ktoré vyvolávajú potrebu vytvorenia protiargumentov. Psychologický odpor motivuje znovunadobudnutie slobody týkajúcej sa možnosti volby názoru v situáciách, kedy sa clovek cíti ohrozený persuáziou.

3. Predsudky sú pevné postoje k ludom, skupinám situáciám alebo predmetom, ktoré obsahujú iracionálny súd. U detí sa predsudky vyvíjajú podla modelu rodicov a iných modelov rolí. Predsudky majú niekedy zdroj v tom, že uvolnujú agresívne reakcie, ktoré nemôžu byt uskutocnované priamo. Obetný baránok, zvycajne bezbranná osoba alebo clen menšinovej skupiny s nižším statusom slúži ako terc prejavovanej agresivity ludí s predsudkami. Dve z metód umožnujúcich eliminovanie predsudkov spocívajú vo zvýšení kontaktu medzi clenmi väcšinových a menšinových skupín, a v hraní rolí.

4. Podla teórie konzistencie si ludia zachovávajú konzistentnost postojov percipovaním rovnovážneho vztahu medzi tým, co vedia tým, co cítia. Ak vnímajú nerovnováhu, majú sklon modifikovat svoje správanie alebo percepcie, aby znovu nadobudli rovnováhu. Ak názory a postoje ludí nie sú v súlade s ich správaním, môžu prežívat kognitívnu disonanciu.


Meranie postojov:
- Stevenson - meranie je prisudzovanie císel predmetom alebo dejom podla nejakých pravidiel
- upravená definícia - škálovanie je prisudzovanie znakov predmetom alebo dejom podla nejakých pravidiel (škálovaním zachytíme aj tie stupnice, ktoré nemajú císla)

Škálovanie:
- nominálnou stupnicou merania
- poradovou stupnicou merania
- intervalovou stupnicou merania
- pomerovou stupnicou merania

Nominálna stupnica merania
- zatriedenie, klasifikácia údajov. Základom klasifikácie je empirické urcenie vztahu rovnakosti, ekvivalencie. Treba vediet konštatovat prítomnost alebo neprítomnost vlastnosti alebo znaku na každom jednotlivcovi a potom zadelit jednotlivcov do dvoch tried- vlastnost je, alebo vlastnost nie je. Nominálnym (klasifikacným) meraním sa stupnica nazýva preto, že císla sa tu používajú len ako kódy, len na oznacenie clenov, elementov skupiny. Prisúdenie rovnakého kódového císla jednotlivca znamená iba tolko, že patria do rovnakej triedy.

- nemožno hovorit o mediáne, ale iba o moduse - predstavuje najväcšiu pocetnost výskytu
- NSM má len 2 dimenzie

Poradová stupnica merania
- za použitia PSM možno tvrdit, že hodnota x znaku jednotlivca A je vyššia než hodnota toho istého znaku u jednotlivca B, hodnota znaku jednotlivca B vyššia než hodnota znaku jednotlivca C atd. Poradová stupnica merania neoprávnuje konštatovat, že rozdiel v hodnote znaku jednotlivca A a B je taký istý ako rozdiel v hodnote príslušného znaku jednotlivca C a D. Hodnoty znakov nie je možné pri poradovej stupnici presne merat, ale dá sa len približne odhadnút množstvo znaku. Rozdiely medzi dvojicami hodnôt sa pri poradovej stupnici nedajú porovnat, kedže sa tu nepoužívajú rovnaké jednotky merania. Vzhladom na túto skutocnost sa ani nehovorí o meratelných znakoch, ale len o znakoch poradových.

Podmienky dodržania PSM:
- kategórie sú usporiadané podla množstva znaku
- medián – hodnota znaku pod ktorú a nad ktorú spadá 50%

Intervalová stupnica merania
- je možnost postihnutia rozdielov medzi miestami poradia, ktoré je dané prítomnostou rovnakých jednotiek merania - rozdiel v množstve vlastnosti alebo znaku medzi jednotlivcami A a B je napr. dvakrát tak velký ako medzi jednotlivcami B a C. Nejde však o absolútne množstvo vlastnosti vyskytujúcej sa u jednotlivcov na rozlicných miestach poradia, kedže neexistuje absolútny nulový bod.

Pomerová stupnica merania
- umožnuje merat absolútne množstvo vlastnosti, kedže sa dá urcit presná hodnota znaku - pomerová stupnica merania s rovnakými jednotkami merania a absolútnym nulovým bodom
- rešpektuje poradovú SM aj intervalovú SM
- pomer znamená, že existuje absolútna nula
- rovnaké jednotky merania
- rovnaký zaciatok


Sociometria

- metóda na zistovanie štruktúry malej skupiny ; súbor techník na skúmanie procesov prebiehajúcich v malých skupinách
- J. L. Moreno - metóda na meranie neformálnych vztahov v malej sociálne skupine z hladiska preferencií, odmietania a indiferencie v situácii volby (neformálne vztahy - odvíjajú sa od vzájomných sympatií a formálne vztahy - trieda – predseda, nástenkár, ...)

Zameranie sociometrie:
- stupen integrovanosti, kohézie v skupine (cím je viac väzieb, tým viac možno hovorit o kohézii)
- pozíciu jednotlivcov v skupine
- vnútroskupinovú štruktúru
- zmeny v skupine (pri opakovanom meraní)
- zmeny v pozícii jednotlivca
- priebeh procesov adaptácie, komunikácie a interakcie
- hierarchiu hodnôt

Sociometrické pozorovanie - priame, nepriame, krátkodobé, dlhodobé (vonkajšie prejavy v skupine)
Sociometrický prieskum - umelo navodená situácia

Sociometrické prostriedky v triede:
- postavenie jednotlivca v triede
- dynamiku sociometrického statusu
- porovnanie štruktúry jednej skupiny a druhej skupiny

Podmienky sociometrického testu (všetky sa nedodržiavajú):
- hranice skupiny, v ktorej sa test realizuje majú byt vyznacené
- výber osôb co do poctu, by nemal byt obmedzený (napr. otázka- Vyber si 3 osoby, s ktorými by si chcel bývat na lyžovacke) ; jednotlivci sa vyzvú, aby si vybrali, alebo odmietli iného clena skupiny podla nejakej situácie alebo kritéria
- výsledky sa majú použit na prestavbu skupinovej štruktúry
- výsledky sa nezverejnujú
- formulácia otázok má byt jasná (akú hru máš najradšej? , s kým ju hrávaš najradšej? , a ešte s kým? , podla teba, kto sa nezapája do života triedy? , ...)

Rozlíšenie medzi psychokritériami a sociokritériami pri zostavovaní testu:
- psychokritérium - sympatia, osobná preferencia
- sociokritérium - výber na základe spolocnej cinnosti v záujme dosiahnutia nejakého ciela

Spracovanie výsledkov:
- individuálny sociogram (individuálna kumulatívna sociometrická tabulka)
- sociometrická matrica celej skupiny
- afektívna expanzia – emocionálna otvorenost k vztahom ( kolko väzieb zrealizoval jeden clovek)
- spolocenská akceptovanost (kolkokrát kto bol volený)
- výsledkom je sociometrický profil

Analýza sociometrického profilu:
- pocet odovzdaných volieb
- pocet získaných volieb
- vzájomné volby (A volil B a B volil A)
- realizované odmietnutia (napr. s kým sa nechceš ucit)
- suma odmietnutí druhými
- vzájomné odmietnutia
- zakódovaný profil jednotlivca
- ( + preferencia, - odmietnutie)

Ukážka sociomatrice:

A B C D E
A X X 2
B X 1
C X 1
D X X 2
E X X X 3
1 4 0 2 2





Dynamika sociálnej skupiny


Sociálny vplyv - jav, situácia, ked sa ludia v prítomnosti iných ludí správajú inak, ako ked sú sami

Divácky efekt - diváci facilitujú náš výkon/cinnost, ktorú vieme a inhibujú tú cinnost, ktorú nevieme

Vplyv prítomnosti ludí na správanie ludí vykonávajúcich tú istú cinnost - škola – trieda – pri ucení – individuálna práca ; pri opakovaní – spolocná práca

Skupinové normy
- sú produktom sociálnych vztahov clenov skupiny, špecifikujú rozsah správania, ktoré je pre túto skupinu prípustné alebo neprípustné
- každá skupina si vytvára normy (zvyky, tradície, tabu, ...)
- experiment: vytváranie noriem - roku 1936 Sherif - autokinetický fenomén (pohyblivé svetlo) ; pokusné osoby mali zadefinovat rozptyl svetla (svetlo však bolo statické) ; 1. cast experimentu – odhady sa pohybovali v urcitom rozpätí (každý urcoval sám) ; 2. cast experimentu – pokusné osoby boli umiestnené do skupín, výsledky boli ovplyvnené skupinovou normou ; skupinový tlak prevýšil individuálny názor, aj potom co sa pokusné osoby odpútali od bezprostredného vplyvu skupiny ; väcšina pokusných osôb si ani neuvedomovala, že ich názory sa clenstvom v skupine zmenili
- správanie jedinca môže byt silne ovplyvnené skupinovým tlakom
- Allport - skupina môže vyvolat zmeny v názoroch jednotlivca, aj ked ide o ludí neznámych
- väcšinový názor vyvíja väcší nátlak na názory jednotlivca a menšinový názor má tiež vplyv na jednotlivca (je to podmienené aj individualitou )

Podriadenost - podriadenie sa skupinovým normám správania, aj ked naša percepcia nie je v zhode s týmito normami (sem patria aj historické javy napr. Hitlerove sfanatizovanie národov)
- r. 1963 uskutocnil Milgram experiment: skúmal slepú oddanost autorite ; úloha trestu v ucení – pokusná osoba dostala inštrukcia, že ak druhá pokusná osoba urobí chybu tak ju treba potrestat - vid Cumminsová

Podriadenie sa a zjavná autorita
- Bickman predpokladal, že podriadenie bude väcšie ak zjavná autorita bude zviditelnená (policajt) aj ked typ požiadavky nesúvisel s cinnostou autority

Pomáhajúce správanie (prosociálne správanie)
- intervencia okoloidúcich
- pokusné osoby – samé, pokusné osoby – akoby v skupine boli svedkami domnelého epileptického záchvatu - nereagovali, obava nesprávneho správania ; pasivita druhých môže ovplyvnit našu ochotu aktívne sa do situácie zapojit

Zhrnutie
1. Skupinové normy a tlak môžu viest ludí k modifikovaniu svojho správania a úsudkov. Sociálne normy, ktoré sú produktom sociálnych vztahov zdielaných clenmi skupiny špecifikujú rozsah správania, ktoré je pre skupinu prípustné alebo neprípustné. Sociálny tlak môže spôsobit, že ludia sa podriadia skupinovým normám aj v prípade, ak nimi percipovaná situácia nie je v zhode s týmito normami. Podriadenie sa autorite býva výraznejšie, ak je autorita demonštrovaná znakmi a symbolmi, ktoré robia autoritu viditelnou.

2. Výskum zameraný na sledovanie intervencie okoloidúcich predpokladá, že v prítomnosti viacerých majú ludia tendenciu nezapájat sa a nepomáhat, ich neúcast teda nemusí byt funkciou apatie a nezáujmu. Okoloidúci hladajú u iných ludí klúce k tomu, ako sa správat v nejednoznacných situáciách, pricom tieto klúce, najmä v prípade neznámych ludí, môžu byt chybne interpretované. Toto spôsobuje zjavnú neúcast v situácii


Štruktúra skupiny

Rola - predstavuje súbor ocakávaní kladených na jedinca v skupine v urcitej pozícii zrealizovaná podoba napr. dcéra, študent – je nepísane zadefinované, co sa ocakáva od dobrého študenta, dobrej dcéry, ...

Status - jedinec v skupine zaberá urcité miesto (pozíciu) – váha alebo hodnota

Typy štruktúr
1. sociometrická štruktúra - charakterizuje vztahy medzi pozíciami v skupine, ktoré vznikajú na základe sympatií a nesympatií, resp. pozitívnych ci negatívnych interpersonálnych postojov
2. komunikacná štruktúra - predstavuje systém vztahov medzi pozíciami, ktoré odrážajú existenciu komunikacných kanálov ciže komunikacná siet (napr. vodca – správa – dvaja clenovia a od nich správa postupuje dalej)
3. mocenská štruktúra - predstavuje vztahy medzi sociálnymi pozíciami z hladiska ovplyvnovania a kontroly co je zdrojom moci:
- legitímna moc (formálna autorita, rodic, ucitel, šéf)
- vek
- neformálna autorita (osobná úspešnost, aký je to clovek, charizma)
- profesionalita – kompetencie
- moc odmenovat a trestat
- možnost odmenovat a trestat



Stiahnuté z www.antiskola.sk

Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Podobné dokumenty

Názov práce Dátum A4 Slová Hodnotenie
 
sk Socialna psychológia 13. 10. 2004 2303 -- --
 
sk SOCIÁLNA PSYCHOLÓGIA 15. 6. 2006 2304 -- --
 
sk Sociálna psychológia 12. 10. 2007 4642 7.5 1827
 
sk sociálna psychológia 30. 4. 2005 2661 -- --
 
sk Sociálna psychológia 6. 5. 2005 1667 -- --
 
sk SOCIALNA PSYCHOLÓGIA 23. 6. 2005 2557 -- --
 
sk Sociálna… 8. 5. 2005 2402 -- --
 
sk Sociálna psychológia 7. 5. 2005 2275 -- --
 
sk Sociálna psychológia 30. 3. 2009 3418 1.8 460
 
sk Sociálna psychológia 2. 5. 2010 4272 3.2 1023