Tento článek byl vytisknutý ze stránky antiskola.euAntiŠkola.eu

SLOHOVÉ ÚTVARY – (ŽÁNRE)

správa

- ludia si pri komunikácii vymienajú informácie
- Informácia o udalostiach a podujatiach, ktoré sa už odohrali, sa nazýva správa
- novinová správa je strucná a vecná informácia o aktuálnych politických, spolocenských, hospodárskych, kultúrnych a športových udalostiach doma a vo svete
- správa odpovedá na otázky kto?, kedy?, kde?, ako?, preco?
- má obsahovat všetky dôležité údaje
- tie sa radia podla vopred zvoleného hladiska (dôležitosti, casovej postupnosti, podla príciny, dôsledku)
- správa má byt:
a) objektívna (nemá obsahovat názory, postoje, citové prejavy autora)
b) aktuálna (má informovat o cerstvých udalostiach)
- titulok - nadpis novinovej správy, titulky v novinách majú byt strucné, výstižné a nápadné (obsahom i vzhladom), aby citatela zaujali, niektoré správy obsahujú aj strucný obsah, podtitulok alebo nadtitulok, upozornenie: za nadpisom, titulkom nepíšeme bodku

rozprávanie

1. zachytáva jedinecnú udalost, príbeh
2. príbeh sa rozvíja v casovej postupnosti
3. clení sa na úvod, jadro a záver
4. jadro obsahuje dejovú zápletku, zauzlovanie, vyvrcholenie a rozuzlenie deja
5. vyjadruje osobný zážitok, vlastný príbeh, vlastné postoje
6. využíva slovesá (cinnostné, plnovýznamové)
7. používa sa v nom minulý cas slovies aj historický prézent
8. využíva sa priama rec, oznamovacie, rozkazovacie, opytovacie vety

- v rozprávaní vystupujú postavy, jedna z postáv je zároven rozprávacom, rozprávac môže hovorit v 1. osobe sg. alebo v 1. osobe pl. , uvádza citatelov alebo posluchácov do prostredia a komentuje, ako prebieha dej, co robia postavy
- rozprávanie je živšie, ak v nom použijeme priamu rec postáv
- prítomný cas v rozprávaní nazývame historický prézent (prítomný cas použitý na minulé deje)
- nadpis rozprávania má byt krátky – výstižný, môže to byt podstatné meno v N: Môj milácik, Záchranca, pád podstatného mena: U strýka, Pri rieke, prídavné meno s podstatným menom: Najmilšia spomienka, Prefíkaný sused, opisná veta: Ako som ucil psa, poucenie, múdrost: Klamat sa nevypláca, nedokoncená veta: Kto druhému jamu kope...
- dialóg - rozhovor dvoch alebo viacerých postáv (osôb)
- repliky - jednotlivé odpovede v rozhovore nazývame
- rec postáv nemusíme vždy vyjadrit priamo (uvádzacou vetou a priamou recou s úvodzovkami), niekedy ju rozprávac vyjadrí nepriamo (Hlavácik povedal, že…) alebo polopriamo (sadni si, máš pätku, povedala pani ucitelka)
- pri priamom rozprávaní rozprávame príbeh tak, ako ho vidí/cíti jedna, zvycajne hlavná postava stvárnovaného príbehu, slovesá sú v tvare 1. os. sg. - preto takéto rozprávanie nazývame ja-rozprávanie
- ak o tom, co prežil a cítil hlavný hrdina príbehu rozpráva niekto iný, používa tvar 3. osoby, hovoríme o nepriamom rozprávaní alebo on-rozprávanie
- retrospektíva - postup v rozprávaní deja, kedy sa najskôr dozvieme rozuzlenie, až potom sa dozvedáme, ako k nemu došlo (najmä v detektívkach)
- in medias res - v rozprávaní vstúpenie priamo do deja umelecký opis

- citovo zafarbený, náladový
- autor opisuje nielen pravdivo jednotlivé vlastnosti javu, ale vyjadruje aj svoj citový vztah k opisovanému javu, používajú sa na to co najkrajšie a najpôsobivejšie umelecké obrazy
Obrazné pomenovanie býva založené na:
a) podobnosti = metafora: škovránok - spevák výšin; sluka - posol jari; zomrel - dohorela svieca jeho života
b) na vnútornej súvislosti (na vztahu casti a celku) = metonymia: žiaci odišli do kina - škola odišla do kina, cítam Rúfusove básne - cítam Rúfusa
c) na prenášaní vlastností ludí, zvierat na nieco neživé = personifikácia (vlastnosti ludí), animalizácia (vlastnosti zvierat): potôcik v zime zamrzol - potôcik v zime onemel, takmer ani nedýchal, zomrel
d) na obraznom prívlastku a prirovnaní: nebotycné výšky, náhlivé potôcky, blatúchy sú ako zlaté dukáty

odborný opis

- je statický
- znaky a vlastnosti opisovaného predmetu sa podávajú vecne a presne, vyberajú a usporadúvajú sa podla dôležitosti, nie podla osobného dojmu autora
- autor má mat' odborné vedomosti o opisovanom jave (o jeho urcení, fungovaní, vzniku a pod.)
- presnost sa v odbornom opise dosahuje prídavnými menami, odbornými termínmi
- využívajú sa len oznamovacie vety
- poradie viet v odseku alebo poradie odsekov môžeme menilt
- odborné opisy sú v ucebniciach, encyklopédiách, v náucnej literatúre
- názornost opisu sa zvyšuje ilustráciou

životopis

- text, v ktorom sa vecne uvádzajú základné i údaje o živote autora
- vyhotovuje sa zväcša ako súcast iných úradných písomností (žiadost, prihláška, dotazník)
- preto sa nazýva úradný životopis
- úradný životopis môžeme napísat ako súvislý text alebo v bodoch, tzv. štruktúrovaný životopis
- aj v životopise sa odrážajú vlastnosti pisatela, preto treba dbat na formálnu úpravu i na štylizáciu textu
a) v úradnom životopise sa vecne vyratúvajú údaje o mieste a dátume narodenia, o vzdelaní, zamestnaní, záujmoch, zvláštnych znalostiach (napr. jazykových), príp. aj o dalších osobných a pracovných plánoch a rodinných pomeroch, využíva sa v nom informacný a opisný slohový postup, oznamovacie vety a slová bez citového zafarbenia
b) v beletrizovanom životopise sa vyberajú len niektoré, podla autora zaujímavé a dôležité údaje, autor ich nielen vymenúva, ale aj komentuje a hodnotí (teda vyjadruje svoj osobný postoj), kombinuje sa v nom rozprávací, opisný aj výkladový slohový postup, na zdôraznenie osobného postoja využíva všetky typy viet podla komunikacného zámeru a slová s citovým zafarbením

slávnostný prejav

- je oficiálna pripravená rec, prednesená pri zvlášt slávnostnej príležitosti (pri gratulácii, uvítaní, pohrebe, pri oslave nejakého jubilea a pod.)
- aby slávnostná rec vyznela majestátne, má byt prednesená precítene a s primeraným pátosom, aby u posluchácov vzbudila obdiv a uznanie
- docieli sa to používaním zvolacích viet, recníckych otázok, citátov, metafor, synoným, prirovnaní, atd.
- slávnostné prejavy sa clenia na:
1) verejné:
a) slávnostné - jubilejné, spomienkové, gratulacné
b) rámcové - privítací, otvárací, záverový, pozdravný
2) rodinné: prejavy na sobášoch, pohreboch, pri výrociach, pri uvítaní novorodeniatok a pod. diskusia

- organizovaná výmena názorov na istú tému, ktorá smeruje k zaujatiu postoja alebo k vyriešeniu nejakého problému, ku kompromisu
- diskusia je verejná, pocíta s aktívnou úcastou viacerých osôb
- využíva prostriedky odborného štýlu a recníctva
- úloha moderátora v diskusii:
- v úvode diskusie oznámit ciel a tému stretnutia, privítat a predstavit prítomných
- v priebehu diskusie upozornovat na dôležité veci, ku ktorým: by sa mali úcastníci diskusie vyjadrit; usmernovat diskusiu, klást otázky, dat priestor všetkým úcastníkom, nedovolit prílišné odbiehanie od témy
- na záver diskusie zhrnút jednotlivé názory a zladit stanoviská: do nejakého spolocného postoja; podakovat sa za aktívnu úcast všetkým diskutujúcim
úlohou diskutéra v diskusii:
- zaujat postoje k problematike
- svoje názory sa snažit podopriet množstvom rozumných tvrdení (argumentov) alebo príkladov
- správat sa ohladuplne k ostatným úcastníkom diskusie: nie skákat im do reci, pocúvat ich a nadväzovat na ich tvrdenia, neodbocovat od témy
- pokúsit sa v komunikácii použit aj neverbálne prostriedky (kontakt ocí, mimika, gestá...), využit vhodnú melódiu, silu hlasu, dôraz...

statický opis (statický = stály, nemenný)

1. predmetom opisu je vec, rastlina, zviera, budova...
2. opis nemá dej
3. vec, rastlina, zviera... sa opisuje v stave pokoja
4. vyratúvajú sa v nom vlastnosti, znaky predmetu v istom poradí
5. využívajú sa najmä podstatné mená a prídavné mená
6. používa sa prítomný cas slovies
7. používajú sa oznamovacie vety
8. používajú sa presné pomenovania a vecné prirovnania
9. poradie opisovaných castí nie je záväzné, jednotlivé vlastnosti sa k sebe priradujú volne

dynamický opis (dynamický = dejový, meniaci sa, vyvíjajúci sa)

1. vyniká, ak opisujeme nejaký dej, proces, ktorý sa opakuje
2. typickým dynamickým opisom je opis pracovnej cinnosti
3. v opise pracovnej cinnosti vysvetlujeme v casovej postupnosti pracovné úkony, ktoré treba vykonat pri realizácii nejakého diela, napríklad: sadenie stromcekov, návod na obsluhu prístroja, recept na prípravu bábovky
4. v dynamickom opise sú dôležité slovesá, používajú sa zvycajne v 1. osobe pl. prítomného casu alebo v 2.os. pl. rozkazovacom spôsobe
5. poradie opisovaných castí je záväzné

opis osoby

- zachytáva vonkajší vzhlad: postavu, chôdzu, tvár, vlasy, hlas, oblecenie a pod.
- charakteristika je výstižný opis, zdôraznenie základných vlastností osoby, veci alebo javu
- ak je opis osoby (osôb) zameraný na najvýraznejšie, najtypickejšie znaky a vlastnosti, vzniká charakteristika:
a) vonkajšia charakteristika - zameraná na najtypickejšie vonkajšie znaky
b) vnútorná charakteristika - zameriava sa na povahu cloveka, jeho schopnosti a vlastnosti
i) priama charakteristika - ak opisujeme povahu a vlastnosti cloveka priamo - pomocou prídavných a podstatných mien, pr. je múdry
ii) nepriama charakteristika - ak opisujeme cloveka cez jeho konanie a správanie, z coho vyplývajú vlastnosti postavy, pr. neprejdeš mu cez rozum

karikatúra

- je osobitným druhom charakteristiky
- v karikatúrnom opise sa niektoré veci hyperbolizujú (zvelicujú), zatial co iné sa zamlcujú alebo zastierajú
- jej cielom je vyvolat komický alebo satirický (výsmešný) dojem
- využíva sa v literatúre, hudbe aj vo výtvarníctve úvaha

- patrí k útvarom výkladového slohového postupu
- vysvetluje sa v nej istý problém (hladajú sa jeho príciny, dôsledky, rozoberajú sa vztahy medzi javmi)
- neprináša nové vecné poznatky, ale známe veci sa posudzujú z nového hladiska
- autor uvažuje o danom jave (nemusí íst vždy iba o vedecký problém, ale napr. aj o spolocenský jav), pricom prejavuje svoj osobný postoj
- úvaha je výklad s výrazným osobným ladením
- osobné ladenie úvahy sa premieta do použitých jazykových prostriedkov
- využívajú sa slová s citovým zafarbením, štylisticky príznakové slová, obrazné pomenovania, synonymá a antonymá, zaujímavo utvorené slová, hodnotiace castice, ba aj citoslovcia
- spravidla sa nevyužívajú odborné termíny a slová cudzieho pôvodu známe len odborníkom z istej oblasti
- v úvahe sa, na rozdiel od výkladu, využívajú všetky druhy viet podla komunikacného zámeru, striedajú sa vety s rozlicnou dlžkou, nedokoncené vety s dlhými súvetiami
- osobitne zaujímavé sú opytovacie vety, na niektoré autor neocakáva odpoved, ale chce nimi podnietit citatela k uvažovaniu, iné otázky napovedajú citatelovi odpoved

 


Koniec vytlačenej stránky z antiskola.eu