NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12579)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Morfológia, tvaroslovie

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Gramatika

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:666

Počet písmen:4,083

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:2.27

Počet zobrazení / stiahnutí:2435 / 183

Veľkosť:5.65 kB

Morfológia, tvaroslovie



Ohybné slovné druhy:

Podstatné mená:

Delenie - všeobecné a vlastné, hmotné a nehmotné

ROD

A. Mužský - vzory: životné a neživotné
Chlap ( žiak, muž, lekár)
Dub ( hrad, mlyn, stan)
Hrdina ( obranca, obhájca, sudca)
Stroj ( caj, ohen, nôž)

B. Ženský - vzory: konciace na samohlásku, konciace na spoluhlásku
Žena ( ihla, krava, slina)
Dlan ( nit, siet, piesen )
Ulica (mašla, stajna, vana)
Kost ( vec, rec, mast )

C. Stredný - vzory:
Mesto ( mydlo, svetlo, telo )
Vysvedcenie ( obilie, násilie, vezenie )
Srdce ( vajce, plece, more)
Dievca ( dieta, mláda, žriebä )
= všeub/vlas, ROD, CÍSLO, PÁD, živ/neživ,VZOR


Prídavné mená:

Delenie
- akostné - vyjadrujú akost, kvalitu ( dobrý, velké, žltý, kyslá)
Vzory - pekný a cudzí
- vztahové - vyjadrujú vztah alebo pôvod, nestupnujú sa ( drevený, zimná, radostné, požiarny )
Vzory - pekný, cudzí, páví
- privlastnovacie - vyjadrujú vlastnost na základe príslušnosti, nestupnujú sa ( bratov, vcelí, dcérin)
Vzory - otcov, matkin

Stupnovanie prídavných mien:
Pravidelné - stupne ( biely, tvrdý, starý)
Nepravidelné - dobrý, zlý, malý, velký, pekný
Opisné - pomocou menej a najmenej, viac a najviac

Vzory:
Podla tvrdého zakoncenia: Pekný ( vysoký, krásna, známe, zdravý)
Podla mekkého zakoncenia : Cudzí ( domáci, svieži, bicí, kurací )
Páví ( myší, konia, slimacie, ) pravidlo ryt. krátenia ( líšcí, vtácí)
Otcov ( susedov, šarkanova, Jožovo)
Matkin ( susedkin, sestrina, mackino)
= akostné/vzt/privl, ROD, CÍSLO, stupen, PÁD


Zámená:

Delenie - osobné - základné (ja, ty,) a privlastnovacie (môj, tvoj, náš)
- zvratné - základné (seba, sa) a privlastnovacie (svoj)
- ukazovacie - ( ten, tá, to, toto, ono, oný, onen)
- opytovacie - ( kto?, co?, ktorí?, ako?, preco?)
- neurcité - ( dakto, nieco, volajaký, máloktorý, ktosi)
- vymedzovacie - ( ten istý, iný, inakší, všetci, sám, každý)
= druh, ROD, CÍSLO, PÁD


Císlovky:

Delenie -
základné - vyjadrujú pocet, množstvo
- urcité (jeden, dva, dvaja, piati, sto)
- neurcité (vela, málo, dost, trochu, mnoho)
skupinové - urcité (dvoje, štvoro, sedmoro)
- neurcité (viacero)
Sklonujeme ich podla vzorov jeden, dva, tri, štyri a pät ( císlovky od 5-99)

- radové - vyjadrujú poradie
urcité (prvý, tretí, stý, tisíci)
neurcité (posledný, predposledný)
Sklonujeme podla vzorov pekný a cudzí

- násobné - urcité (dvakrát, tisíckrát, sto ráz, dvojnásobný)
- neurcité (niekolkokrát, mnohonásobný, viac ráz)
Sklonné násobné zámená sklonujeme podla vzoru pekný

- druhové - urcité (dvojaký, storaký, štvoraký)
- neurcité (mnohoraký, niekolkoraký)
Sklonujeme podla vzoru pekný
= druh, ROD, CÍSLO, PÁD, vzor
 
Slovesá:

Delenie - plnovýznamové ( písat, hovorit, túžit, ucit sa)
- neplnovýznamové ( môct, musiet, zacat, prestat, zostat)

- Zvratné - (ucit sa, liecit sa, bát sa)
- Nezvratné - (hovorit, liecit, smútit)

- jednoduché - (písat, hovoríš, cítajúc, smiat sa, ucit sa)
- zložené - ( slovesá v minulom case- hovoril, mal by som, cítali sme)

Neurcité slovesné tvary - nedajú sa urcit gram. kategórie
Neurcitok - hrat, písat, volat
Prechodník - úc/uc, iac/ac, píšuc, vidiac, stojac,
Cinné prícastie - úci/uci, iaci/aci, píšuci, vidiaci, stojaci
Trpné prícastie - vybraný, priemyselný, volaný
Slovesné podstatné meno - volanie, státie, vyberanie

= druh, OSOBA, CÍSLO, CAS prít/min/bud, SPOSOB
oznam/rozkaz/podm, VID dok/nedok, ROD cin./trpný


Neohybné slovné druhy

Príslovky:
Delenie - miesta ( kde?): hore, dole, vpravo, doma, vonku,
- casu ( kedy?): vecer, hned, zrána, skoro, stále,
- spôsobu ( ako?): milo, hlasno, telefonicky, naopak
- príciny ( preco?): úmyselne, náhodou, zámerne, omylom

Predložky:
Delenie -prvotné :používajú sa len jako predložky
jednoduché ( do, v, bez, o, od, pri, proti)
zložené ( popod, popri, pomezi, spoza)
-druhotné :môžu zastupovat aj slovný druh, vznikli z iných slov. druhov (blízko, hore, mimo, okolo, konciac)

Spojky:
Delenie - priradovacie - spájajú rovnocenné vetné cleny a vety v súvetí (a, i,aj, ani, ale, no,ci, ba aj, alebo, a to, bud, a preto, a predsa, a jednako, lenže, ibaže, však)
- podradovacie - ( že, ked, aby, lebo, pretože, kdeže, keby, pokým, ak, až, žeby, hoci, kým, len co, )

Castice:
Sú neplnovýznamové slová, ktoré vyjadrujú osobný postoj hovoriaceho k výpovedi.
( napr: patria tu aj : áno, nie, hej, nuž, veru, azda, vari, pravdaže, nech, bodaj, kiežby)

Citoslovcie:
Delenie - vlastné - prejav citu a vôle : ( och, jej, aha, hej, juj, oj, fuj, chi-chi, juchú)
- zvukomalebné - napodobeniny : ( brnk, žblnk, prask, bim-bac, mé, haf)

Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)