NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12579)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Koža

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Biológia a ekológia

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:2553

Počet písmen:0

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:0.00

Počet zobrazení / stiahnutí:2805 / 109

Veľkosť:17.68 kB

KOŽA
(cutis - lat, kuže – cesky, skin – angl. ,e Haut- nem, peaux – franc , piel - šp., pelle – tal.,
bör – mad.)

Úvod
Koža je vonkajšia vrstva tkaniva. Pokrýva celé ludské telo, oddeluje a chráni vnútorné orgány pred vonkajším prostredím. Jej bunky sú trvalo obnovované.
Dospelý muž o váhe 82 kg, 180 cm vysoký má kožu o váhe 4 – 4,5 kg, o ploche cca 1.8 m2.
Z toho na hlavu pripadá 11 percent, na trup 36 percent, na horné koncatiny 23 percent, a na dolné koncatiny 30 percent z celkovej plochy. Jej hrúbka dosahuje 1 – 4 mm v závislosti od miesta (viecko, päta), pohlavia a veku (rokmi sa stencuje).

V minulosti (od mladšieho paleolitu) bola koža predmetom rôznych výtvarných aktivít – napríklad; malovanie a tetovanie. Viedli k tomu dôvody náboženské a sociálne.
Tetovanie je velmi oblúbené v Tichomorí a v Afrike.
V staroveku ho rozširovali Fenicania po celom Stredomorí. Pre Rimanov bolo znakom otrokov a barbarov. Krestanstvo a islam vystupovali proti nemu. V Afrike je dodnes velmi oblúbené tzv. jazvové tetovanie. A v súcasnosti je zas módnou záležitostou. Na prvý pohlad si môžeme všimnút rozdiely vo farbe kože jednotlivcov ako aj ludských rás. Farba kože je spôsobená rôznou koncentráciou farbiva – melanínu, ktoré vzniká v bunkách spodnej vrstvy pokožky, v tzv. melanoforoch. Rôzne sfarbenie kože spocíva v schopnosti absorbovat ultrafialové žiarenie a je dôkazom adaptácie organizmu k vonkajšiemu prostrediu.

Funkcia
Najdôležitejšou funkciou kože je funkcia ochranná. Koža pôsobí ako ochranná bariéra medzi vonkajším prostredím a vnútornými orgánmi tela: chráni pred poranením, škodlivými úcinkami slnecného žiarenia, pred chemickými látkami i pred inváziou mikroorganizmov. Je tiež senzorickým (zmyslovým) orgánom(hmatu), lebo obsahuje velké množstvo buniek citlivých na dotyk, teplo, bolest, tlak, ci svrbenie. Dalej hrá dôležitú úlohu v udržiavaní konštantnej telesnej teploty. Pokial telesná teplota príliš vzrastie, prispievajú k jej zníženiu potné žlazy produkciou zníženého množstva potu, a krvné cievy svojím rozšírením, ktoré umožnuje krvi pretekajúcej tesne pod kožou odovzdat teplo okoliu. Pokial je cloveku naopak zima, teplo sa zachováva tým, že potné žlazy sú neaktívne a v cievach dochádza ku stahu. Pokožka tiež obsahuje špecifickú tukovú substanciu, ktorá robí kožu prakticky vodotesnú. Pokožka sama má však schopnost vodu zadržiavat, co umožnuje nielen zachovávat si elasticitu, ale tiež udržovat rovnováhu tekutín a elektrolýtov v organizme.

Ak obsah vody klesne pod urcitú hranicu, koža stráca elasticitu, zacína byt krehká a prestáva plnit funkciu ochrannej bariéry.

Stavba
Koža je v podstate tvorená dvoma vrstvami povrchovej - epidermis (pokožky) a dermis (kože). Epidermis je tvorená plochými bunkami, ktoré pod mikroskopom pripomínajú dlažobné kamene. Vonkajšia vrstva pokožky sa skladá z odumretých buniek, ktoré tvoria tuhú zrohovatenú ochrannú vrstvu. Tieto odumreté bunky sa postupne odlupujú a odpadávajú a sú nahradzované dalšími. Tie vznikajú v dôsledku rýchleho delenia buniek v hlbších vrstvách pokožky. Medzi týmito vrstvami je oblast tvorená aj živými aj odumretými bunkami. Dermis je tvorená väzivovým tkanivom, v ktorej sa nachádzajú najrôznejšie špecializované štruktúry, ako sú vlasové váciky, potné žlazy, mazové žlazy, apokrinné žlazy a nechtové lôžka. Okrem toho obsahuje tiež hmatové telieska, krvné cievy, lymfatické cievy a nervy. Potné žlazy - ekrinné
Pocet a velkost potných žliaz sa líši. Najmenej majú Eskimáci a najviac cernosi. Dospelý muž vážiaci 80kg môže vylúcit v horúcave aj 10 litrov potu. Pot obsahuje 98 percent vody, zbytok tvoria organické látky a chlorid sodný. Potné žlazy sú uložené hlboko v koži. Žlazu tvorí stocený kanálik, v ktorom dochádza k sekrécii potu a úzky vývod na povrch kože. Aktivita potných žliaz je riadená a kontrolovaná autonómnym nervovým systémom. K najväcšej produkcii potu dochádza, ked treba ochladit organizmus; v týchto prípadoch je potenie najintenzívnejšie na cele, pod nosom, na krku a na hrudníku. Potenie môže byt vyvolané psychicky (úzkost, strach) kedy sa prejavuje predovšetkým na dlaniach, chodidlách a v podpaží. Pri silnom potení sa objavujú v podpaží, okolo pásu a v hornej casti trupu potnicky (miliária). Sú to malé vyrážky, ktoré svrbia.

Potné žlazy - apokrinné
Vyvíjajú sa až v období puberty. Nachádzajú sa pri pohlavných orgánoch, v konecníku a podpaží. Tieto žlazy produkujú spolu s potom celulárny materiál a ústia do vlasových vackov. Mazové žlazy
Mazové žlazy ústia vo vlasových folikuloch, alebo vylucujú maz priamo na povrchu kože. Najviac je ich vo vlasovej casti hlavy, v tvári a v okolí konecníka. Úplne chýbajú na dlaniach a chodidlách. Produkcia mazu je do znacnej miery produkovaná hormónmi. Narušená funkcia mazových žliaz môže spôsobit ochorenie ako napríklad seborea alebo akné. Nechty, chlpy a vlasy
Necht vyrastá z nechtového lôžka. Na dolnej strane nechtu prekrýva tenká kožticka tzv. lunulu v tvare polmesiaca. Koža obklopujúca necht sa nazýva nechtový val. Nechty sú tvorené tvrdou bielkovinou keratínom. Necht sa vyvinul pocas evolúcie z pazúrov. Je to tvrdá, zagulatená, mierne konvexná plošinka na špicke každého z prstov na nohách a rukách.

Tvorí ho keratín, co je tuhá bielkovina obsiahnutá tiež v koži a vlasoch. Nechty na rukách odrastajú od špicky až k báze cca šest mesiacov, u nechtov na nohách je to približne dvojnásobný cas. Nechty sú náchylné na poškodenie pri najrôznejších úrazoch v dôsledku rozdrvenia alebo tlaku. Niekedy sa skrútia a zhrubnú. K poškodeniu nechtov casto vedú aj bakteriálne a plesnové infekcie, rôzne iné ochorenia, nedostatok vitamínov a/alebo minerálnych látok, vrodené anomálie, ale niekedy aj nadmerné používanie lakov a fajcenie.

Vlasy a chlpy
Koren vlasu ci chlpu je uložený vo vlasovom folikule v koži. Vlastný vlas tvorí špongiovitá dren uprostred, vrstva dlhých, tenkých vlákienok okolo nej a nakoniec niekolko vrstiev navzájom sa prekrývajúcich buniek. Behom rastovej fáze vlasu je jeho korienok pevne obalený živým tkanivom, ktoré zásobuje vlas keratínom: tento bulbus svetlejšej farby je patrný najmä vtedy, ked sa vlas ci chlp vytrhne. Vlastný vlas ci chlp vzniká z keratínu a odumretých buniek z vlasového korena.
Vlas je vláknitá štruktúra tvorená odumretými bunkami obsahujúcimi keratín. Praktický význam vlasov a chlpov je u cloveka minimálny. Rozlišujú sa tri typy ludského ochlpenia. Od 4. mesiaca vnútromaternicového vývoja je telo plodu (fétu) pokryté jemným páperím, nazývaným lanugo, ktoré opät mizne v priebehu deviateho mesiaca. Po narodení až do puberty pokrývajú povrch tela jemné, krátke a bezfarebné chlpky. Tretím typom sú chlpy dospelé, ktoré sú dlhšie, tvrdšie a casto tiež pigmentované: vyrastajú na vlasatej casti hlavy, na obocí a ocných vieckach. V puberte tiež nahradzuje dospelý typ pôvodné ochlpenie v podpazuší a v oblasti genitálií. Casto sa objavuje ochlpenie na koncatinách, trupe a tvári. Farba ochlpenia je urcovaná množstvom farbiva nazývaného melanín v strednej casti vlasu. Melanín produkujú bunky tzv. melanocyty lokalizované na báze vlasového folikulu. Cervený melanín zodpovedá za ryšavé a svetle hnedé vlasy, cierny za ostatné odtiene. Ak je úplná absencia melanínu, vonkajšia vrstva sa stáva priesvitnou a vlas sa v dôsledku toho javí ako biely. To, ci sú vlasy viac alebo menej kuceravé, závisí od tvaru vlasového folikulu (vácika). Väcšina porúch postihujúcich vlasy (lámavost, krehkost, nadmerná mastnota ai.) má kozmetický charakter, avšak poškodené vlasy môžu signalizovat aj nedostatok živín alebo choroby. Choroby kože
Koža je najzranitelnejší orgán nášho tela. Aj ked zriedkakedy poškodenie ci postihnutie kože vedie k ohrozeniu života, mnohé z nich môžu organizmus výrazne oslabit a pôsobit psychické problémy.

 

Choroby kože sa podla príciny delia na:

a)vrodené - materské znamienko je typom névu (pigmentovej kožnej škvrny), prítomného od narodenia. Medzi névy patria pehy a hemangiomy vo forme škvrn a materských znamienok.

b)infekcie a zápaly – medzi vírusové infekcie kože patrí opar na perách (Herpes simplex), bradavice, ovcie kiahne, molluscum contagiosum a pásový opar (Herpes zoster). K bakteriálnym infekciám radíme furunkly, karbunkly, erysipel, a impetigo. Plesnové
(mykotické) infekcie, ako je dermatofytóza, spôsobujú casté medziprstové plesne (tzv. atletická noha), menej postihujú vlasy, nechty. Zápaly kože sa nazývajú dermatitída a ekzém, môžu byt vyvolané alergickou reakciou na nejakú látku(napr. nikel)rastlinu, jedlo, liek, zviera alebo detergent. Psoriáza je bežným a úporným kožným ochorením neznámej príciny, pre ktorú sú charakteristické rôzne velké oblasti šupiniek, po ktroých olúpaní zostávajú krvavé škvrny. Potnicky(milliaria) sú podráždenia kože s vyrážkou, spôsobené upchatím potných žliaz.

c)nádory – benígne (nezhubné)nádory sú velmi bežné, patrí medzi ne väcšina typov névov. Bowenova choroba je poruchou kože, ktorá sa pozvolne môže vyvinút do urcitej formy rakoviny. Tri bežné formy rakoviny predstavujú karcinóm bazálnych buniek, epidermoidný karcinóm a malígny melanóm. K menej castým typom dermálnej rakoviny patrí Pagetova choroba bradavky, mycosis fungoides a Kaposiho sarkóm. d)poranenia – Koža je vystavená riziku poranení, vcítane rezných rán a pohryznutia, prípadne bodnutia: takisto ako vzniknutiu závažnejších rán. Medzi lahké poranenia kože patrí abrázia kože, kde sa obrúsi epidermis.

e)hormonálne poruchy – akné je scasti výsledkom pôsobenia androgénov (mužských hormónov) na mazové žlazy: jedná sa o poruchu velmi bežnú u dospievajúcich. f)poruchy výživy – nedostatok vitamínov A, B, C a niektorých minerálnych látok môže spôsobit vyrážky a niektoré dalšie problémy. g)postihnutia krvného zásobenia – vredy na dolných koncatinách (ulcery), ktoré sa vyskytujú obzvlášt u starších osôb, môžu byt spôsobené zlým prekrvením kože v dôsledku aterosklerózy, nedostatocným odtekaním krvi krcovými žilami (varixy) alebo opuchom dolných koncatín v dôsledku zlyhania srdca. h)autoimúnne choroby – sem patrí lupus erythematodes, porucha postihujúca samotnú kožu alebo kožu spolu s inými orgánmi,: dalej vitiligo, charakteristické bielymi škvrnami a spôsobované nicením pigmentových buniek kože: dermatomyozitída s typickou kožnou vyrážkou a svalovou slabostou: morfea a sklerodermia, pri ktorých dochádza k postupnému tvrdnutiu kože a dalších tkanív: pemfigus a parapemfigus s velkými pluzgiermi na koži.

i)úcinky liekov – mnoho liekov, vrátane antibiotík, barbiturátov, sulfónamidov, môže spôsobit vyrážku. Niektoré spôsobujú žihlavku, iné ekzém, prípadne vyrážku pripomínajúcu osýpky. Niektoré spôsobujú fotosenzivitu, t.j. citlivost na svetlo.

j)úcinky ožiarenia – všetky formy ožiarenia majú potenciálne škodlivý vplyv na ludskú kožu. Nadmerné vystavovanie kože slnecnému (ultrafialovému) žiareniu spôsobuje predcasné starnutie pokožky a zvyšuje riziko vzniku rakoviny kože. Vysoké dávky iných druhov žiarenia, napr. RTG lúce, môžu kožu tažko poškodit a spôsobit rakovinu.

k)iné poruchy - napr. keloid – neprirodzene velká vystupujúca jazva pokracujúca v tvorbe jazvovitého tkaniva aj potom, co malo dôjst ku zhojeniu. Strie (pajazvicky) sú nežiadúcim úcinkom liecby kortikoidmi. Erytém znamená zacervenanie a môže mat mnoho prícin. Purpura je poruchou, pri ktorej uniká krv do iných tkanív, a tak vznikajú petechie (drobné krvavé body) alebo väcšie modriny. Termínom xantelasma sa nazýva choroba vyznacujúca sa žltými škvrnami na ocných vieckach. Sú tvorené cholesterolom.

l)popáleniny – bunky kože poškodzuje aj krátke zahriatie na teplotu vyše 49 stupnov Celsia. Popáleniny 1. stupna - spôsobujú scervenanie kože a rýchlo sa hoja, neohrozujú život postihnutého
Popáleniny 2. stupna – poškodzujú hlbšie vrstvy kože (dermy) v menšej ploche sa hoja aj bez jaziev
Popáleniny 3. stupna – nicia kožu v celej hrúbke, niekedy až na kost. Postihnutá cast kože má bielu alebo popolavú farbu. Spálená koža prestáva byt schopná chránit telo pred bakteriálnou infekciou zo vzduchu a môže spôsobit smrtelné komplikácie, ak nie sú úcinne liecení pomocou antibiotík. Pri popáleninách 2 a 3. stupna, ktoré postihujú viac ako 10 percent telesného povrchu môže postihnutá osoba upadnút do šoku s poklesom krvného tlaku a zostupom srdecnej frekvencie. Tento stav je vyvolaný stratou velkého objemu tekutín a bielkovín. Pokial nie sú stratené tekutiny rýchlo nahradené intravenóznou infúziou môže byt šok smrtelný. Aj rôzne interné choroby sa prejavujú na koži. Napríklad rôzne kontaktné alergie. Pri žltacke je to žlté sfarbenie kože, poruchy funkcie pecene vyvolávajú škvrny a podobne. Diagnostika
Väcšinu porúch kože je možné diagnostikovat podla charakteristických príznakov.

Dá sa vykonat biopsia kože – odber vzorky tkaniva pod mikroskopom- , ktorá obvykle napomôže pri stanovení diagnózy poruchy kože alebo pri vylúcení rakoviny kože.

Operácie
Medzi najcastejšie vykonávané operácie patria :
I. Kozmetické operácie - rôzne odstranovanie nežiadúceho ochlpenia, transplantácia vlasových vácikov, vyrovnávanie vrások, úprava kožného pigmentu a iné zákroky, majúce cisto kozmetický význam.
II. Kožné transplantáty- existujú dva typy :
a) štepený - ak treba zakryt velké oblasti, ako pri popáleninách, používajú sa štepy s ciastocnou hrúbkou /pokožka a cast dermitis/: miesto, odkial bol štep odobratý, sa regeneruje behom niekolkých dní. Z týchto miest je možné odoberat štepy opakovane.
Štepené transplantáty sa obvykle odoberajú z brušnej steny alebo zo stehna nástrojom zvaným dermatóm.
b) neštepený - odoberá sa celá dermis a celá epidermis; takémuto typu sa prednost pri operáciám tváre, lebo výsledok vyzerá prirodzenejšie. Pocet možných miest odberu je však obmedzený a miesta je potrebné zašívat. Odber neštepeného transplantátu: Väcšina kožných transplantátov sa odoberá v celkovej anestézii. Štepy v celej hrúbke sa získavajú jednoducho pomocou skalpelu. Rez sa vyhýba podkožnému tuku, aby sa zabránilo krvácaniu na mieste transplantácie.1. Koža pre neštepený transplantát sa obycajne odoberá z oblasti za uchom.2. Štep musí byt väcší než oblast, ktorú treba zakryt. 3. Aby sa štep dobre „uchytil“, je potrebné ho presne usadit a primerane pritlacit. Kožu je možné bezproblémovo transplantovat medzi jednovajecnými dvojcatami, zatial co koža od nepríbuzného darcu alebo dokonca zvieracia koža (najcastejšie sa k tomuto úkonu používa bravcová koža) vyvoláva v organizme odmietavú (odhojovaciu) reakciu.
III. Kožný lalok – na rozdiel od predchádzajúcich transplantátov si kožný lalok ponecháva krvné zásobovanie. Je preto zvlášt vhodný tam, kde je odkrytá kost alebo šlacha, teda tam, kde by štepené a neštepené kožné transplantáty neuspeli. Lalok sa oproti transplantátu lepšie hojí a má lepšie výsledky. Pokial je oblast, ktorá má byt pokrytá, relatívne malá a v jej blízkosti je k dispozícií dostatocná plocha volnej kože, dá sa použit tak, že zostane na jednej strane pripojená k pôvodnému miestu a len sa pretocí na urcené miesto. Dá sa však celý lalok preniest na inú cast tela a napojit na cievy.

Odber kožného laloku
1.Prevádza sa v anestéze. Vyreže sa patricná cast kože. Ak sa prenáša aj sval, musí byt celá oblast dobre prekrvená.
2. Konce budúceho laloku sa zúžia , aby sa rana mohla uzavriet. 3. Pred uzavretím rany je niekedy nutné kožu oddelit od podkožného tkaniva.
4. Na miesta uloženia laloku musí byt tepna a žila vhodnej velkosti, aby bolo možné pripojit ho k cievam laloku.

 

STAVBA KOŽE
V pokožke sa nachádzajú vyústenia pórov (a) a vidiet z nej konceky vlasov (b). Medzi pokožkou a zamšou sa nachádza vrstva bazálnych(živých) buniek(c).

V zamši nájdeme potné žlazy(d),cievy (e) a nervy (f). Nachádzajú sa tu aj vlasové váciky(g) a vzpriamovac chlpov(h). Toto všetko sa nachádza na podkožnom väzive (alebo podkožnom tuku) i.


STAVBA VLASU
Samotný vlas sa skladá z troch castí: z kutikuly, tvoria ju šupinky odumretých buniek z keratínu; je to urcitý ochranný štít, ktorý chráni druhú cast, co je – kôra kde sa bunky ochrannej vrstvy vytvárajú. Ešte je tu tretia cast – dren kde sa nachádzajú pigmentové bunky. Celý vlas vyrastá v cibulkez vlasového folikulu. Mazová žlaza zabezpecuje dostatocné mastenie vlasov. Driek vlasu – tak voláme cast vlasu hned pri koži. Vzpriamovac chlpu sa pri strese alebo pocite zimy stiahne, cím vzniká efekt „husej kože“.

RAST VLASU
Vlasy rastú rýchlostou cca 1cm za mesiac. Na hlave má clovek okolo 300 000 vlasov, aj ked sú medzi jednotlivcami znacné rozdiely. Presný pocet závisí na pocte vlasových folikulov, ktorý je daný pred narodením, t.j. geneticky. Každý vlas prechádza striedajúcimi sa obdobiami rastu a pokoja, kým vypadne. Denne vypadne cloveku približne 100 až 500 vlasov.
Fáza rastu
Na zaciatku rastovej fázy, ktorá trvá pri každom vlase okolo 3 rokov, stimuluje vlasový koren rast vlasovej cibulky a potom drieku.
Fáza pokoja
Behom pokojovej fáze(trvajúcej u vlasov cca 3 mesiace)sa vlasová cibulka posunie hore a vlas vypadne. Nový vlas zacína rást v tom istom folikule. KOŽNÝ PAPILÓM
Ide o neškodný typ nádoru. Vyskytuje sa u starších osôb. STAVBA NECHTU
V rastovej oblasti sa samotný necht vyvíja a rastie, co sa prejaví jeho dlžkou. Usadený je v nechtovom lôžku a zvonka je prekrytý kožtickoua zvnútra lunulou Koncek prstu je sám nechránený.


Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Podobné dokumenty

Názov práce Dátum A4 Slová Hodnotenie
 
sk Domáca koza 24. 11. 2013 1855 1.9 497
 
sk Odstetinovanie na… 28. 1. 2009 1004 -- --
 
sk Tvorba… 31. 10. 2007 3158 -- --
 
sk Indikátor… 12. 6. 2006 2446 -- --
 
sk Návrh… 11. 6. 2006 2413 -- --
 
sk Koža2 22. 10. 2010 3040 2.3 703
 
sk Vypracovania otázok… 2. 9. 2008 1933 -- --
 
sk Hydina 21. 1. 2008 2649 -- --
 
sk Všeobecná… 23. 6. 2005 2717 -- --
 
sk Fakty a tipy na… 9. 8. 2009 3094 3.4 980