NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12584)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát AIDS preveruje lásku

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Náuka o spoločnosti

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:1521

Počet písmen:9,590

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:5.33

Počet zobrazení / stiahnutí:3699 / 149

Veľkosť:11.29 kB

AIDS preveruje lásku


Strach nie je k nicomu, musíme vediet, ako sa chránit
Strach z AIDS

Epidémiu AIDS, rozšíreného dnes po celom svete, sprevádza strach. Strach je negatívna emócia a ako ochrana pred AIDS velmi neúcinkuje. Strach z ludí, ktorí sú nákazou postihnutí, spôsobujú nedorozumenie a nepriatelstvo medzi zdravými a postihnutými. Nedorozumenia, ktoré sa obracajú medzi oboma. Strach z ochorenia pritom ovplyvnuje žiadúcim smerom správanie cloveka len do urcitej miery. Ak nie je podporovaný dostatkom poucenia, môže v nás vzbudit inú nežiadúcu emóciu – odovzdanost osudu, pocit, že aj tak nemôžem nic robit, aby som sa pred ochorením chránil. Pred AIDS nás neochráni strach, ale poucená zodpovednost.

AIDS je záludný v case i v tele
Získané zlyhanie

Co je AIDS? Anglická skratka názvu acquired immuno deficiency syndrom, znamená syndróm získaného zlyhania imunity. Imunita je dôležitý mechanizmus obranyschopnosti organizmu. Tento mechanizmus pomáha v tele cloveka nicit mikroorganizmy, najmä vírusy, žijúce v bunkách a spôsobujúce rôzne ochorenia. AIDS je taktiež vírusové ochorenie. Spôsobuje ho vírus HIV (human immunodeficiency virus), ktorý je v porovnaní s ostatnými vírusmi zvlášt zákerný. Je totiž schopný úplne narušit práve mechanizmus obranyschopnosti organizmu tak, že clovek infikovaný vírusom HIV, u ktorého prepuklo ochorenie AIDS, môže zomriet na chorobu, na ktorú sa inak nezomiera, napr. na zápal plúc. Teraz sa asi spýtate, ako sa vlastne nákaza AIDS prejavuje. Odpoved však nie je jednoduchá. Môžu to byt príznaky celkom bežnej infekcie, ktorá je nám známa: zvýšená teplota, hnacka, chrípkové príznaky a pod. Jednou zo záludností HIV infekcie je, že sa nemusí nijako prejavit celé mesiace, ba i roky. Existujú ludia, nositelia HIV infekcie, u ktorých sa ochorenia sprevádzajúce úplne rozvinutý AIDS neprejavia vôbec, jednoducho nepodlahnú ochoreniu AIDS a napriek tomu môžu sami infekciu šírit.

Niektorí ludia sa správajú riskantne
Strach z ludí

V histórii AIDS sa objavil pojem riziková skupina. Bolo to v case, ked ochorenie – teda ešte nepomenované, pretože bolo nepoznané – sa prejavovalo u ludí, ktorí mali nieco spolocné. Najskôr sa rozšírilo medzi homosexuálnymi mužmi, teda tými, ktorí sa v láske zameriavajú na mužov. Potom to boli hemofilici – muži alebo chlapci s dedicnou poruchou krvnej zrážanlivosti (ženy táto porucha postihuje totiž zriedkavo). Dalej ludia užívajúci drogy, ktoré si vpichovali injekcnými ihlami. V hrôze, ktorú neznáma epidémia vzbudzovala, boli príslušníci týchto skupín oznacovaní za rizikových. Zároven boli oznacovaní za ako skupina ohrozujúca ostatných. Na svete bola dalšia epidémia – tentokrát epidémia strachu z ludí, ktorí patrili do takto oznacených menšín.

HIV sa prenáša krvou, sexuálnym stykom a z matky na plod
Cesty prenosu

Dnes vieme, že hemofilici, ktorí ochoreli na AIDS, ochorelo preto, že im bol podaný liek obsahujúci HIV. Lieky pre hemofilikov sa vyrábajú z krvného séra velkého množstva darcov. Darcovia, medzi ktorými boli aj ludia infikovaný HIV (hoci nic ani netušili), teda infekciu prepravili svojou krvou. Z krvi sa nakazili aj ludia, ktorí dostali transfúziu napr. pri operácii. Akonáhle bola zistená táto cesta šírenia HIV, zacala byt vo všetkých civilizovaných krajinách krv podrobovaná kontrole. Taktiež sú kontrolovaní všetci darcovia krvi. V bývalom Ceskoslovensku to bolo od r. 1987. Túto cestu prenosu “strážia” zdravotníci. Všetky ostatné spôsoby prenosu sú v našich rukách.

Striedanie sexuálnych partnerov - spolahlivá cesta pre AIDS
Promiskuita – dobrá kamarátka vírusu HIV

Promiskuita znamená striedanie a najcastejšie sa tento výraz používa v spojení so sexom. Hovoríme teda o sexuálnej promiskuite. Povedzme si o striedaní sexuálnych partnerov, o nevere, nestálych milencoch, o milostných vztahoch , ktoré netrvajú dlho, ktoré sú skôr naopak krátke, že ani vlastne o vztah nejde. Promiskuita nie je rozhodne vlastná len homosexuálom, alebo dokonca - ako sa mylne nazdáva – že je každý homosexuál promiskuitný. Tvrdí sa, že homosexuálnych ludí žije v ludskej populácii asi 4%, teda menšina. Rozhodne je v tejto menšine vela ludí, ktorí žijú vo vernom partnerstve alebo sa sexuálneho života úplne zriekli. To však nedokáže každý clovek a ani by to nebolo správne. Správne však urcite nie je ani striedanie, a to ani v menšine homosexuálov, ani vo väcšine heterosexuálov. Preco sa clovek zacne správat promiskuitne, nie je lahké vysvetlit. Zjednodušíme to. V case, ked si uvedomujeme vlastnú sexualitu a ucíme sa s nou žit, je dôležité, aký vzor sexuálneho správania máme k dispozícii. Napodobnujeme a vstrebávame postoje svojich rodicov, bez toho, aby sme si to uvedomovali. Zanedbatelné nie sú ani vplyvy ludí, ktorí nám niec9m imponujú. Ak sme sa narodili so správnou sexuálnou orientáciou, nemáme nejaké iné výrazné problémy tí pre nás dôležití ludia okolo nás žijú v harmonických milostných vztahoch, najpravdepodobnejšie ich napodobníme a taktiež sa budeme snažit o takéto vztahy. Tažšie to má ale chlapec, ktorý v období dospievania zistí u seba homosexuálne sklony. Pretože v jeho predstave je láska k jedincovi rovnakého pohlavia nesprávna, pretože vedia o pohrdaní takýmito ludmi a pretože tažko nájdu vo svojom okolí vzor, ako sa s touto odchýlkou správne vyrovnat, naucit sa s nou žit. Niektorí zacnú svoju sexualitu nenávidiet. Naviac sa obáva, aby sa to jeho blízki o nom nedozvedeli. A pretože väcšina ludí nie je schopná žit bez sexu, zacne neskôr vyhladávat krátkodobé styky – casto zámerne s neznámymi partnermi, pretože riziko prezradenia je v takom prípade malé, ale riziko získania nejakej pohlavne prenosnej choroby – i AIDS – naopak znacné.

Opojná zamilovanost – nebezpecenstvo vytriezvenia aj závislosti
Zamilovanost nie je láska

Hovorili sme o tom, preco niektorí homosexuáli striedajú partnerov a preco vyhladávajú neznámych partnerov. Promiskuitne sa samozrejme správa aj vela ludí so sexuálnym zameraním na jedincov opacného pohlavia. Všimnite si, že toto správanie nachádza v ociach mnohých ludí pochopenie. Prelietavých chlapcov ci dievcence dokonca mnohí z nás pokladajú za úspešných, žiadúcich. A predsa promiskuita, striedanie sexuálnych partnerov, je nebezpecná, nech sa jedná o homosexuálov, alebo tzv. normálnych, teda homosexuálov. Sexuálny pud, ktorým sa nelíšime od ostatných živocíchov, má clovek kultivovat, aby z neho vypestoval ludskú lásku. Lásku oddelme od zamilovanosti, s ktorou si ju mnohí zamienajú. Zamilovanost je schopnost niekomu sa zapácit, ku niekomu vzplanút. Je to práve tá ludská podoba sexuálneho alebo taktiež rozmnožovacieho pudu. Obvykle je zamilovanost spojená s docasnou stratou rozumu. Nie sme schopní na tom, do koho sme sa zamilovali, vnímat nic iného než to, co sa nám páci. Dokonca to príroda zariadila tak, že ak ide o obojstrannú zamilovanost, obaja robíme to, cím v druhom posilnujeme zamilovanost, ani by sme sa o to vedome snažili. Preto nám obdobie zamilovanosti prináša tolko krásnych pocitov a zážitkov, preto je opojné. Ale práve preto, že sa vlastne nevedomky pretvarujeme, nemôžeme to vydržat dlho. Skôr ci neskôr sa zacneme správat ako obvykle, naše skutocné vlastnosti a spôsoby vyjdú najavo. Niektorí to potom prežívajú ako hlboké sklamanie, nezriedka sa dvojice rozlúcia. Nie je na tom nic zranujúceho, pokial zamilovaná dvojica v tom opojnom období nezašla vo vzájomných dôvernostiach príliš daleko, trebárs až k sexuálnym stykom. Obvykle je to potom dievca, ktorá sa sklamaním viac trápi. V obidvoch však vzájomné sklamanie pôsobí. Mnohí sa snažia o dalšie opojné vztahy. Aby sa z vás nestali stále sklamaní úcastníci tejto nebezpecnej hry, uvedomte si, že zamilovanost nie je láska a preto k nej nepatrí sex.

Nebojme sa odlišností, bojme sa svojho strachu odlišnost prijat
Malé odbocenie (o vztahu k menšinám)

Ked predložíme úplne malým detom obrázok, na ktorom bude 5 zebier pruhovaných správne a jedna bude mat pruhy obrátene a opýtame sa, ktorá zebra zožrala ostatným seno, odpovedia deti väcšinou , že to bola tá nesprávne pruhovaná. Teda tá, ktorá sa od ostatných odlišuje. Niecia odlišnost v nás vzbudzuje podozrenie,, strach, casto aj agresiu. Tým, ktorí sa odlišujú, sme pripravení podsúvat rôzne negatíva, podozrievat ich z kadecoho. V tom máme nieco spolocné so zvieracími predkami, ktorí sa pudovo snažia zbavit odlišných jedincov svojho druhu. Lenže my sme ludia a neriadime sa iba pudmi. Naše ludstvo je dokazované okrem iného práve našim vztahom k menšinám, teda k ludom, ktorí sa viac ci menej líšia farbou pleti, zdravotnými postihnutiami, kultúrou atd. Vyspelost demokratických spolocností je meraná práve ich vztahom k menšinám. Cím vyspelejšia demokratická spolocnost, tým vyšší je tu stupen prijímania, tým je tolerantnejšia k menšinám. Pochopenie má prednost pred odsúdením ci dokonca vyvrhnutím. Každý z nás má možnost zachovat sa demokraticky, osvedcit svoju schopnost vcítenia sa a tým pochopenie pre situáciu toho druhého. Nikomu, ani postihnutému odlišnostou, ani sebe, teda neodlišujúcemu sa – nepomôžem, ak budem znižovat ludskú hodnotu iného cloveka posmeškami alebo ohováraním. Naopak, takým správaním v odlišujúcom sa cloveku vyvolám a posilním pocit menejcennosti. A práve ten pocit, že som nieco menej než ostatní, že ma ostatní „neberú“ sú živnou pôdou pre pohrdanie sebou samým. A ked k tomu nepochopeniu prispejú rodicia, je to o dôvod viac, nemat sa rád. Clovek, ktorý sám seba nemá rád, nedokáže sám seba prijat, máva problémy s prijatím iných ludí. Kruh sa uzatvára. Vrátme sa ale od všeobecnej úvahy o menšinách k menšine homosexuálov. Môžete mat vo svojom okolí niekoho, kto si práve v tejto dobe uvedomuje, že sa mu pácia jedinci toho istého pohlavia. Rozhodne to nie je dôvod k verejnému výsmechu. Pokial viete, že ho to trápi, pomôžte mu tak, aby o tom nikto iný nevedel. Povedzte mu, kde nájde pomoc. Sexuológa, ktorý jeho pochybnosti potvrdí alebo vyvráti, ale najmä mu poradí, ako sa s problémom vyrovnat. Takúto pomoc nájde v rôznych, dnes už existujúcich poradniach.


Stiahnuté z www.antiskola.sk

Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)