NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12579)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Protestantizmus

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Zapoj sa do diskusie (1)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Náboženstvo

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:1146

Počet písmen:7,551

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:4.20

Počet zobrazení / stiahnutí:3796 / 115

Veľkosť:8.57 kB

Protestantizmus


Spolu s katolicizmom a pravoslávím je jeden z troch základných variantov krestanstva.
Dnes ho predstavuje súhrn viacerých samostatných protestantských smerov, ktorých vznik je spojený s reformáciou, širokým protikatolíckym hnutím v Európe v 16. storocí. Nekládla si za ciel katolícku cirkev odstránit, ale iba „ zlepšit“ ,reformovat ju. Protestantizmus prijíma všeobecné krestanské predstavy o existencii boha, jeho trojjedinosti, o nesmrtelnosti duše, o raji a pekle (odmieta však kat. ocistec), o zjavení a pod. Zároven vyzdvihol tri nové princípy: spásu osobnou vierou, odstránenie rozdielu medzi duchovnými a laikmi (ruší sa cirkevná hierarchia) a výhradnú autoritu biblie. Duchovní v protestantizme nemá právo napr. individuálne spovedat a odpúštat hriechy, je podriadený náb. obci. V protest nejestvuje celibát, kláštory a reholníctvo. Zo sviatostí zachováva len krst a prijímanie, odmieta uctievanie relikvií a obrazov svätých. Bohoslužby sú velmi zjednodušené, redukujú sa na kázen, spolocné modlitby a spievanie žalmov v nár. reci. Biblia sa pokladá za jediný zdroj vierouky, je prekladaná do nár. jazyka a jej štúdium je zákl. povinnostou každého veriaceho. Prvotnými formami protest. boli: luteránstvo, zwilingliánstvo, kalvinizmus, unitárstvo, sociniáni, anabaptisti, anglikánstvo. Neskôr vzniklo mnoho prúdov známych ako „neskorý protest. “ : baptizmus, metodisti, kvakeri, adventisti, Svedkovia Jehovovi, mormóni. Formovanie väcšiny týchto smerov prebiehalo v mene „náb. renesancie“, návratu k ideám ranného krestanstva. V súcasnosti je protestantizmus najviac rozšírený v škand. krajinách, USA, Nemecku, VB, Holandsku, Kanade a Švajciarsku.


Anabaptisti (novokrstenci)
Stúpenci hnutia, ktoré vzniklo v období reformácie vo Švajciarsku a Nemecku. Hlásali slobodu vyznania, aby sa tak vytvorila slobodná cirkev, do záležitostí ktorej by nezasahoval štát. V súvislosti s tým krstili až dospelých. Odmietali cirkevnú hierarchiu, hlásali odluku cirkvi od štátu a náb. slobodu osobnosti. Za základ viery pokladali bibliu. Boli prenasledovaní, príslušnost k anabaptizmu sa trestala smrtou.

Anglikánska cirkev
Je to štátna cirkev v Anglicku, ktorá vznikla v období reformácie. Spája katolícku dogmu o spasitelskej moci cirkvi s protestantským ucením o spasení prostredníctvom osobnej viery v boha. Je bližšia kat. cirkvi ako iné protest. cirkvi. Obradová stránka katolicizmu sa takmer vôbec nereformovala. Hlavou ang. cirkvi je král, ktorý vymenúva biskupov. Najprednejším biskupom je arcibiskup canterburský. V ang. cirkvi existujú 3 hl. prúdy: „vysoká “, ktorá je katolicizmu najbližšia, „nízka“ – blízka puritanizmu a „široká“- vedúci prúd v ang. cirkvi, usilujúci sa zjednotit všetky krest. prúdy.

Baptizmus
Vznikol zac. 17. stor. ako protestantská sekta. Jeho zakladatelmi boli Anglicania, ktorí ušli do Holandska pred prenasledovaním angl. cirkvou. Ideológia ranného baptizmu vyjadrovala snahy o náb. slobodu, náb. toleranciu a odluky cirkvi od štátu. Za jediný pramen vierouky pokladá bibliu. Cast baptistov, ktorá vychádza z tradícií kalvinizmu, predpokladá, že ešte pred stvorením sveta predurcil boh niektorých ludí na spasenie, iných na záhubu – osobitní baptisti. Neuznáva svätých, relikvie, obrazy svätých, rehole, sviatosti. Uznáva len tie sviatky, ktoré sú podla evanjelií späté so životom Krista. Náb. obce riadi volený presbyter a rada.

Metodisti
Stúpenci jedného z protest. smerov, kt. vznikol ako obrodné hnutie v rámci anglikánskej cirkvi. John Wesley založil nevelký krúžok, ktorého clenovia sa vyznacovali mimoriadnou náb. horlivostou, vytrvalostou a metodickostou pri štúdiu biblie a praktickom dodržiavaní evanjelia. Cielom bolo reformovat angl. cirkev a zvýšit záujem o náb. Hlavnú pozornost venovali kazatelskej cinnosti. Hnutie sa velmi rozšírilo v Anglicku a jeho kolóniách vdaka putovným kazatelom.

Kvakeri
Protestantská sekta, ktorá vznikla v 17. stor. v Anglicku. Jej zakladatelom bol remeselník George Fox. Zvláštnostou vierouky je téza, že pravdivost viery sa neprejavuje v tom ci onom cirkevnom ucení, ale v akomsi akte „osvietenia svätým duchom, vnútorným svetlom“, ktoré svedcí o vecnej prítomnosti Krista v každom veriacom a ukazuje cestu k mravnej dokonalosti. Za jediný a absolútny pramen viery pokladajú Písmo sväté. V súlade s uznaním „osvietenia“ nie sú v miestnostiach, kde sa modlia nijaké náb. predmety. Odmietajú duchovenstvo a hlásajú rovnost všetkých clenov obce. Ich morálne zásady vyžadujú absolútnu cestnost vo vzájomných vztahoch, povinnost pracovat, prísne zachovávat manželské vztahy, úctu k starším atd.

Adventisti
Stúpenci krest. prúdu, ktorý vznikol v prvej pol. 19. stor. v USA. Jeho zakladatelom je William Miller. Toto hnutie sa rozpadlo na niekolko vrstiev, najväcšou sú adventisti siedmeho dna. Základom ich ucenia je viera v blízky druhý príchod Krista, v posledný súd a v Kristovo tisícrocné královstvo pre spravodlivých. Adventisti popierajú nesmrtelnost duše, tvrdia, že duša umiera spolu s telom a že bude vzkriesená v den Kristovho príchodu. Pozemský život cloveka má byt prípravou na tento den. Pre adventistov je povinné zachovávat biblické prikázania a odovzdávat cirkvi desatinu vlastného príjmu.

Mormóni
Clenovia Cirkvi Ježiša Krista svätých posledných dní, ktorá vznikla v USA r. 1830. Jej zakladatelom bol John Smith. Mormónske vierovyznanie sa zakladá na Mormonovej knihe (Mormon – posledný z izraelských prorokov) a na prorokových zjaveniach. V r. 1843 vyhlásili mnohoženstvo, ktoré bolo neskôr zrušené. Mormóni ocakávajú skorý koniec sveta, posledný boj so satanom. Pokladajú sa za vybraný národ Izraela, k iným cirkvám majú nepriatelský vztah. Na cele cirkvi je prezident, ktorý sa pokladá za proroka.

Svedkovia Jehovovi
Extrémna náb. organizácia vyvíjajúca sa od sekty k cirkvi, ktorá vznikla zaciatkom 70.-tych rokov v USA ako odnož adventizmu. Organizácia je prísne centralizovaná s ústredím v Brooklyne. Vydávajú vlastné casopisy, prispôsobené preklady biblie, knihy a brožúry v mnohých jazykoch. Vierouka popiera „ trojjedinost “ boha, boh je len jeden – starozákonný Jehova (Jahve), Kristus- vykupitel ludstva – je prvorodeným synom božím, duch svätý nie je božská osoba, len úcinná sila Jehovu. Veria v satana a démonov – pôvodcov všetkého zla, ale odmietajú peklo, nesmrtelnost duše, uctievanie náb. symbolov a svätých, zakazujú používat krv, vyhýbajú sa akejkolvek pokrokovej spolocenskej cinnosti.




Evanjelické náboženstvo

Patria sem ev. cirkvi augsburského vyznania organizované ako samostatné cirkvi, nazývané bežne aj luteránska cirkev. K ev. cirkvi patria aj kalvínske alebo reformované (helvétske) cirkvi. Evanjelickí krestania sú jeden z prúdov protestantizmu, blízky baptizmu. Vierouka vychádza len z evanjelií. Ev. krestania predpokladajú, že spasenie sa uskutocnilo a že všetci veriaci v Krista sú spasení; spasenie sa cloveku dostáva bez akéhokolvek jeho pricinenia.


Luteránstvo
Je to jeden z hlavných prúdov protestantizmu. Vierouka sa utvárala v 16. stor. , v období reformácie. Významnú úlohu zohral Martin Luther. Luteránstvo chápe vieru ako bezprostredné spojenie cloveka s bohom, uznáva za zdroj viery iba Písmo sväté. Cesta k spaseniu sa spája so svetskou cinnostou cloveka a nie únikom od sveta. Lut. uznáva sviatost krstu a prijímania, bohoslužby sa konajú v nár. jazyku veriacich. Lut. predstavuje do dnešných cias najrozšírenejší prúd protest. na území CR a SR .

Kalvinizmus
Je jeden z troch zákl. prúdov protest. , ktorý si osvojil ucenie Jána Kalvína. Vznikol v epoche reformácie. Jeho základom je ucenie o predurcení, podla ktorého je osud ludí predurcený bohom a nemôžu ho zmenit nijaké „dobré skutky“. Za základ viery sa pokladá „slovo božie“ vyjadrené v biblii. Kultové obrady sa zjednodušili, z krest. sviatostí sa zachovalo len prijímanie a krst, v ktorých vidí symb. obrady. Odmietol uctievanie kríža a obrazov svätých. Knazov a kazatelov si veriaci volia. Kalvinizmus sa rozšíril zo Švajciarska do Francúzska ( hugenoti ), Škótska a Anglicka (puritáni), do Holandska, Nemecka, Uhorska i Polska.


Stiahnuté z www.antiskola.sk

Diskusia

REAGOVAT

sss napísal/a - 20. 5. 2008 - 21:59

neuplne info,o jehovistoch, adventistoh, mormonoch skreslujuce info , vidno ze, autor je zaujaty voci jehovistom

Zapoj sa do diskusie (1)

Podobné dokumenty

Názov práce Dátum A4 Slová Hodnotenie
 
sk Protestantizmus 15. 7. 2007 3603 6.6 1822
 
sk Reformácia na Spiši 6. 9. 2007 3522 -- --
 
sk Geografia: Etnicke… 25. 2. 2008 3232 0.8 103
 
sk Reformácia a… 17. 4. 2010 4180 3.3 1013
 
sk Dejiny Farnosti… 1. 5. 2005 3732 -- --
 
sk Ladislav Nadaši… 22. 11. 2010 3178 2.3 697
 
sk FEMINIZMUS V… 17. 10. 2007 4441 -- --
 
sk Geografia v skratke 19. 6. 2006 3215 -- --
 
sk Južná Amerika 5. 1. 2009 2026 -- --
 
sk Alžbeta II. 26. 1. 2009 1827 -- --