NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12584)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Gotické umenie na Slovensku

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Kultúra a umenie

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:1586

Počet písmen:10,157

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:5.64

Počet zobrazení / stiahnutí:8941 / 179

Veľkosť:11.56 kB

Gotické umenie na Slovensku


Gotický sloh sa najskôr objavil vo Francúzsku – v jeho štýle bol postavený kostol v opátstve St. Denis nedaleko Paríža. Stavba bola uskutocnená v rokoch 1140 – 1144 a kostol bol pre Sugera, opáta zo St. Denis. Nevieme, ci základná myšlienka bola sformulovaná Sugerom alebo neznámym stavitelom, ktorý mal stavbu kostola na starosti. V každom prípade opát Suger výsledok ocenil, najmä „nádherný a neprerušený prúd svetla zo žiariacich okien“.

Postupne sa gotický sloh rozšíril do všetkých európskych krestanských krajín a ovládol Európu až do konca 15. storocia. Pociatok nového slohu súvisel s významným rozvojom miest, obchodu a remesiel a s rastom moci stredovekej šlachty. Strediskami stavebného umenia sa stali stavebné huty. Tu došlo k novátorskému využitiu stavebných prvkov predchádzajúcich období, ako sú rebrová krížová klenba, ci lomený oblúk a ich pretvorenie na celkom nový sloh. Manifestom tohto slohu sa stala mestská katedrála. Lomený oblúk, ktorý sa stal charakteristickým znakom gotiky prispel k vertikalizácii stavby a sústredeniu konštrukcie do spleti kamenných rebier a pilierov, co umožnilo dovtedy nevídané odhmotnenie stavby. Na zachytenie bocných tlakov klenieb slúžil oporný systém. Les štíhlych oporných pilierov ukoncovali fiály. Rozmerné okná boli dekorované kružbou a vyplnené farebnými sklami zaliatymi do olova. Vstupy do katedrály korunovali vimperky. Odstupnovaný hlavný portál aj celá stavba bola ozdobená realistickými sochami patrónov a svätcov. Chrlice mali väcšinou podobu pekelných príšer. Interiér katedrály bol zhmotnením súdobých predstáv o Božom královstve. Bohato profilované piliere aj rebrá klenieb rytmizovali neurcito vymedzený priestor zaliaty mystickým farebným svetlom. Obdobie gotiky je aj obdobím hradov a opevnených miest. Budujú sa radnice, tržnice a kamenné domy. Najväcší rozkvet dosiahla gotika vo Francúzsku a v Nemecku. Centrom európskej gotiky boli za vlády Karola IV. a Václava IV. aj Cechy.

Na Slovensku sa prvky gotického slohu zacínajú prejavovat už v 13. storocí, ale naplno sa rozvíjajú až v polovici 15. storocia, hlavne na Spiši. K stavbe katedrály síce nedošlo, ale stavali sa pocetné kostoly v Prešove, Levoci, Spišskej Novej Vsi, Bratislave a Bardejove. Najväcšími stavbami, v ktorých gotika na Slovensku dosiahla svoj vrchol je Dóm sv. Alžbety v Košiciach a Dóm sv. Martina v Bratislave.

Významnú úlohu pri výzdobe chrámu malo sochárstvo. Priecelie chrámu, portál s tympanónom boli bohato zdobené figurálnou a ornamentálnou plastikou. V zaciatocnom štádiu mali figurálne plastiky pretiahnuté telo v strnulom postoji, neskoršie sa uvolnením údov od tela pohyb sôch oživuje. Drapéria zahaluje takmer celé telo. V neskoršom období sa v gotickom sochárstve casto nahrádza realistické zobrazenie postáv naturalistickým. Námety tvorili scény zo života Krista, Ukrižovanie, Zmrtvychvstanie, Posledný súd, postavy Panny Márie s dietatom – Madony. Sochami boli vyzdobené oltáre vyrezané do dreva a polychrómované zlatom a živými farbami. Sochy sa vyrezávali v dielnach, z ktorých najznámejšie boli v Košiciach, v Banskej Štiavnici, ale najmä v Levoci, v ktorej pracoval i Majster Pavol. V tejto dielni bol vyhotovený aj krídlový oltár pre Kostol sv. Jakuba.

Odlahcenie stien gotickej architektúry presklením spôsobilo, že nástenné maliarstvo sa zacínalo uplatnovat v menšom meradle. Preto sa gotické maliarstvo viac sústredilo na farebnú výzdobu okien. Oblúbené boli najmä malby na skle s figurálnymi a ornamentálnymi motívmi. Farebnú nádheru zvýraznuje kontrast olovených pásov, ktoré spájajú farebné sklá okien. Nástenné malby realizovali temperovými alebo olejovými farbami na kriedovom podklade. Oblúbenými námetmi nástenných malieb bolo zobrazovanie Panny Márie, ale aj bolestné výjavy z náboženského života. Nástenná malba sa uplatnila aj pri výzdobe domov, zámkov a palácov. Gotickí maliari vytvorili velké množstvo dokonalých malieb, ktoré našli svoje uplatnenie na krídlových oltároch.

Najvýznamnejšie gotické stavby na Slovensku:

Dóm sv. Alžbety v Košiciach
Stojí na najširšom mieste vretena námestia. Je zasvätený sv. Alžbete Uhorskej. S jeho výstavbou zacali okolo roku 1380 na mieste, kde už predtým stál starší kostol. Ako posledné bolo roku 1508 postavené presbytérium. Dóm je pätlodovou bazilikou, jej stavitelia sa inšpirovali architektúrou Kostola sv. Viktora v Xantene nad Rýnom. Severná lod má impozantnú výšku 59 m. Pri stavbe kostola vznikla významná kamenárska huta. Ich vrcholným dielom je honosný severný portál pre svoju krásu nazývaný Zlatá brána. Cast pôvodného interiéru kostola znicil požiar roku 1556. Zachovali sa však vzácne gotické nástenné malby z 15. storocia a oltáre. Velkolepostou vyniká najmä dvojkrídlový hlavný oltár sv. Alžbety z 15. storocia, ktorý je jeden z najväcších v Európe.

Dóm sv. Martina v Bratislave
Je trojlodový gotický kostol, postavený na mieste románskeho Kostola sv. Spasitela. Dalšia stavebná cinnost románskeho kostola sa neskôr prispôsobila módnejšej gotike. Gotický kostol zasvätený novému patrónovi sv. Martinovi bol zhruba hotový až na zaciatku 16. storocia. V 18. storocí ho barokovo prestavali, ale po požiari v roku 1833 sa pri jeho obnove vrátili k predchádzajúcej gotickej podobe. Významný rakúsky sochár Georg Rapfael Donner vytvoril hlavný oltár a barokovú Kaplnku sv. Jána Almužníka. Veža kostola bola postavená spolu s trojlodím a plnila aj funkciu obrannej bašty, pretože bola súcastou mestského opevnenia. Na 85 metrov vysokej veži je pozlátený vankúš (2 x 2 m), na ktorom je napodobenina uhorskej královskej koruny na znak toho, že v 16. storocí sa Dóm sv. Martina stal korunovacným kostolom uhorských králov. Od roku 1563 až do roku 1830 tu korunovali 11 uhorských panovníkov a 8 královských manželiek.

Kostol sv. Jakuba v Levoci
Patrí medzi najväcšie gotické chrámy na Slovensku. Je trojnásobnou národnou kultúrnou pamiatkou. Okrem samotného chrámu dalšou národnou kultúrnou pamiatkou sú diela známeho stredovekého rezbára Majstra Pavla z Levoce a diela barokového zlatníka Jána Szilassyho. Kostol je zasvätený sv. Jakubovi staršiemu, Apoštolovi, ochrancovi bojovníkov pútnikov a robotníkov. Najobdivovanejší je hlavný oltár, ktorý je najvyšším gotickým oltárom na svete. Jeho výška je 18,62 metrov. Zaplna priestor svätyne od podlahy až po klenbu. Vznikol v dielni Majstra Pavla z Levoce okolo rokov 1508 – 1510. Dokoncený bol v roku 1517. Vidiet na nom, že Majster Pavol dokonale ovládal geometrickú harmóniu gotickej architektúry. Celý je komponovaný podla sústavy kružníc a trojuholníkov, a preto pôsobí neobycajne vyvážene. Oltár, hoci je zasvätený patrónovi mesta a kostola sv. Jakubovi Apoštolovi, je v podstate oltárom apoštolov. Oni sú základom jeho ikonografie, vytvárajúcej uzavretý ikonografický program. Po prvý raz sa s nimi stretávame na predele, predstavujúcej Poslednú veceru v okamihu, ked Kristus prednáša tragické slová: „Jeden z Vás ma zradí“. Kedže scéna je podaná už v renesancnom duchu, tieto tragické slová vnímajú iba dvaja apoštoli: Peter, sediaci vedla Krista a Judáš, ktorému boli slová adresované. Ostatní apoštoli sa navzájom bavia, jedia a pijú, akoby sa nic nedialo. Intímnost tejto inak verejnej scény ešte zvýraznuje ornamentika vinica, visiaceho zhora ako záclona. Z technického hladiska je zaujímavé, že skupiny dvoch alebo troch apoštolov vyrezal Majster Pavol z jedného kusa dreva. Hlavné sochy v oltárnej skrini sú Madona s dietatom v nárucí, stojaca na polmesiaci s hlavou démona, sv. Jakub a sv. Ján, už v nebi. Vážnost postavenia sôch zdôraznujú aj ich rozmery. Madona je vysoká 2,47 m, sv. Jakub 2,32 m a sv. Ján 2,30 m.

Rímskokatolícky farský kostol sv. Egídia v Bardejove
Je trojlodovou bazilikou zo zaciatku 15. storocia. Najcennejšou castou interiéru chrámu je unikátny súbor jedenástich krídlových oltárov z rokov 1460 – 1520. Hlavný oltár sv. Egídia je novogotický skrinový a štvorkrídlový z roku 1878. Interiér doplnujú viaceré oltárne obrazy, gotické pastofórium a krstitelnica, gotické súsošie z roku 1479. Exteriér kostola má zachované gotické malby zo 16. storocia znázornujúce postavy sv. Krištofa a troch uhorských patrónov – sv. Štefana, Ladislava a Imricha.

Františkánsky kostol Zvestovania Panny Márie v Bratislave
Pôvodná budova Františkánov, ktorí sa v Bratislave usadili už v 13. storocí sa nezachovala. Kostol zacali stavat v prechodnom románsko-gotickom slohu okolo polovice 13. storocia a kostol dostavali v roku 1297 v gotickom slohu. Najvzácnejšia z troch pristavaných kaplniek je gotická Pohrebná kaplnka sv. Jána. Františkánsky kostol patril medzi významné miesta bratislavských korunovacných slávností. Novokorunovaný král peši prešiel z korunovacného Kostola sv. Martina do Františkánskeho kotola, kde pasoval nových rytierov Zlatej ostrohy. Išlo o starobylý obrad, ktorý do Bratislavy preniesli zo stolicného Belehradu.

Kostol sv. Mikuláša v Prešove
Je gotický kostol z rokov 1330 – 1340 postavený na románskych základoch. Bol dostavaný v 16. storocí. Hlavný oltár je barokový s gotickými sochami. Nachádza sa v nom vzácna gotická a ranobaroková výzdoba, malby a plastiky. Kostol má 66 metrov vysokú neogotickú vežu.

Kostol sv. Kataríny v Banskej Štiavnici
Neskorogotický kostol postavený v rokoch 1488 – 1491, bol vysvätený v roku 1500. Dispozícia kostola je zaujímavá tým, že jeho stavitel upustil od triumfálneho oblúka a presbitórium spojil s lodou do jedného celku so spolocnou sietovou klenbou. Zrucní kamenári vyhotovili clenité portály a pôsobivé figurálne konzoly.


Drevené kostolíky
Drevená sakrálna architektúra na Slovensku je zvlášt výnimocná. Konštrukciou a hodnotným interiérom sa drevené kostoly stali stredoeurópskou raritou. Na týchto drevených stavbách sú jasne viditelné a poznatelné jednotlivé slohové prvky odvodené z gotických kamenných clánkov a výtvarnej podoby.

Drevený kostol sv. Františka Asisského v Hervartove
Je to najstarší drevený kostolík na Slovensku vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Nachádza sa v Hervartove, asi 10 km od Bardejova. Bol postavený v gotickom štýle okolo roku 1500. Je to zrubová stavba z tisového dreva obitá doskovaním a šindlom, s polygonálnou svätynou, obdlžnikovou lodou a štvorhrannou vežou. Interiér je zdobený malbami. V kostole sa nachádzajú gotické oltárne tabule, obraz Posledná vecera, drevorez Kristus na kríži a sv. Juraj, rokokový bohostánok, rokokové svietniky, kalich, figurálny betlehem a zvon z roku 1753.

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE

Karol Thiry, Miroslav Janek – Dejiny umenia a umeleckoremeselnej práce, Slovenské pedagogické nakladatelstvo Bratislava, 1990

Anna Škorupová – Stredoveké umenie, 1974

Alžbeta Güntherová-Mayerová – Po stopách výtvarnej minulosti Slovenska, PALLAS, 1995

Ján Lacika – SLOVENSKO turistický sprievodca, Príroda, 2002

Casopis CESTOVATEL, október 2002

M. Ivanová-Šalingová, Z. Maníková – Slovník cudzích slov, Slovenské pedagogické nakladatelstvo Bratislava, 1990

Internetovské stránky miest Bratislava, Košice, Levoca, Bardejov, Prešov, Banská Štiavnica



Stiahnuté z www.antiskola.sk

Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Podobné dokumenty

Názov práce Dátum A4 Slová Hodnotenie
 
sk Potenciál a… 14. 6. 2015 3596 -- --
 
sk Tradicné výrobky… 21. 8. 2007 3064 -- --
 
cz FOTOGRAFICKÉ DÍLO… 6. 9. 2007 3842 -- --
 
sk RENESANCIA … 25. 9. 2011 9066 31.0 9424
 
sk História výtvarného… 22. 10. 2010 4691 17.8 4729
 
sk Dejiny architektúry… 12. 12. 2008 2415 -- --
 
sk Architektúra a… 25. 4. 2014 5803 1.5 436