NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12579)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Zaostalé štáty juhovýchodnej Ázie

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Geografia

Autor: antiskola@antiskola.eu

Počet slov:1640

Počet písmen:9,892

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:5.50

Počet zobrazení / stiahnutí:4042 / 128

Veľkosť:11.39 kB

Zaostalé štáty juhovýchodnej Ázie


Medzi štáty JV – Ázie patria Vietnam, Laos, Kambodža, Thajsko, Mjanmarsko, ale aj Cína. V podstate všetky tieto štáty patria medzi rozvojové krajiny so zaostalým hospodárstvom, okrem Cíny, ktorá sa v posledných rokoch hospodársky významne rozmohla.

VIETNAM:
 rozloha: 329 560 km2
 štátne zriadenie: komunistický štát
 hlavné mesto: Hanoj (približne 3 mil. obyvatelov)
 mena: nový dong
 pocet obyvatelov: 73,5 mil.
 hustota osídlenia: 214 obyv./km2
 úradný jazyk: vietnamcina
 najrozšírenejšie náboženstvá: budhizmus 55%, krestanstvo 7% a.i.

Vietnam má stárocné skúsenosti s cudzou nadvládou s bojom za oslobodenie a zjednotenie krajiny. Skoro 1000 rokov bola táto oblast pod cínskou nadvládou, neskoršie ho kolonizovali Francúzi...
Asi 3/4 územia Vietnamu pokrývajú pohoria, ktoré na severe siahajú až do výšky 3000 m. Sú tu dve väcšie nížiny: prvá je na severe po oboch stranách Cervenej rieky a druhá na juhu okolo veltoku Mekong. Ešte pred 20 rokmi až 70% územia pokrývali husté tropické lesy. Prudko ich ubudlo nielen rúbaním, ale aj pocas vojny. Dnes pokrývajú len asi 30% povrchu. Podobne ako susedia na západe je aj Vietnam velmi chudobná krajina. Najviac ludí, viac ako 60% sa zaoberá polnohospodárstvom. V nížinách na severe a juhu sa petuje hlavne ryža, kukurica, cukrová trstina, sója, podzemnica olejná, banánovník, kaucukovník, kávovník, tabak a zelenina. Najviac vypestujú Vietnamci ryže, takže ju aj vyvážajú. Taží sa tu hlavne cierne uhlie, rudy chrómu a zinku, fosfáty i rôzne soli a má jedno z najväcších ložísk apatitu na svete. V juhocínskom mori sa objavili aj ložiská ropy, ktorej Vietnam vytaží tolko, že podstatnú cast z nej aj vyváža. Pocas vojny boli priemzselné závody vo Vietname velmi znicené, no ale aj celý Vietnam bol natolko zbombardovaný, že dnes patrí medzi najväcších vývozcov železného šrotu na svete. V súcasnosti má už pomerne výkonný potravinársky priemysel, kvalitnú výrobu bavlnených a hodvábnych látok a zo surovín, ktoré doma taží sa vyrobí velké množstvo priemyselných hnojív. Rozvoj hospodárstva brzdí už asi len zlá doprava. Cestná a železnicná siet je velmi riedka, námorné prístavy sú len tri a letiská tiež len dve.


LAOS:
 rozloha: 236 800 km2
 štátne zriadenie: komunistický štát
 hlavné mesto: Vientiane (540 000 obyv.)
 mena: nový kip
 pocet obyvatelov: 5,3 mil.
 hustota osídlenia: 20 obyv./ km2
 úradný jazyk: laoština
 najrozšírenejšie náboženstvá: budhizmus 85%, animistické 15%
Je to jediný Ázijský štát, ktorý nemá prístup k moru. Leží v pásme tropického monzúnového podnebia. Letné monzúnové vetry fúkajú od mája do októbra z mora na pevninu a za tieto štyri mesiace prinášajú takmer všetku vlahu. V severných horských oblastiach spadne za rok až 3000 mm zrážok, ale na juhu v nížinách je to asi len polovica, ale aj to je dost. Vdaka tomuto podnebiu je tu bohaté rastlistvo, a tak bujné lesy a pralesy pokrývajú až 60% územia. Laos je riedko osídlený štát. Obyvatelia žijú zväcša na dedinách, v mestách len 15%. Títo obyvatelia sú prevažne rolníci. Až 72% obyvatelov Laosu sa zaoberá pestovaním rôznych plodín, chovom ošípaných, byvolov, kôz a dobytka. Aj v Laose, ako vo všetkých krajinách JV – Ázie sa darí ryži, cukrovej trstine, kávovníku, bavlníku, tabaku a caju. V Laose sa život tocí vo velkej miere okolo rieky Mekong, pretože táto rieka tecie cez všetky väcšie mestá. Aj v Laose, tak ako vo Vietname je velmi málo ciest (cesty sú tu dokonca len udupaná zem), ktoré sú pocas monzúnového obdobia vlastne rozbahnené a nezjazdné. Železnice Laos nemá vôbec. Laos je teda tiž velmi zaostalá krajina. Svedcí o tom i to že muži sa tu dožívajú v priemere len okolo 50 rokov a ženy 53.



KAMBODŽA:
 rozloha: 181 035 km2
 štátne zriadenie: parlamentná demokracia
 hlavné mesto: Phonompenh (1,3 mil. obyv.)
 mena: riel
 pocet obyvatelov: okolo 10 mil.
 hustota osídlenia: 55 obyv./ km2
 úradný jazyk: kmércina
 najrozšírenejšie náboženstvá: Cervení Kméri zakázali v roku 1975 všetky náboženstvá, od roku 1990 je povolené krestanstvo, islam a budhizmus

Je to malý štátik pri brehoch Thajského zálivu. Kambdža je jeden z najchudobnejších štátov sveta, pretože od roku 1970 sa tam nepretržite bojuje. Je to prevažne polnohospodárska krajina, priemysel tu má iba nepatrný význam. Nie je tu ale vela pôdy na obrábanie, ved až 75% plochy štátu pokrývajú husté listnaté vždyzelené lesy. Vegetácii sa v tejto krajine rozprestierajúcej sa po oboch stranách rieky Mekong velmi dobre darí. Pocas letného monzúnu tu spadne až 2000 – 7000 mm zrážok a velké plochy územia sú mocaristé. Co rolníci KAmbodže vypestujú, to sami aj spotrebujú a predávajú len málo. Hlavnou plodinou je tu ryža, pestuje sa takmer na 90% pôdy. Okrem nej ešte aj kukurica, cukrová trstina, palma kokosová, banány a sója. Po celej krajine je aj neustajnený, volne sa pohybujúci dobytok a ošípané. Ludia tu žijú prevažne v malých dedinkách, v mestách žije asi len 12% obyvatelstva. Vela ludí je tu podvyživených, je tu velký nedostatok penazí na nemocnice a lieky a tiež je tu velká negramotnost.


THAJSKO:
 rozloha: 513 120 km2
 štátne zriadenie: konštitucná monarchia
 hlavné mesto: Bangkok (6,7 mil. obyv.)
 mena: baht
 pocet obyvatelov: 55,4 mil.
 hustota osídlenia: 115 obyv./ km2
 úradný jazyk: thajcina
 najrozšírenejšie náboženstvá: budhizmus 95%, islam 3,8%, krestanstvo 0,5%, hinduizmus 0,1% a.i.

Thajsko je jeden z mála štátov sveta, ktorý nikti nikdy nedobyl, nikím nebol obsadený a nikdy nebol ani cudzou kolóniou. Ústrednou castou Thajska je rozsiahla nížina obklopujúca rieku Menam. Táto nížina, aj napriek tomu, že je velmi casto zaplavovaná, je osídlená velmi husto. Voda im zatopí polia i obydlia, ale ked opadne, žijú a pestujú svoje plodiny dalej. Ešte na zaciatku 20. storocia bolo územie tejtokrajiny pokryté až na 70% hustými lesmi. Ale v priebehu práve toho 20. storocia sa vela vyrúbalo na úkor polnohospodárskej pôdy. Takže lesy tu v týchto dnoch pokrývajú len štvrtinu územia. Thajské polnohospodárstvo má velmi dobrú úroven. Pestuje sa tu hlavne ryža, cukrová trstina, kasava a tieto tri plodiny aj vyvážajú do mnohých krajín sveta. Okrem už spomenutých plodín sa tu darí aj kukurici, bavlníku, kaucukovníku, kávovníku, palme kokosovej, ananásom, sóji, tabaku a batátom (sladké zemiaky). Zo zvierat thajcania chovajú vela byvolov, ošípaných a hydiny. Velmi významný je aj rybolov, Thajsko patrí medzi podla množstva ulovených rýb na 10. miesto na svete V Thajsku sa v posledných rokoch rýchlo rozvíja aj priemysel. Tažia sa tu rudy cínu, olova, zinku a v Thajskom zálive sa našli i velké ložiská zemného plynu. Ropy je o nieco menej, ale taží sa aj tá. Skrývajú sa tu aj náleziská drahokamov a polodrahokamov. Okrem dobre rozvinutého potravinárskeho priemyslu sa rozvíja aj petrochémia (spracovanie ropy), dalej hutníctvo farebných kovov a strojárstvo. Všetky priemyseln závody sa sútredujú v hlavom meste Bankoku a okolo neho, lebo sú tam velmi dobré dopravné spojenia do vnútra krajiny aj do zahranicia. Velké prijímy má táto krajina aj z cestobného ruchu. Tak, ako v susednom Laose sa aj tu na utajených poliach pestuje vela maku a z neho sa vyrába zakázané ópium. Pravdaže sa tomu nedá zabránit, pretože za túto drogu sa vo svete vela platí.


MJANMARSKO (predtým BARMA):
 rozloha: 676 577 km2
 štátne zriadenie: vojenská diktatúra
 hlavné mesto: Rangún (4 mil. obyv.)
 mena: kyat
 pocet obyvatelov: 43,2 mil.
 hustota osídlenia: 68 obyv./ km2
 úradný jazyk: barmcina
 najrozšírenejšie náboženstvá: budhizmus 87,2%, krestanstvo 5,6%, islam 3,6%, hinduizmus 1%, a.i.

Má velmi teplé tropické monzúnové podnebie, vela tu prší, ciže výborne sa tu darí ryži. Pestuje sa hlavne v zavlažovaných údoliach riek Iravadi a Salwin a vypestuje sa jej tam tolko, že Mjanmarsko patrí medzi popredných vývozcov. V úrodných údoliach riek a v nížinách pri mori sa pestuje vela cukrovej trstiny, podzemnice olejnej, prosa, sezamu, bavlníka, juty a tabaku. Polnohospodárstvom sa živí polovica obyvatelov. Výzanmný je tiež rybolov. Je tu aj velké nerastné bohatstvo. Pre seba vytažia dost ropy, zemného plynu aj rúd medi, wolfrámu, cínu, olova a niklu a nejaké to percento sa spracuje a vyváža. Priemysel v Mjanmarsku sa ešte len roozvíja. Sú tu úpravovne ryže, výroba cukru, rastlinných olejov, tkanín z bavlny a juty.


CÍNA (Cínska ludová republika – CLR):
 rozloha: 9 526 900 km2
 štátne zriadenie: komunistický štát
 hlavné mesto: Pecking (10,5 mil. obyv.)
 mena: jüan
 pocet obyvatelov: 1,3 mld
 hustota osídlenia: 127 obyv./ km2
 úradný jazyk: mandarínska cínština
 najrozšírenejšie náboženstvá: budhizmus 6%, islam 2%, animistické 20%, iné 13%, bez vyznania je 59%

Po Rusku a Kanade je Cína tretí najrozlahlejší štát sveta. Je velká takmer ako celá Európa. Na takomto rozlahlom území sú pestré aj prírodné podmienky. Je tu Tibetská náhorná plošina s okolitými velhorami (Himaláje, Karakoram, Tan-šan); Tarimská a Džumgarská panva, Turfanská preliacina a púšt Taklamakan; Velká cínska nížina pri dolnom toku riek; Stredohoria a vysociny JV-Cíny. Takmer polovica Cíny je neúrodná, bez akejkolvek vegetácie. Cína sa administratívne delí na 21 provincií, 5 autonómnych oblastí a 3 samosprávne mestá. V úrodnejších oblastiach museli lesy ustúpit pred polnohospodárstvom. Cína už rozhodne nie je taký zaostalý štát ako 5 predošlých. Z Cíny sa v poslednch desatrociach vytvorila poilnohospodárska velmoc. Polnohospodárska produkcia: na 1. mieste na svete - ryža, pšenica, podzemnica olejná, bavlna, batáty, sezam, repka, uhorky, cibula, tabak, konope, hrušky, ošípané, kone, somáre, hydina, vajcia, hodváb; a 2. až 3. miesto na svete – kukurica, juta, fazula, caj, kapusta, zemialy, jablká, proso, kozy, byvoly, ovce, mäso, med, ryby. Produkcia nerastných surovín: 1.miesto na svete – cierne uhlie, wolfrám, antimón; 2. až 5. miesto – železo, vonád, ortut, cín, olovo, zinok; a 6. až 10. miesto – mangán, zlato, molybdén, med, bauxit a nikel.
Rozvoj priemyslu postupoval od hutníctva cez strojárstvo po spotrebný priemysel. Významné produkty sú dopravné prostriedky, elektrospotrebice, obuv, priemyselné hnojivá, cement a dnes aj množstvo druhov spotrebného tovaru a potravín. A samozrejme textil. Cína sa snaží zásobovat domáci trh a v poslednom období je jej priemyselný rast jeden z najvyšších na svete.

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE

krajiny zeme 1


Stiahnuté z www.antiskola.sk

Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Podobné dokumenty

Názov práce Dátum A4 Slová Hodnotenie
 
sk Hospodárska… 4. 6. 2015 2716 -- --
 
sk Presadzovanie firmy… 22. 11. 2005 3541 -- --
 
sk Mezinárodná… 22. 3. 2007 4584 24.5 7114
 
sk Svetové… 22. 5. 2009 2036 -- --
 
sk Štátnicové otázky 14. 3. 2008 3170 -- --
 
sk štátnicové otázky 2. 5. 2008 3105 -- --
 
sk Vypracovane tezy 21. 11. 2008 3673 -- --
 
sk Prednášky HPEÚ 2. 2. 2009 2067 -- --
 
sk Niekolko návrhov k… 22. 4. 2005 2915 -- --
 
sk návrhy k… 10. 2. 2002 3464 -- --