NAJVÄČŠIA DATABÁZA
ŠTUDENTSKÝCH REFERÁTOV NA SLOVENSKU

Nájdi si dokument, ktorý potrebuješ v inom jazyku: SK CZ HU

Celkom referátov: (12584)

Jazykové kurzy, štúdium a pobyty v zahraničí
Prihlásenie Prihlásenie Registrácia
Pridaj svoju prácu

Referát Prístup k definíciám výchovy a znaky

Odoslať známemu Stiahnuť Nahlásiť chybu Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Doplnkové informace o referáte:

Oblasť:Pedagogika

Autor: bobek2222

Počet slov:997

Počet písmen:6,242

Jazyk:Slovenský jazyk

Orient. počet strán A4:3.47

Počet zobrazení / stiahnutí:3988 / 116

Veľkosť:7.17 kB

1.Výchova
Výchova je základným a východiskovým pojmom pedagogickej teórie a vzdelávacej praxe, ktorá je zameraná na formovanie osobnosti. Výchovou väcšinou oznacujeme organizovanú cinnost v rodine, v škole a v mimoškolských výchovných zariadeniach. Organizuje a vedie ju ucitel, vychovávatel, pedagóg volného casu, v priebehu ktorej formuje osobnost žiaka, dospelého cloveka ako individuálnu osobnost alebo výchovnú skupinu. Vzhladom na mnohostrannost, univerzalizmus a zložitost vztahov jednotlivých výchovných cinitelov, dodnes nemáme takú definíciu, ktorá by sa všeobecne prijímala v odborných kruhoch. Takmer každý pedagóg a filozof si formuluje svoju vlastnú definíciu výchovy a pokúša sa o svojskú charakteristiku, v ktorej sa snaží zdôraznit základné komponenty procesu výchovy.
Najkomplexnejšie sa otázkami ako definovat výchovu zaoberali predstavitelia pedagogickej vedy, ktorí sformulovali niekolko definícií výchovy. Tieto definície sa v niektorých podrobnostiach navzájom odlišujú, ale v podstatných znakoch sa všetky zhodujú. K týmto znakom patrí:
1. Výchovné pôsobenie je vždy vedomé a zamerané
2. Výchovné pôsobenie sa vždy zameriava na vopred stanovený ciel, ktorý treba dosiahnut
3. Výchovné pôsobenie sa zameriava na rozvoj všetkých stránok osobnosti jednotlivca
4. Výchovné pôsobenie v tomto zmysle môže prebiehat len u ludí

2. Prístupy k definíciám výchovy
2. 1. Delenie definícií výchovy podla Otakara Kádnera
Najobšírnejšie vysvetlenie o vývine definície výchovy nájdeme u Otakara Kádnera, ktorý všetky dovtedajšie pokusy charakteristiky výchovy zaraduje v knihe Základy obecné pedagogiky do 4 skupín:
1. autori poukazujúci na moment zdokonalovania – zdôraznuje sa tu biologická, resp. genetická stránka rozvoja (Kant, Fichte, Spencer a i.).
2. autori zdôraznujúci moment humanity – cielom je formovanie ušlachtilých ludských vlastností v zmysle kódexov a prikázaní (Frobel, Schmit, Horn a i.)
3. predstavitelia kultúrneho, spolocenského smeru poukazujú na to, že ideálny clovek je taký, ktorý sa vie prispôsobovat vonkajším okolnostiam (Hegel)
4. autori zdôraznujúci harmonický rozvoj rozumových schopností a mravných návykov (Compayre)


2.2. Delenie výchovy v dejinách výchovnej teórie
V dejinách výchovnej teórie sa stretávame s troma hladiskami, ktoré sa pokúšajú vyriešit interakciu (vzájomné pôsobenie) vztahov vývinu osobnosti, v ktorej sa odohráva proces výchovy:
1. Zástancovia psychologických a biologických hladísk – vychádzajú z pedocentrizmu, teda zdôraznujú prioritu vplyvu vnútorných biologických síl dietata na jeho telesný a duševný vývin (nedocenujú funkciu vonkajších cinitelov). Výchovou obycajne považujú zdokonalovanie toho, co je jednotlivcovi dané (Fichte), ktorá má oslobodit ideálne vlastnosti cloveka (Paul, Keyová, Tolstoj). (Napr. Tolstého názory na výchovu a vyucovanie boli, že šíril zásadu ,,slobodnej výchovy“- bol proti násilnému vtlkaniu vedomostí do detských myslí a presadzoval, aby sa celé vyucovanie riadilo podla žiakov.)
2. Predstavitelia sociologických smerov – zdôraznujú rozhodujúci význam spolocenského prostredia bez ohladu na duševné dispozície jednotlivca a jeho psychiku (Kant, Paulsen, Beneke). Jednostrannost v tomto smere vedie s pravidla k zjednodušeniu výchovného procesu a k precenovaniu reálnych možností výchovy.
3. Konvergentné smery – sú najrozšírenejšie, usilujú sa nájst prijatelný vztah medzi oboma predchádzajúcimi stránkami výchovného procesu (Durheim).


3.Charakteristika výchovy
Výchova je zámerné, cielavedomé, plánovité a systematické pôsobenie na osobnost cloveka, ktorým mu vštepujeme potrebné vlastnosti, rozvíjame jeho psychické a telesné stránky, cím ho pripravujeme pre plnenie úloh v rodinnom a spolocenskom živote. Výchovou odovzdávame urcitú sústavu vedomostí a s nimi spojených intelektuálnych a manuálnych zrucností a návykov, usmernujeme morálny, estetický a telesný rozvoj v súlade s cielmi a úlohami spolocnosti.
Úlohou výchovy je vytváranie správnych vztahov.
Cielom výchovy je dosiahnut pozitívne zmeny v rozvoji osobnosti.
Výchova nie je jednorazový akt, ale proces systematického pôsobenia pocas celého života cloveka s prihliadnutím na jeho telesné a psychické predpoklady v tom, ktorom vývinovom období.

Pri charakteristike výchovy treba brat do úvahy tri základné stránky:
1. normatívna stránka – predstavuje základné požiadavky a ciele, na aký úcel treba vychovávat
2. exogénna stránka – predstavuje celú organizáciu výchovného prostredia
3. endogénna stránka – vyjadruje podmienky a zmeny vnútorného vývinu jednotlivca v dôsledku zámerného pôsobenia a ako sa tieto zmeny prejavujú v správaní jednotlivca

V pedagogike casto používame pojmy objekt výchovy a subjekt výchovy:
• subjekt výchovy oznacuje nositela a tvorcu výchovného pôsobenia
– je ním ucitel, vychovávatel
• objekt výchovy oznacuje príjemcu a spracovávatela navodených výchovných cielov – je ním žiak.
Obidve stránky v procese výchovného pôsobenia vytvárajú jednotný systém so vzájomne sa podmienujúcimi vztahmi.


4.Výchova v širšom a užšom slova zmysle
• V širokom zmysle slova zahrnuje v sebe akékolvek vplývanie na cloveka, ktoré formuje jeho osobnostnú individuálnost. (napr. vplyv rodiny, školy, susedov, kamarátov, zamestnania, médií).
• V užšom zmysle slova zahrnuje v sebe všetky úmyselné vplývania na objekt s daným cielom (zámerom) a v danej situácii. (Podla M. Nowaka)



5. Znaky výchovy
• cielavedomost - cim je ciel konkrétnejší tým je lepšia jeho realizácia
• zámernost - zámerné, úmyselné odovzdávanie poznatkov
• sústavnost
• organizovanost


6. Príklady definície výchovy:
• J. Cáp – výchova je „zámerné a viac alebo menej sústavné pôsobenie na jedinca i skupiny podla urcitého výchovného ciela, s použitím výchovných prostriedkov a metód.“
• J. Dewey – „Výchova je obohacovanie prostredníctvom odovzdávania.“
• J. H. Pestalozzi – „Výchova je príprava na spolocenský život, na harmonický a štastný život cloveka.“
• J. Vána – „Výchova je cielavedomá cinnost zameraná na formovanie cloveka a determinovaná spolocensky.“
• definícia podla UNESCO - „Výchova je organizovaná komunikácia s urcitým nepretržitým trvaním, sledujúca vyvolávanie ucenia sa.“













Použitá literatúra
1. Pedagogika pre 1.rocník stredných pedagogických škôl, Slovenské pedagogické nakladatelstvo Bratislava 1989
2. A.Kaiser, R.Kaiserova Ucebnica pedagogiky, Slovenské pedagogické nakladatelstvo Bratislava 1993
3. V.Kacáni Úvod do pedagogiky, Slovenské pedagogické nakladatelstvo Bratislava 1974
4. http://pedagogika-sk.studentske.cz/2008/09/znaky-vchovy.html
5. www.szsfaca.edu.sk/htm/aktualit/ku/Pedagogika.doc



















2. 2 Císla vo vetách
Ucitel precíta postupne všetky nachystané vety. Žiaci ich pocúvajú a objavujú v nich císla (spamäti). Žiaci môžu pracovat individuálne alebo vo dvojiciach.
Príklady viet:
A: Pod snehom bolo vidiet stoh slamy.
B: Spartak Trnava sa stal opät vítazom ligy.
C: Odvaha je cenná vlastnost.
D: Janka si spomenula na chorú kamarátku.
E: Utekal domov ostošest.
Poznámka: vety je vhodné mat napísané na papieri kvôli vizuálnej kontrole. Daná hra je aj cvicením pamäte. Pocet opakovaní volíme podla ciela hodiny. Je vhodné, aby sa s uvedenými císlami pracovalo v dalšej casti vyucovacej hodiny.


Stiahnuté z www.antiskola.sk

Diskusia

Buď prvý, kto sa vyjadrí k tomuto príspevku (0)

Podobné dokumenty

Názov práce Dátum A4 Slová Hodnotenie
 
sk Prístup k… 7. 4. 2008 6239 3.5 997
 
sk Niektoré aspekty… 18. 10. 2008 3208 -- --
 
sk Vtipy v subkultúre… 2. 5. 2005 2439 -- --